30.týždeň a poďakovanie…

Toľko pocitov sa vo mne strieda, že ani neviem kde začať. Uplynulý týždeň bol veselý aj smutný zároveň. Hneď úvodom môjho nastupujúceho týždňa sme sa boli s chlapcami kúpať v aquparku Bešeňová. Veľmi som sa vo vode nekúpala, ale trošku sa vyblázniť so synom, som si neodpustila. Väčšinu dňa som preležala na lehátku, rozmýšľala o všetkom a o ničom. A hlavne som pozorovala môjho manžela so synom. Videla som neskutočnú lásku, až mi bolo miestami do plaču. Keď som zavrela oči, videla som ich tam všetkých troch o niekoľko rokov neskôr. Videla som ako sa bláznia, naháňajú, šúchajú, užívajú si vodu a hlavne prítomnosť jeden druhého.

Každý deň pociťujem, ako si syn užíva našu spoločnosť. Ako sa teší na spoločné strávené chvíle, každý deň sa pýta, či sa po príchode domov zo škôlky budeme spolu hrať. Každý deň sa pýta, kedy príde ocko z roboty. Každý deň je smutný, keď musím doma niečo urobiť a on ma čaká, aby som to už skončila a venovala sa mu. A každý deň vidím manžela, ako sa unavený vracia z práce. Napriek tomu vždy pri dverách nahodí úsmev na nás a malý sa k nemu rozbehne, ako keby sa mesiace nevideli. Potom sa už dohadujú čo budú spolu robiť, ako sa budú hrať, či mu syn ide pri niečom pomáhať a podobne. Každý deň ďakujem Bohu a našim milovaným, ktorí už nie sú medzi nami, že mám všetko na svete. Že na nás dávajú pozor, že nás ochraňujú a že sme všetci spolu a hlavne zdraví.

Hovorí sa, že človek si uvedomí čo všetko mal, až keď to stratí. A je to svätá pravda. Väčšina ľudí zabúda na svojich blízkych, na svoju rodinu. Každý deň je pre väčšinu ľudí boj o prežitie, taká je doba, bohužiaľ. Pri veľa ľuďoch je to ale aj boj o všetky tie materiálne veci. Ja viem, že zo vzduchu sa nedá žiť. Ale…zase to ale…každodenné maličkosti robia náš život bohatším a šťastnejším. Mali by sme si to uvedomiť, pretože sa môže stať, že keď budeme tieto chvíle strávené s rodinou odkladať, nikdy sa neuskutočnia.

Tak sa aj stalo v našej, presnejšie v manželovej rodine. Zomrela mu teta. Bolo to pre náš všetkých veľmi smutné, hlavne preto, že bojovala so zákernou chorobou. Veľmi chudiatko trpela a to mala len 60 rokov. Bola neskutočne krásna, isto jej veľa žien aj mladších od nej závidelo jej chudučkú postavu, jej krásnu tvár a vlnité vlasy. No stalo sa to, čo sa stalo a ona odišla. Ja verím tomu, že mala ešte 15-20 rokov pred sebou. Tiež sa chcela starať a tešiť sa zo svojich vnúčat. A ako v posledných chvíľach povedala farárovi, chcela vraj tancovať na daždi. Pri tejto vete sa väčšina prítomných, ktorí sa v kostole pri sv.omši ako tak držali, rozplakali. Ja som sa tiež. Bohužiaľ v takýchto chvíľach si človek najviac uvedomí čo vlastne má a o čo nechce v živote prísť.

Tak ja viem a vždy som to v podstate vedela, že som si vzala najlepšieho manžela na svete (aj keď mi nenosí kvety bez príčiny). A že som neskutočne šťastná keď sa títo moji chlapci ku mne v sobotu ráno pritúlia a všetci spolu pod jednou perinou rozmýšľame ako to bude vyzerať, keď k nám pribudne ďalší pipík… 😀

Jana je v 30. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?