Andrea 20. týždeň po pôrode: Viete, kedy sa najlepšie fotia deti?
Nikdy! 😀 Máme za sebou pekný víkend, a tak sme ho využili na fotenie. Najskôr sme išli so známymi do Mikuláša, odkiaľ je krásny výhľad na Kriváň a zároveň sa tam dajú spraviť nádherné jesenné fotky, pretože je tam veľa javorov a ich listy sú počas jesene také najfotogenickejšie.
Zdroj: archiv redakceLen čo sme vyšli z auta, Barborke, o rok staršej Tomáškovej kamarátke, tiekli slzy potokom. Pýtam sa Moniky, jej mamy, čo sa deje. Tak vraj jej pokazila sloníka z plastelíny. Kým sme my dospelí hľadali vhodné miesto na spoločnú fotku, Tomáško zbadal statív a privlastnil si ho. Keď som ho poprosila, aby mi ho „požičal“ (nemôžem ani náhodou použiť slovíčko „dal“, inak by som sa ho určite nedočkala), začal vystrájať, že to je jeho statív a utekal s ním preč. S Lucinkou na rukách som sa ho snažila presvedčiť, že mu ho po spravení spoločnej fotky vrátim.
Trvalo hodnú chvíľu, kým sa mi to podarilo. Keď sme sa konečne všetci nastajlovali pred objektív, Lucku prepadol hlad. Bolo mi jasné, že pokiaľ sa v tú chvíľu nepremením na fľašu s mliekom, úsmev z nej nedostanem. Už mi bolo všetko jedno. Spravili sme si dva zábery a ja som utekala s Luckou do auta, aby som jej dala mliečko. Kým ho vypila, všetci sa vrátili k autu a šlo sa domov, pretože poobede nás čakalo druhé fotenie. Trochu zaujímavejšie.
Vo važeckých krojoch. 🙂 Tie sme mali požičané od Paľovho bývalého kolegu a jeho ženy. Pre Tomáška bol trochu problém zohnať malý kroj, ale nakoniec sa podarilo aj to. Pre Lucinku bol nachystaný viganček (tuším sa to tak volá), v ktorom sa už raz fotil aj Tomáško, keď mal sedem mesiacov. Mali sme dohodnutého jedného fotografa, ktorý bol ochotný spraviť nám pár záberov na pamiatku.
Keďže sa dosť skoro stmieva, museli sme vyraziť z domu okolo druhej. Tomáško taký čas ešte zvykne spať, ale museli sme ho zobudiť. Robím to naozaj len vo výnimočných prípadoch, pretože keď sa nevyspí, je ako čert. Len čo sa prebral, sadli sme do auta a vybrali sa do Važca. Tam sme už mali nachystané kroje. Sama by som obliekanie nezvládla, pretože neovládam, čo je čo a ako sa to nosí. Poviem vám, že som rada, že sa to už nenosí, inak by som musela vstávať asi o štvrtej ráno, aby som sa do šiestej poobliekala. 😀
Nachystaní sme sadli do auta a vyviezli sa na neďaleký kopec. Lucinka v aute zaspala, tak sme sa zatiaľ s fotografom dohadovali na tom, ako by tie fotky asi mali vyzerať. Lucka sa po chvíli zobudila (pretože auto stálo) a dali sme sa na fotenie. Najskôr sa hanbil Tomáško a nechcel spolupracovať. Potom znovu objavil ten nešťastný statív a to už som začala strácať nervy aj ja. Ani Lucka, keďže sa nejako za tých chabých 10 minút nevyspala, akosi nemala náladičku pózovať. Napriek tomu všetkému sa fotografovi podarilo spraviť niekoľko naozaj krásnych záberov (fakt klobúk dole) a nám tak na tento deň ostane krásna pamiatka.
Na Babywebe tiež nájdete:
Najviac to podľa mňa pristalo Tomáškovi. 🙂 Jemu ten kroj naozaj svedčí. Po chvíli sa začalo stmievať a Lucinke opäť nastal čas jedenia, tak sme sa pobrali domov. Poviem vám, že nateraz mám fotenia dosť. Robiť si také domáce fotky, to áno. Ale nič viac. 🙂 Tak sa na vás teším opäť o týždeň. 🙂
Andrea
Foto: Daniel Pisarčík
