Umelá výživa pre dojča

Existujú situácie, keď i pri maximálnej snahe matky nemôže byť dieťa naplno dojčené. Umelá výživa, ktorej základom je kravské mlieko, je upravená tak, aby svojím zložením bola blízka ľudskému mlieku.

V posledných rokoch sa podarilo v procese približovania k ideálnej potravine – materskému mlieku – urobiť výrazný krok dopredu. Podarilo sa obohatiť umelé mlieka o prebiotiká a probiotiká, o nukleotidy, esenciálne mastné kyseliny a ďalšie látky, vznikli špeciálne mlieka pre deti s rizikom alergie a alergické deti so zvlášť upravenou kravskou bielkovinou, mlieka pre deti, ktoré neznášajú mliečny cukor, pre deti trpiace častým vracaním, dojčenskými kolikami a problémami s vyprázdňovaním. Existujú špeciálne mlieka pre deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou.

Umelá výživa zabezpečí zdravý rast a vývoj dieťaťa, ktoré nemôže byť dojčené. Materské mlieko však vždy zostane nedostihnuteľným vzorom pre jej výrobu.

Čím sa umelé mlieko líši od kravského mlieka?

Úprava mlieka sa týka všetkých jeho hlavných zložiek – bielkovín, sacharidov a tukov.

Upravuje sa pomer bielkoviny srvátky ku kazeínu, mení sa zastúpenie sacharidov tak, aby mlieko obsahovalo buď výhradne mliečny cukor (laktózu), alebo len malý podiel iných sacharidov. Mlieka obsahujúce len laktózu sú stráviteľnejšie najmä pre nedonosené deti. Snahou je obohatiť umelé mlieko o také prebiotiká (oligosacharidy, látky cukrovej povahy, ktoré sú v originálnej podobe hojne obsiahnuté v materskom mlieku a ktoré sú potravou pre telu prospešné bifidogénne baktérie) a probiotiká (vlastné bifidogénne baktérie, ktoré, ak sú v prevahe v črevnej flóre, podporujú správne, zdravé fungovanie čreva a črevnej sliznice).

Živočíšny tuk je v rôznej miere nahradený rastlinným pre obsah niektorých nezastupiteľných mastných kyselín (polynenasýtené mastné kyseliny s dlhými reťazcami – LC PUFA), ktoré sú dôležité na správny vývoj mozgu, na obranyschopnosť črevnej sliznice proti infekcii a aj pre tukové hospodárenie samo osebe. Niektoré dojčenské mlieka sú obohacované o látky nazývané nukleotidy. Tieto látky sú prítomné v materskom mlieku a sú dôležité v mnohých biologických dejoch rýchlo rastúceho organizmu. Ukazuje sa, že majú aj priaznivý vplyv na dozrievanie systému obranyschopnosti, na rast a vývoj tráviaceho traktu dieťaťa.

Umelé mlieko je ďalej doplnené o minerály, vitamíny, antioxidanty, stopové prvky a iné látky, prítomné v materskom mlieku, ktoré v kravskom mlieku chýbajú alebo sú len v malom množstve a ktoré sú na vývoj dieťaťa vhodné a často nevyhnutné. Umelá výživa sa tak snaží prispôsobiť svojím zložením priemernej vzorke materského mlieka, ktoré zostáva „zlatým štandardom“ výživy dojčaťa.

Na každý vek iné mlieko

S rastom a vývojom dojčaťa sa menia jeho nároky na výživu. Materské mlieko svojím premenlivým zložením zodpovedá týmto potrebám. Výrobcovia umelej výživy v snahe reagovať na tieto zmeny vyrobili tri základné typy mliek: začiatočné, pokračovacie a pre batoľatá. Mlieko tak lepšie spĺňa požiadavky zdravého vývoja organizmu. Pružnosť, s akou sa materské mlieko dokáže prispôsobiť aktuálnym potrebám dieťaťa, sa tým čiastočne napodobňuje.

Začiatočné mlieka

Sú určené pre novorodencov a dojčatá výlučne na mliečnej strave. Výrobcovia v odporučeniach na obaloch uvádzajú, že začiatočné mlieko je určené pre dieťa od 0 do 4 mesiacov. Dieťa ho môže piť i neskôr, kým je spokojné a dobre napreduje.

