Andrea 11. týždeň po pôrode: Koniec dojčenia
Prvá spoločná dovolenka vo štvorici je už za nami a mne sa nechce ani veriť, že leto sa už blíži ku koncu. Tento týždeň sme si však poriadne užili. Najskôr sme strávili tri dni u mojej sestry Mimky neďaleko Bratislavy. Paľo bol s Tomáškom v zoologickej záhrade a ja som bola s Mimkou pozrieť aru, ktorú sme rezervovali našej mamke k narodeninám. O pár týždňov totiž oslávi päťdesiatku.
Zdroj: archiv redakceV nedeľu sme sa spolu s kamarátmi a ich rodinami vybrali na dovolenku. Zakúpili sme si cez zľavový portál wellness pobyt neďaleko Piešťan. Keďže máme prvé aj druhé deti rovesníkov, nebolo veľmi náročné zladiť spoločný program. Keďže podľa predpovede sa malo od utorka pokaziť počasie, hneď v pondelok sme navštívili funny park. Slnko a voda… deti sa vybláznili do sýtosti. V utorok sme si spravili výlet do Piešťan a poobedie strávili naši manželia so staršími deťmi vo wellnesse. My baby sme šli zatiaľ kočíkovať naše malé bábätká. 🙂
Penzión, v ktorom sme boli ubytovaní, mal vnútorný aj vonkajší detský kútik, takže deti mali o program takmer stále postarané. Keďže v stredu už takmer celý deň pršalo a vonku sa rapídne ochladilo, rozhodli sme sa ísť do wellnessu všetci. Menšie deti sme posadili do autosedačiek a poukladali sme ich na zem tak, aby sme ich mali stále pod dohľadom. Priznám sa, neviem, či by som si niečo také dovolila, keď bol Tomáško taký malý. Je síce pravda, že on by v nej prereval každú sekundu, čo by nespal – a nespal by v nej ani chvíľku, 😀 ale vtedy som akosi všetko brala tak zodpovednejšie ako teraz. Bez najmenších výčitiek som si užívala sauny aj jacuzzi.
V penzióne varili chutne, a tak ma po návrate domov prekvapilo, že som o kilo ľahšia ako pred dovolenkou. To sa mi veru ešte nestalo. 😀 Ibaže dôvod nie je ten, že by som si nedopriala, ale, bohužiaľ, nadobro som skončila s dojčením.
Všetko sa to začalo ešte u mojich rodičov, keď Lucka začala úplne odmietať môj prsník. Len čo som sa ju snažila priložiť, spustila strašný plač a prsníka sa ani nedotkla. Po troch dňoch trápenia som vyronila posledný tucet sĺz a s hlbokým nádychom a výdychom som si povedala, že toto trápenie už nemá zmysel ani pre mňa, ani pre Lucinku. Podstatné predsa je, aby boli matka aj dieťa spokojné. Lucinke umelé mliečko vyhovuje, a tak som spokojná aj ja. Nevzdala som sa bez boja a spravila som naozaj všetko, čo bolo v mojich silách. Občas mi to ešte príde ľúto, hlavne keď vidím, ako iné mamičky dojčia, ale aj to časom prejde.
Najhoršie na tom všetkom aj tak je, že musím všade so sebou brávať termosku s teplou vodou, čistú fľašu, umelé mlieko… zaberá to veľa miesta a aj času. Je to veľmi nepraktické. No zvykneme si aj na to.
Na Babywebe nájdete:
Keďže som s dojčením prestala, konečne som si mohla dopriať akékoľvek jedlo. Najviac mi chýbali mliečne výrobky, ktoré som nemohla vôbec jesť. Syry, jogurty, mlieko… dokázala by som na tom vydržať celé týždne!
Keďže nepatrím medzi ženy, ktoré dojčením chudnú, ale naopak – buď váha stagnuje alebo stúpa, v ukončení dojčenia vidím aspoň jednu malú výhodu. Váha sa konečne pohla smerom nadol a ja sa môžem dať do boja s kilami, čo mi ešte po pôrode ostali. Od septembra pridám aj viac pohybu a začnem chodiť na zumbu, ktorá mi počas tehuľkovania veľmi chýbala. Budem rada, ak sa do budúceho leta dostanem na svojich pôvodných 59 kíl.
Ak to bude možné, aj s Lucinkou sa prihlásim na nejaké cvičenie pre malé detičky. Bojím sa, aby sme nedopadli ako pri Tomáškovi, že si pre skrátené krčné svalstvo zaležal hlavičku, v siedmich mesiacoch sa nevedel ani pretáčať z chrbátika na bruško a ani opačne a nás čakali mesiace cvičenia nepríjemnej Vojtovky. Potom to síce rýchlo dobehol a aj keď neštvornožkoval, chodiť začal ešte v jedenástich mesiacoch. Nechcem však zažiť to isté, preto chcem s Lucinkou cvičiť už preventívne a hlavne hravo, bez násilia. Teraz krásne drží hlavičku pri „pasení koníkov“ a v tejto polohe sa jej veľmi páči –, čo je pre mňa tiež niečo nové, keďže Tomáško prvé mesiace na brušku preplakal. 🙂
Andrea
