Žena a muž – dva rôzne sexuálne svety?

Sexualitu teda do značnej miery určuje biologické nastavenie. Veľakrát sa hovorilo aj o tom, že mužská sexualita je oveľa jednoduchšia, mužovi stačí lusknúť prstami a je vzrušený, zatiaľ čo žena potrebuje dlhú predohru. Ale potom, a to úplne oprávnene, sa ozývajú hlasy žien, že aj ony občas majú úplne „biologickú“ chuť a chcú si jednoducho rýchlo zasúložiť bez akejkoľvek predohry. Ako to teda je?

Keď opisujeme mužskú a ženskú sexualitu, opisujeme ju všeobecne, podľa väčšiny ľudí jedného či druhého pohlavia, podľa väčšiny prípadov. To znamená, že v obidvoch skupinách – mužov i žien – sa vyskytujú muži, ktorí nie sú biologicky takí pudoví a na svoje vzrušenie potrebujú predohru či dostatočné množstvo podnetov, rovnako ako sa vyskytujú ženy, ktoré sú vzrušené ihneď a predohry nepotrebujú. A to môže platiť nielen pre rôzne ženy a mužov, ale aj v rôznych časových obdobiach pre obe pohlavia.

Všeobecne je ženská sexualita predsa len komplikovanejšia ako mužská. Obe sexuality sa dajú prirovnať k požiaru. Muž vníma požiar ako stav ohrozenia, takže je skôr hasičom, ktorý je pripravený na akciu v priebehu troch sekúnd. Naopak, žena je skôr ako oheň, ktorý začína horieť pomaly, ale keď má dobré podmienky, „vybuchne“ do plápolajúcej vatry.

Ak teda vynecháme výnimočné situácie, ako sú stavy zamilovanosti, odlúčenia či hormonálneho návalu, a nebudeme hovoriť o ženách, ktoré majú biologicky danú zvýšenú sexuálnu túžbu, v bežných každodenných starostiach mnoho erotických podnetov nie je. Máloktorú ženu dlhodobo „tlačí“ biologická túžba po sexe, a teda jej iba sexuálna stimulácia nestačí. Žena sa potrebuje preladiť kognitívne – myšlienkovo i emočne.

Zabudnúť, že treba kúpiť maslo, upratať a pripraviť deťom desiatu, ale väčšinou potrebuje aj nejakú emočnú spolupatričnosť, lásku. Všeobecne ženy viac riešia vzájomný vzťah partnerov, premýšľajú o rôznych nedorozumeniach a nedoriešených sporoch, bývajú ovplyvnené nejakým pocitom, ktorý nedokážu pomenovať, ale môže vyplývať z konfliktu medzi partnermi, ktorý si vôbec neuvedomujú.

To všetko ovplyvňuje náladu ženy, čo má za následok jej pripravenosť milovať sa. Teda kým sa oheň – žena – rozhorí, chvíľu to trvá. Niektorá žena potrebuje fyzickú predohru (maznanie), iná sa potrebuje porozprávať alebo hoci vliezť do vane a vychutnávať ticho.

Ženu je aj oveľa ľahšie pri vzrušení vyrušiť. Muž, ak je už raz vzrušený, nedokáže tento stav ovládať vôľou. Preto keď vo vedľajšej miestnosti zaplače dieťa, muž pokojne ďalej pokračuje v intímnych hrách, pričom žena pravdepodobne úplne stratí záujem (samozrejme, aj v tejto situácii sa každá partnerka môže prejaviť inak, príklad je ilustratívny).

Ženy sú navyše oveľa väčšmi náchylné na rôzne ochorenia – napríklad mykózy (k dispozícii je článok o mykózach), ktoré môžu sexuálny styk veľmi znepríjemňovať. Samozrejme, ani ostatné fyzické stavy ako bolesť, choroba či únava neprispievajú k prirodzenej biologicky podmienenej sexuálnej túžbe.

V porovnaní s mužskou sexualitou má však tá ženská jednu veľkú výhodu. Žena môže začať s mužom súložiť bez toho, aby bola celkom vzrušená a roztúžená, pretože sa k tomu napríklad rozhodne z úplne iného dôvodu. A môže sa stať, že počas milovania sa naozaj vzruší a dosiahne orgazmus. Pritom muž vo chvíli, keď nie je naozaj vzrušený, erekcii nerozkáže. Aj jeho prípadná dysfunkcia – napríklad porucha erekcie či predčasná ejakulácia – je pre sexualitu páru oveľa väčší problém a aj častejší, než prípadná sexuálna dysfunkcia ženy, okrem bolesti.

To všetko sú teda všeobecné princípy, ktoré prispievajú k nižšej sexuálnej túžbe na strane žien. Ale zníženú apetenciu môže pociťovať aj muž. A nemusí to vždy byť príznak nejakej choroby (napríklad zníženej hladiny testosterónu či sexuálnej dysfunkcie). Čo teda robiť, keď jeden z partnerov sex výrazne odmieta, nepociťuje naň chuť, má znížené libido alebo sexuálnu apetenciu?