Začiatočné mlieka sa označujú na obaloch symbolom 1 alebo názvom, ktorý tento vek symbolizuje.

Pokračovacie mlieka

Začína sa s nimi zvyčajne v období, keď dieťaťu pridávame nemliečne príkrmy. Nie je nutné dieťa privykať na pokračovacie mlieko už v štyroch mesiacoch. Odporučenie na obale je v tomto prípade iba informatívne. Pokračovacie mlieko by však nemalo dostávať mladšie dieťa, pre ktoré je určené mlieko začiatočné, lebo by zaťažovalo jeho organizmus.

Pokračovacie mlieka sa na obale označujú symbolom 2 alebo podobne ako pri začiatočných mliekach názvom, ktorý tento vek symbolizuje, prípadne označením mesiaca veku, v ktorom je možné začať mlieko podávať.

Mlieka pre batoľatá

Medzi 10. – 12. mesiacom veku dieťaťa môžeme začať podávať mlieko pre batoľatá, ktoré býva na obale označené číslicou 3 alebo slovom JUNIOR.

Sú to pokračovacie mlieka s prídavkom vitamínov, minerálov, stopových prvkov a iných látok vhodných na zdravý rast dieťaťa.

Po roku veku už môžeme dieťaťu podávať i pasterizované plnotučné kravské mlieko a mliečne výrobky. Medzi 10. – 12. mesiacom veku je možné použiť na prípravu pokrmov kravské mlieko.

Mlieka pre deti s rodinnou alergickou záťažou

Sklon na alergie a ich prejavy, ako je astma, atopický ekzém, senná nádcha, býva dedičný. Pre deti, ktorých niektorý rodič alebo súrodenec trpí závažným alergickým ochorením, je najlepšou prevenciou včasného rozvoja týchto chorôb dojčenie.

Ak takéto dieťa nemôže byť dojčené naplno, odporúča sa umelé mlieko so zvlášť upravenou bielkovinou, ktoré sa nazýva hypoalergénne (hypoantigénne).

Úprava spočíva v štepení, hydrolýze bielkoviny. Tá potom stráca schopnosť podnecovať v tele rozvoj reakcií, ktoré sa skôr alebo neskôr môžu prejaviť alergiou. Napriek tomu v mlieku zostáva určitá zvyšková antigenicita (alergenicita), ktorá závisí od stupňa štepenia (hydrolýzy) bielkoviny.

Pre zdravé dojča z rodiny (matka, otec, súrodenci) zaťaženej alergickými chorobami, ktoré postupne prechádza na umelé mlieko, ale aj pre novorodenca prikrmovaného umelým mliekom, kde predpokladáme, že bude dojčený, je hypoalergénna, H. A formula s čiastočne rozštiepenou východiskovou mliečnou bielkovinou veľmi vhodná a šetrná. Obsahuje síce látky, ktoré majú určitú antigenicitu (alergenicitu), ale menšiu než v mlieku, kde bielkovina nie je štepená. Týmto sa môže navodiť v systéme obranyschopnosti dojčaťa lepšia znášanlivosť cudzorodých látok.

Aby malo podávanie tohto mlieka dieťaťu zmysel, nesmie mu predchádzať zaťaženie organizmu mliekom, ktoré nemá hydrolýzovanú bielkovinu.
Hypoalergénne mlieka sú rozdelené na začiatočné a pokračovacie. Na obale sú zvyčajne označené symbolom H A.

Mlieka pre deti s alergiou na kravské mlieko

Iná situácia je u dieťaťa, u ktorého sa rozvinie alergia na kravské mlieko. Udáva sa, že vzniká asi u 1 – 3 % dojčiat. Pri prechode na umelé mlieko sa v priebehu dní až týždňov objavia tráviace ťažkosti: bolesti bruška, vracanie, hnačka.

Ich intenzita a závažnosť sa stupňujú. V riedkej stolici bývajú nitky krvi. Dieťa nenapreduje, často ho trápi dojčenský ekzém. Môžu sa objaviť aj dýchacie ťažkosti. Ak je táto diagnóza naozaj potvrdená, podávajú sa dojčaťu mlieka s vysokým stupňom štiepenia bielkoviny, extenzívne hydrolyzáty, ktorých zvyšková antigenicita (alergenicita) je veľmi nízka, výrazne nižšia než pri formulách na preventívne použitie. Úplné hydrolyzáty sú chuťovo odlišné práve pre vysoký stupeň štiepenia bielkoviny, čo však dojčatám neprekáža a na ich chuť si zvyknú. Sú však aj drahé pre ich náročnú výrobu. Rozhodnutie o ich podaní závisí od uváženia alergiológa.

