Andrea 6. týždeň po pôrode: Supermama

Teplota mu začala riadne stúpať a vyšplhala sa na 39,5 °C. Tak som ešte dokúpila lieky na znižovanie teploty a sirup na uvoľnenie hlienov. Po troch dňoch teplota ako-tak klesla, ale soplík ostal a celkovo ešte stále nie je fit. Napriek tomu som sa však rozhodla ísť k rodičom, aby sme si užili trošku slniečka. Keďže ma ešte čakala s Luckou kontrola kĺbikov, deň vopred som pobalila všetky veci. Keď som videla, koľko toho je, rozmýšľala som či mi nebude treba k autu aj prívesný vozík. 😀 Neuveriteľné, koľko vecí také malé dieťa potrebuje. Veď len plienky na týždeň zaberú polovicu cestovnej tašky.

Na druhý deň som sa od rána nezastavila a len tak-tak som všetko stíhala. O jednej sme boli objednaní na to sono, a tak som sa s Tomáškom naobedovala, nachystala všetky veci na chodbu, naložila Lucku do kočíka a utekali sme na polikliniku. Keď som sa tam konečne dostala, našla som na dverách odkaz, že sa presťahovali do inej budovy.

„Paráda“! Vonku začalo liať ako z krhly a Tomáško mal z toho obrovskú radosť. Chcel odskúšať každú mláku a mne začali stáť vlasy dupkom. 😀 Ešteže máme na kočíku skejtík, na ktorom sa Tomáško vezie, a nemusím tak stále čakať a prispôsobovať sa jeho tempu. Naskočí si a už frčíme po meste jedna radosť. Veľmi dobrý vynález. Často tým na prechádzke vzbudzujeme pozornosť, pretože to v našom malom meste ešte veľa ľudí nepozná.

U ortopéda sme dopadli dobre. Lucka má kĺbiky v poriadku a nie je potrebné viazanie naširoko. Ďalšiu kontrolu budeme mať, keď dovŕši štyri mesiace. Od ortopéda som domov takmer utekala. Boli už dve hodiny a Tomáško mal už dávno spať. No mňa ešte čakalo nakladanie vecí do auta. Normálne by som niečo také zaradila medzi disciplíny na olympiáde. Veď to bolo ako malé sťahovanie a všetko som musela ponakladať sama – ešte k tomu v hustom daždi. Po tomto výkone som sa konečne vydala na cestu.

Na Babywebe nájdete:

• Nádcha a zápaly dýchacích ciest u detí
• Prečo sa chodí s bábätkom na kontrolu bedier?
• Mýty a povery o dojčení

Po príchode na Gemer som však ostala mierne sklamaná. Miesto toho, aby ma tu čakalo pravé gemerské leto, doniesla som si so sebou to naše – liptovské. Zima, dážď a riadne ochladenie… Hneď mi jedna kamarátka písala, že už som určite tu, keďže sa počasie tak zrazu pokazilo. Ale nebojte sa, budem tu len týždeň a potom sa určite znovu oteplí. 😀

Najviac ma však sklamalo, že som presne v deň dovŕšenia Luckiných šiestich týždňov dostala menštruáciu. Špinenie po pôrode prestalo už viac ako pred týždňom a posledné tri dni ma pobolievalo podbrušie, takže určite ide o prvú popôrodnú menštruáciu. Som z toho veľmi nešťastná, pretože aj mliečka mi rapídne ubudlo a aby toho nebolo málo, Lucka ho začala úplne odmietať. Viem, že počas menštruácie zvyknú deti mlieko odmietať, pretože má trochu inú chuť, ale dúfala som, že to nebude náš prípad. Bohužiaľ, je. Z fľaše nevypije z neho ani glg, úplne ju napína na vracanie a z prsníka vypije len pár glgov a znervóznie, začne kopať nohami a vzpierať sa. Naozaj mi asi nie je súdené ju dojčiť. Snažím sa, ako môžem, a je to horšie a horšie. Viem, že nebudem prvá ani posledná, ktorej dieťa bude odchované výlučne na umelom mlieku, ale aj tak je pre mňa ťažké zmieriť sa s tým. Skúsim ešte počkať, kým sa mi skončí menštruácia, a ak sa to nezlepší, prestanem s dojčením úplne. Nemá zmysel tráviť hodiny odsávaním, keď mlieko nakoniec skončí v umývadle. Tak nám držte palce, nech sa to zlepší a ja ešte pár mesiacov budem aspoň čiastočne dojčiť. Veď sú to nenahraditeľné chvíle medzi matkou a dieťaťom….