Alergia a dedičnosť

Slovo alergia vzniklo zložením gréckych slov allos (iný) a ergon (práca), teda voľne preložené ako čosi, čo „pracuje inak“.

Alergický zápal
Alergény sú obyčajne bielkoviny rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. Zdravý jedinec tieto bielkoviny toleruje, alergik na ich prítomnosť reaguje prostredníctvom svojej obranyschopnosti alergickou (alebo ak chcete precitlivenou, prehnanou, nadmernou, skrátka akousi „hysterickou“) reakciou.

Lekár vidí alergiu predovšetkým ako proces, ktorý môže poškodiť ako jednotlivé orgány, tak i celý organizmus. Precitlivená reakcia totiž poškodzuje tkanivá, v ktorých prebieha, obyčajne v slizniciach a na pokožke. Tento stav sa nazýva alergický zápal a nachádza sa najčastejšie v sliznici dýchacích ciest (nádcha, priedušková astma), v pokožke (napríklad ako dobre známy ekzém alebo klasická žihľavka) či v tráviacom trakte (nechutenstvo, vracanie, bolesti a predovšetkým alergické hnačky).

Alergie a genetika
Na prepuknutie alergického ochorenia sú potrebné dva nezameniteľné faktory. Faktor vnútorný – dedičný a faktor vonkajší – spúšťač. Alergia má genetický základ. Ale pozor, aj celkom zdravým rodičom sa môže narodiť alergické dieťa, gény sa popletú až pri splynutí vajíčka so spermiou, býva to okolo 10 % potomkov. Ak je však alergiou postihnutý otec, riziko ochorenia stúpa na 40 %, u matky alergičky sa riziko alergického ochorenia dieťaťa zvýši až na 50 %. A v prípade, že sú obaja rodičia postihnutí akýmkoľvek alergickým ochorením, potom je nutné počítať s budúcou alergiou ich detí v 70 až 100 %.

Atopik
Nositeľom génov pre alergické ochorenie je atopik. Toto slovo opäť vzniklo z gréckeho jazyka, atopos (neobyčajný, podozrivý).

Atopia je teda dedične podmienený sklon k tomu, aby sa človek stal alergikom. Atopia však ešte nemusí znamenať chorobu, ide len o dispozíciu. Atopik odpovedá na prítomnosť alergénov svojou obranyschopnosťou, veľmi zjednodušene povedané produkuje proti alergénom protilátky – resp. alergické protilátky. Ide o imunoglobulíny, označované veľkým písmenom E (medzinárodná skratka IgE).

Klasické alergické ochorenie prepukne v priebehu života u troch zo štyroch atopikov. A percento atopikov – a teda i alergikov – celosvetovo nezadržateľne stúpa. Zatiaľ čo ešte v polovici minulého storočia bolo atopikov sotva niekoľko percent, dnes je atopikov neuveriteľných 40 %, takže jednoduchým prepočtom máme v ľudskej populácii 30 % alergikov. Platí to i u nás, takže každý tretí Slovák má s alergickou reakciou, resp. s alergickým zápalom svoje vlastné skúsenosti.

Zdroje alergénov
Zdrojom bielkovinových alergénov sú
• peľové zrná,
• roztoče – samotné telíčka alebo ich výkaly,
• zvieratá – alergény srsti, ale tiež ich lupín, sliny, stolica, moč a pod.
• vonkajšie a domové plesne – resp. plesňové spóry, čiže výtrusy.

Nesmieme zabudnúť ani na nebezpečné
• alergény hmyzie – jedy, sliny i výkaly
• alergény potravinové vrátane prídavných látok – éčka,
• lieky,
• chémiu každodenného života – kozmetika, pracie, čistiace a iné drogériové prostriedky, lepidlá, laky,
• odevy
• a v neposlednom rade ide o mikroorganizmy, a to infekčné i neinfekčné – baktérie, vírusy i parazity.

Výpočet je teda veľmi veľký, napriek tomu alergiu môže spôsobiť asi len 0,2 % všetkých známych bielkovín okolitej prírody. Tieto bielkoviny – spúšťače alergického ochorenia – sa môžu dostať do organizmu vdýchnutím, požitím, kontaktom či priamo preniknutím do pokožky (pichnutím či pohryzením hmyzom, injekciou a pod.).

Na Babywebe tiež nájdete:
Desať najčastejších otázok a odpovedí o alergiách a astme
Alergia na bielkoviny kravského mlieka
Detské choroby spojené s kožnými vyrážkami
Alergie – dá sa im predísť?