Približne u 80 % detí alergia na bielkovinu kravského mlieka v batoľacom veku odoznieva.

Mlieka na zvláštne situácie

Mlieka, ktoré môžu zmierniť vracanie (antirefluxové mlieka)

Sú to mlieka, ktoré vďaka prídavku zahusťovadla môžu zmierniť časté vracanie nedojčených detí. Ide väčšinou o vracanie u napredujúcich detí. Zahustením umelého mlieka sa obmedzí jeho návrat zo žalúdka do pažeráka. Ako zahusťovadlo sa zvyčajne používa zemiakový škrob alebo múka zo svätojánskeho chleba. Tieto mlieka by mali rodičia voliť až po porade s lekárom, ktorý vylúči inú, závažnejšiu príčinu vracania alebo častého grckania. Pre dojčené dieťa sa z rovnakých dôvodov používa bezmliečny prípravok Nutriton, ktorý sa rozpustí v malom množstve vody a podá sa ešte pred dojčením lyžičkou.

Mlieka so zníženým obsahom laktózy

Sú to liečebné diétne prípravky dojčenskej výživy odporúčané lekárom dieťaťu, ktoré trpí dočasnou alebo trvalou neznášanlivosťou mliečneho cukru. Dočasná neznášanlivosť môže niekedy vzniknúť po závažnejšom hnačkovom ochorení. Trvalá je vzácna.

Sójové mlieka

Mlieka, ktoré majú bielkovinový základ na sójovej báze, nie sú určené na bežnú výživu zdravých dojčiat. Sú to diétne mlieka pre deti, ktoré trpia vzácnym ochorením s poruchou vstrebávania mliečneho cukru laktózy. Sójové mlieko je aj alternatívnym spôsobom výživy pre vegetariánov. Môže byť odporučené lekárom i z dôvodu prechodnej poruchy vstrebávania cukru v čreve. Užitie sójového mlieka pri neznášanlivosti kravského je problematické, lebo až 50 % detí alergických na bielkovinu kravského mlieka reaguje podobne aj na bielkovinu sóje. Sójové mlieko je teda určené pre malú skupinu detí a odporučenie na jeho užívanie by malo vychádzať z rozhodnutia lekára.

Mlieka pre deti nedonosené a deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou

Sú zvláštnou skupinou začiatočných mliek, ktoré dostávajú niektorí nedojčení nedonosení novorodenci a niektorí novorodenci s pôrodnou hmotnosťou pod 2 500 g na novorodeneckých oddeleniach alebo v perinatologických centrách. Tieto mlieka potom môžu byť ako výživa detí lekárom odporučené aj určitý čas po prepustení domov, kým nedosiahnu hmotnosť zdravého donoseného novorodenca, t. j. okolo 3 500 g.

Svojím vyšším obsahom bielkovín a ďalšími špecifickými vlastnosťami vyhovujú potrebám tejto skupiny novorodencov a dojčiat. Tieto mlieka majú aj väčšie množstvo energie i minerálov v porovnaní s mliekami pre donosené deti. Majú špecificky upravené tuky a cukry tak, aby boli pre nedonosené deti dobre stráviteľné. V poslednom čase sú tieto mlieka obohacované o viacnenasýtené mastné kyseliny s dlhými reťazcami (LCP). Tieto látky získava plod cez placentu od matky v posledných troch mesiacoch tehotenstva. Sú dôležité na rozvoj mozgu, pre zrak a rast organizmu. Niektoré mlieka sú už výrobcom pripravené na pohotové užitie v tekutej forme.

Chytré mlieka

Jedným z posledných krokov na ceste k ďalšiemu skvalitneniu umelého dojčenského mlieka sa stalo jeho obohatenie o prebiotiká, probiotiká, nukleotidy. Tým sa darí zlepšiť črevnú mikroflóru umelo vyživovaných detí, posilniť ich systém obranyschopnosti (imunity), a tak zlepšiť zdravie a znížiť výskyt alergií u nedojčených detí.