Najprv treba starostlivo pátrať po príčine. Fyzickou príčinou môže byť únava, vtedy je namieste hovoriť s partnerom o zmene životného rytmu, inom rozdelení povinností, zvládaní pracovného stresu. Ďalšou možnou príčinou zníženej chuti na sex môžu byť rôzne gynekologické zápaly alebo stále ešte nezahojené popôrodné ranky, ktoré často bolia. Mužom porucha erekcie môže spôsobiť aj začarovaný kruh, strach z ďalšieho zlyhania, vyhýbanie sa sexu a partnerke. Všetky zdravotné ťažkosti je možné a vhodné riešiť s lekárom a väčšina z nich je veľmi dobre odstrániteľná.

Druhým veľkým „balíkom“ možných príčin sú psychické či psychologické dôvody. Tento balík je oveľa náročnejší, a to predovšetkým na spôsob, ako odhaliť príčinu a následne ju vyriešiť. Zoberme si napríklad situáciu žien po pôrode detí, ktoré celkom stratili chuť na milovanie. Dôvodov môže byť veľa: môžu sa cítiť ponížené a nepekné po nedávnom pôrode alebo pre prípadnú zmenu postavy, môžu pociťovať podvedomú zlosť na partnera, že za ich súčasný stav vlastne môže on… (Hoci sa nám to takto explicitne napísané zdá pritiahnuté za vlasy, naša psychika niekedy naozaj funguje zvláštnym spôsobom.)

Čítajte tiež:

• Keď to v sexe neklape
• Nielen mama a otec, ale aj partneri
• Liečba mužskej neplodnosti

Môže fungovať aj úplne nereálny a neadekvátny strach z ďalšieho otehotnenia, hoci antikoncepcia je spoľahlivá. Ale aj samotná zmena, keď žena väčšinu času trávi doma s deťmi, nemá napríklad už obdiv svojich spolupracovníkov, prirodzený kontakt s inými dospelými ľuďmi, pre ktorých by mohla byť potenciálne príťažlivá, môže – opäť na úrovni podvedomia – spôsobovať sexuálnu „depresiu“. Aj množstvo malých nedorozumení s partnerom, ktoré si vlastne ani presne neuvedomujú a neopisujú, môže prispievať k nechuti na sex, najmä pokiaľ sa nechuť týka iba vlastného partnera, hoci chuť na sex sama osebe tu je.

Všetky tieto príčiny vyzerajú na jednej strane smiešne či dokonca úplne nezmyselne, na druhej strane sú vo svojom dôsledku veľmi nebezpečné. Čo to vlastne znamená pre partnerstvo, keď žena je podvedome nahnevaná na partnera pre úplne nereálny dôvod a partnerský pár sa odcudzuje? Je to skutočne nebezpečná situácia, ktorá môže partnerov priviesť do bodu, keď sa už konflikt medzi nimi dvoma nedá odstrániť.

Čo teda robiť, keď chcem naše partnerstvo zachrániť? Niektorí ľudia si dokážu so svojou situáciou poradiť sami, ale pre mnoho párov je nájsť skrytú príčinu, ktorú si neuvedomujú, veľmi zložité. V týchto prípadoch môže pomôcť odborník na medziľudské vzťahy (psychológ, psychiater či sexuológ). Často stačí takúto skrytú zlosť či strach pomenovať a emócia, ktorá je s ním spojená, sa sama odplaví a partnerom sa uľaví. Niekedy je situácia zložitejšia, vyžaduje si spoluprácu obidvoch a prípadne i nejaké zmeny v spolužití. Je tu však veľká nádej na vyriešenie.

Ak sa však nijakú z uvedených príčin nepodarí objaviť a sexuálna túžba je rozdielna napríklad iba z biologickej podstaty oboch partnerov, je vhodné riešiť situáciu kompromisom. Kompromis neznamená ústupok jedného voči druhému a napríklad „mu podržať“ alebo „to chvíľu vydržať“. Ochota milovať sa nie je to isté ako „tak mu teda dám“. Sex je emotívna záležitosť, a ak jeden k tomu pristupuje iba technicky, druhý partner si situáciu nevyhnutne vôbec neužije.

A opäť sme v začarovanom kruhu, keď ten, kto „drží“, k tomuto aktu začne mať ešte väčší odpor, a ten, pre ktorého sa „to“ robí, z „toho“ nič nebude mať. V zásade ide o to, aby sa našiel súlad, aby partner s menšou sexuálnou apetenciou bol ochotný milovať sa častejšie, ako je preňho prirodzené, a partner s vyššou chuťou na sex zo svojich potrieb adekvátne zľavil. Prebytočné sexuálne napätie je najlepšie riešiť masturbáciou alebo vhodnou fyzickou aktivitou.