Ako lieky užívať i bez mučenia

Pridať liek do mlieka nie je najlepší nápad

Kalcium obsiahnuté v mlieku pre najmenších si nemusí najlepšie „sadnúť“ s podávaným liekom. Dojčenské mlieko sa tiež rozrába v presne určenom pomere s vodou, aby ho ešte nezrelé tráviace ústrojenstvo bábätiek dobre prijalo. Každý ďalší prídavok môže túto rovnováhu porušiť, spôsobiť hnačky. Ďalšie nebezpečenstvo spočíva v tom, že niektoré lieky bývajú horké, a ak si dieťa túto chuť s mliekom spojí, bude ho nabudúce odmietať piť.

Malé finty na zamaskovanie chuti

Dajte lieky do chladničky. Napokon v mnohých prípadoch je to na uchovávanie nevyhnutné, napríklad pri niektorých antibiotikách. Chlad pomáha redukovať nepríjemnú chuť. Osvedčilo sa tiež dať dieťaťu pred užitím lieku nanuk, po ochladzovacej a chutnej „kúre“ liek ľahšie prehltne. Pomocníkmi bývajú aj aromatická mäta či sladké drievko, ktoré dokážu kamuflovať nepríjemnú príchuť. Horkú chuť zaháňa aj čokoláda. Dieťaťu môžete dať kúsok pred podávaním sirupu či pilulky a hneď potom. Tiež všelijaké sladké nátierky, ktoré zároveň obsahujú tuk, pôsobia priaznivo tým, že sa v ústach vytvorí akýsi film, ktorý tlmí nepríjemné chute. So sladkosťami to však nepreháňajte. Nechať svojho miláčika za odmenu, že prehltol liek, zjesť vrecko bonbónov, nie je najlepší nápad.

Kompót pomôže iba niekedy

Oblafnúť dieťa tým, že mu liek primiešame do kompótu alebo sladkého ovocného pyré, sa občas môže podariť, ale treba si dať pozor na to, či sa liek znesie s danou potravinou, lepšie povedané s látkami, z ktorých sa skladá. Na to by mal upozorniť príbalový leták. „Osobne si však nemyslím, že i tak je vhodné primiešavať lieky, ktoré majú nepríjemnú chuť, do nejakej ovocnej šťavy alebo pyré. Väčšinou ide o väčšie množstvo pokrmu či nápoja a príchuť lieku pokazí celú porciu jedla. Do dieťaťa ho tak dostanete len trochu alebo vôbec nič,“ podotýka Denis Lebel, lekárnik špecializovaný na pediatrii.

Pilulky až školákom

Všeobecne sa pre najmenších odporúčajú lieky v tekutej forme alebo rozpustné vo vode, prípadne čapíky. V piatich až šiestich rokoch už dieťa môže užívať tabletky. Musíme mu však trochu pomôcť, naučiť ho, ako na to. Najprv mu dáme napiť trochu vody, nie z pohára, ale z fľaše. Pritom totiž musí trochu zakloniť hlavu a je teda v pozícii dobrej na prehltnutie tabletky.

Už odmalička sa vyplatí dieťa zvykať, že lieky sa zapíjajú vodou. Často sa však stáva, že nie je schopné tabletku alebo želatínovú kapsulu prehltnúť. Potom sa musíme poradiť s lekárnikom alebo s lekárom, či môžeme rozlámať alebo rozdrviť medikament a podať ho po častiach. Niekedy to totiž môže zásadne ovplyvniť jeho pôsobenie. Buď ho môže zosilniť a urýchliť, alebo naopak znížiť jeho účinok, molekuly sa vstrebávajú pomalšie. Navyše rozdrvená tabletka môže mať ešte horšiu chuť, než keď je celá. Existujú však aj lieky, ktoré sa nevyskytujú vo forme pre deti, ale len pre dospelých. V tomto prípade môžete dávať deťom ich časť, ale len podľa pokynov lekára.

Povzbudiť, pochváliť, netrestať

Pre malé dieťa je nepochopiteľné, prečo by malo piť nejaký odporný sirup. A ťažko mu to vysvetlíte. Takže naň skúšate rôzne finty, hračkami alebo obľúbenou hrou sa snažíte odviesť jeho pozornosť predtým, než mu liek podáte. „Môžete tiež skúsiť fúknuť mu zľahka do tváre, čo u najmenších vyvolá prehĺtací reflex,“ radí Denis Lebel. Ročnému dieťaťu už môžeme vysvetliť, že lieky nemávajú vždy príjemnú chuť, ale treba ich brať, aby bolo zdravé.

Troj- až štvorročný „školáčik“ už je zvedavý, čo taký liek dokáže. Má rád vzory, a tak mu môžeme rozprávať o tom, ako bol jeho obľúbený hrdina chorý, ako sa liečil atď. Môžeme tiež postupne zaznamenávať zlepšovanie jeho zdravotného stavu do kalendára a potom ho o ňom informovať s tým, že vidí, ako liek zaberá.

Čítajte tiež:

• Šikovný poradca: domáci CRP test
• Teplota je spojencom dieťaťa
• Strašiak zvaný laryngitída

Všetko hneď vypľuje

Niektoré situácie sú vážne na zbláznenie. Podáte dieťaťu liek a ono ho vypľuje. Raz, druhý raz, tretí. Trpezlivo opakovať túto procedúru nemožno donekonečna a ani to nemá zmysel. Lepšie je poradiť sa s lekárnikom o nejakom chuťovo prijateľnejšom variante, prípadne sa dohovoriť s lekárom na inom spôsobe liečby, pre dieťa nie takom nepríjemnom. Stáva sa aj to, že sa malý pacient po užití lieku povracia.

Ak k tomu dôjde po viac ako 20 minútach po podaní, liek sa už stihol vstrebať do organizmu a nie je potrebné dávať nový. Ak však „ide von“ skôr, tak ho zjavne telo ešte neprijalo. Tak či onak toto pravidlo nemusí platiť zakaždým, lepšie je poradiť sa s lekárom o riziku predávkovania.

„Škrečkovať“ sa nevypláca

Čím viac máme doma liekov, tým väčšie je riziko, že sa k nim dieťa nejako dostane a zo zvedavosti ich zhltne. Samozrejme, lekárnička so základným vybavením je nevyhnutnosť, ale antibiotiká a iné medikamenty predpísané cielene na určitú chorobu si nemá cenu odkladať, ak nejaké zostali po skončení liečby. Predstava, že si niečo necháme do zásoby, až bude dieťa opäť kašlať alebo ho rozbolí brucho, je síce lákavá, ale zavádzajúca. Rovnaké symptómy totiž ešte automaticky neznamenajú rovnakú chorobu.

Chybou je aj liečiť mladšie dieťa rovnakým spôsobom ako to staršie. O exspiračných lehotách, správnom uchovávaní i dávkovaní liekov netreba hovoriť. Pri nesprávnom prístupe sa pomocník ľahko zmení na nepriateľa.