Dobré a zlé baktérie

Výlučne dojčení novorodenci sú oproti nedojčeným vo výhode, lebo majú v čreve v prevahe mliečne baktérie (bifidogénne a laktobacil) podporujúce správne funkcie tráviaceho systému. To spôsobujú látky, ktoré sú obsiahnuté v materskom mlieku – komplex originálnych prebiotík. Osídlenie čreva baktériami sa u výlučne dojčeného dieťaťa výraznejšie mení až s jeho odstavením a prechodom na nemliečne príkrmy.
U detí umelo živených sa vyvíja pestrejšia črevná mikroflóra. Vo väčšej miere obsahuje aj baktérie pôsobiace nepriaznivo. Naopak, mliečnych baktérií prospešných pre črevo má menej.

Ako ovplyvniť črevnú mikroflóru umelo živených detí?

Spôsoby, ako možno vhodne ovplyvniť zloženie črevnej mikroflóry umelo živených detí, sú dnes v podstate dva:

  1. pridať do mlieka prebiotiká
  2. obohatiť mlieko probiotikom

Prebiotiká sú nestráviteľné časti obsiahnuté v potravinách, vláknina, ktorá podporuje rast určitého druhu baktérií, prospešných pre telo tým, že sa v hrubom čreve stáva ich potravou. Prebiotiká pozitívne ovplyvňujú zloženie črevnej mikroflóry hrubého čreva a majú priaznivý vplyv na zdravie človeka. Podieľajú sa tak na ochrane organizmu pred hnačkami a pomáhajú posilniť jeho obranyschopnosť. Originálne probiotiká sú v hojnej miere obsiahnuté v materskom mlieku, vo forme nestráviteľných cukrov.

Probiotiká sú kultúry živých mikroorganizmov (najčastejšie mliečne baktérie – laktobacily a bifidobaktérie), ktoré po podaní prospešne ovplyvňujú zdravie človeka zlepšením vlastností jeho mikroflóry. Probiotiká, bifidogénne baktérie pri dostatočnom osídlení črevnej sliznice chránia náš organizmus pred nepriaznivými vplyvmi infekčných baktérií a vírusov. Majú význam pre správne fungovanie systému obranyschopnosti. Probiotické baktérie sú u zdravého jedinca bežnou a prevažujúcou súčasťou črevnej mikroflóry.

Prebiotiká i probiotiká majú teda v našom tele mnoho spoločných úloh. Pomáhajú brániť náš organizmus pred nepriaznivými vplyvmi infekčných baktérií, toxínov a vírov, podporujú správny rozvoj systému obranyschopnosti a zvyšujú odolnosť proti chorobám.

Čítajte tiež:

Chytré mlieka bojujú s alergiou

Probiotiká a prebiotiká môžu zvýšiť preventívny účinok hypoalergénneho mlieka. Dokážu to tým, že pomáhajú nedojčenému dieťaťu k rýchlejšiemu dozrievaniu črevnej mikroflóry, dôležitej na rozvoj jeho obranyschopnosti. Nezrelá ochranná bariéra totiž zvyšuje riziko vzniku alergických ochorení.

Aj napriek neustálemu skvalitňovaniu umelej výživy zostáva materské mlieko nedostihnuteľnou ideálnou potravinou pre novorodencov a dojčatá. Preto je podpora dojčenia základom starostlivosti o správnu výživu detí. Neodmysliteľne k tomu patrí i dodržanie podmienky neobmedzeného telesného kontaktu matky a dieťaťa v zdraví aj počas choroby.

Príprava umelej výživy vo fľaši a pitný režim

Pri príprave umelej výživy sa presne riaďte návodom na obale. Voda musí byť vždy prevarená. Zničia sa tak prípadné baktérie. Svojím zložením, najmä množstvom obsiahnutých dusičnanov, musí zodpovedať vode vhodnej pre dojčatá. Tieto požiadavky spĺňa balená voda s označením „dojčenská voda“, prípadne „voda vhodná pre dojčatá“.

Informáciu, či je voda z vodovodu použiteľná na prípravu dojčenskej stravy, získate na hygienickej stanici. Tam si môžete aj objednať rozbor vody vo svojej studni. Vodu na prípravu umelej výživy prevárajte až do obdobia zavádzania nemliečnych príkrmov, teda do dokončeného štvrtého až šiesteho mesiaca. Stačí, aby prešla varom. Pri dlhom varení sa v nej koncentrujú soli. Potom, ako prejde varom, nechajte ju vychladnúť na teplotu 45 °C. Nie je vhodné rozrábať mlieko do horúcej vody, lebo sa v nej zle rozpúšťa. Mlieko s probiotikami by sa navyše pri vyššej teplote znehodnotilo.

Sýtená voda s bublinkami nie je na prípravu dojčenskej stravy vhodná. Spôsobuje dieťaťu bolesti bruška a nafukovanie. Dodržiavanie hygienických zásad pri varení je nevyhnutné. Fľašky, cumlíky a príbory po použití vždy prevarte. Nepoužívajte staré alebo prasknuté cumlíky. V prasklinách alebo v miestach, kde je cumlík prasknutý, sa môžu usádzať baktérie. Preto je vhodné meniť cumlíky (aj na fľaši) približne každé dva mesiace. Cumlík pred podaním dieťatku neolizujte.

Mlieko vždy tesne pred papaním zohrejte a potom schlaďte na teplotu tela. Pred podaním si kvapnite pár kvapiek mlieka na vnútornú stranu predlaktia. Nesmie byť horúce ani studené. Ohrievanie priamo na teplotu tela alebo zohrievanie fľaštičky, z ktorej už dieťa pilo, sa z hygienických dôvodov neodporúča. Mlieko je živná pôda pre baktérie, ktoré v ňom zvlášť v teple výborne rastú a rozmnožujú sa. Ohrievanie mlieka v mikrovlnnej rúre je nevhodné pre jeho nerovnomerné prehriatie. Dieťa sa môže o horúce časti popáliť. Lepší je vodný kúpeľ. Optimálne je ohriatie v ohrievači kontrolovanom termostatom. Aby sme v noci čas prípravy čo najviac skrátili, môžeme pripraviť prevarenú vodu na nočné pitie do termosky, ktorá je určená výhradne na tento účel.

Ak je v cumlíku príliš veľká diera, dieťa pije hltavo a prehltne množstvo vzduchu, ktoré mu potom spôsobí bolesti bruška a nafukovanie. Rovnako to môže byť, keď vypije zvyšnú penu z mlieka.

Koľko mlieka by dieťa malo vypiť?

Orientačne možno povedať, že množstvo mlieka pre zdravé dojča zodpovedá 1/6 jeho hmotnosti, teda 150 – 180 ml na kg hmotnosti a deň, nie však viac ako liter mlieka denne. Množstvo vypitého mlieka je však veľmi rozdielne a závisí od celého radu okolností. Dojčené i umelo živené dieťa nemá zakaždým rovnakú chuť piť a nie je rovnako hladné. V prvých 8 týždňoch života, v období rýchleho rastu, pije viac než neskôr, keď sa rast spomaľuje.

Koľko iných tekutín ako mlieko?

Nedojčené dieťa po 6. mesiaci potrebuje asi 400 – 600 ml iných tekutín, než je mlieko. Prednosť dávame dojčenskej vode. Prírodné ovocné šťavy a dojčenské čaje možno staršiemu dojčaťu podať pri zvýšenej potrebe tekutín, ale nie je to nutné. Dojčené dieťa potrebuje inú tekutinu než materské mlieko až vtedy, keď množstvo príkrmov prevažuje nad materským mliekom, čo býva okolo 10 mesiaca, niekedy i neskôr. Postačí hrnček dojčenskej vody, prípadne čaj alebo ovocná šťava. Dieťa si zaženie smäd, ale nestratí záujem o prsník. Ak odmieta iné tekutiny ako materské mlieko, nie je dôvod nútiť ho. Dojčené dieťa vlastne nemusí poznať inú tekutinu než materské mlieko do konca druhého roka i dlhšie. V horúcich letných dňoch môžete dieťa priložiť k prsníku častejšie, napríklad každú hodinu. Staršiemu dojčaťu sa odporúča maximálne 120 – 150 ml džúsu denne.

Väčšie množstvo zaťažuje jeho tráviaci systém a môže viesť k neprospievaniu.


Tip Babywebu: Vyskúšajte vylepšenú receptúru Sunar Complex 2 s mliečnym tukom a bez palmového oleja. Skvelá chuť pre spokojné dieťatko.

31.5.2016 12:18| autor: Martin Gregora

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

TOPlist