Jeden deň v posteli, zubárka a Batman…

Môj malý batman sa rozhodol, že ideme do kina, a tak sme aj išli. Na väčšine filmu/rozprávky sme sa smiali s manželom len my dvaja. Jednak preto, že syn väčšine vtipov nerozumel a jednak preto, že batmana hltal pohľadom už len z toho dôvodu, že to bol hrdina. Nemusel ani nič robiť.

Miestami sa syn smial s nami, zopár vtipov bolo aj pre menšie deti. A po filme mi povedal, že maminka, pusti mi to aj doma, ja si to chcem pozrieť ešte raz. Našťastie po ceste domov zaspal a aj na to zabudol. Inak by som mu musela batmana zahrať asi ja s manželom. 🙂

Nasledujúce dni sa niesli v komornejšom duchu. Klasické, bežné dni, až na jeden, keď som sa cítila, ako keby si niečo na mňa robilo zálusk. Poznáte to iste všetci, zobudíte sa ako každý iný deň, len sa Vám akosi ťažšie vstáva z postele, celé telo vás bolí a neposlúcha, tak, ako by malo. V hlave Vám hučí a keď sa k tomu pridá bolesť v hrdle, viete, že je zle. V ten deň som doobeda zvládla podľa predpísaného harmonogramu. Nachystať dieťa a odviezť do škôlky a seba do práce. Okolo obeda mi už nebolo všetko jedno a myslela som, že už ani papier nepreložím. Tak som šéfovi (rozumej manželovi) oznámilo môj skorší odchod z práce a požiadala ho, aby syna zo škôlky vyzdvihol on. Doma som zaspala ako vrece zemiakov. Po 2 hodinách spánku som sa cítila ako vymenená. Hovorím si, že možno to bola len taká celková únava.

Na druhý deň ráno sa to všetko zopakovalo, akurát s tým, že som do práce ani nešla. Zobrala som si voľno a manžel odviezol aj priviezol syna zo škôlky. Ja som bola vlastne celý deň doma, takže som spala do 11.tej., potom som navarila obed, aby mali chlapci čo jesť, keď prídu domov. A následne som zase oddychovala. Večer som už vysávala a upratovala dom. Neviem k čomu to pripísať, možno som predišla chorobe, možno horúčkam, ale som rada, že to dopadlo tak, ako to dopadlo.

Víkend sme prežili aktívne s rodinou a návštevami a to aj preto, že som si takto neplánovane oddýchla. Ďalší deň ma čakala návšteva zubárky. Odkladala som si to od decembra. Nie, že by ma niečo bolelo, to našťastie nie. Ale stále som si našla výhovorku, prečo tam neísť. Až som sa odhodlala, samozrejme s malou dušičkou, že čo mi bude treba robiť. Som si vedomá, a snažím sa, aby moja zubná hygiena bola 120 %. K tomu vedieme s manželom aj nášho syna, ktorý chodí na prehliadky k zubárovi od jedného roka. Tak isto budeme k tomuto viesť aj nášho druhorodeného. Ale viete ako to je, k niektorým zubom sa človek tak ľahko nedostane a preto je potrebná aj dentálna hygiena od odborníka. A na tejto som ja už 2 roky nebola. A v neposlednom rade sa hovorí, že dieťa pripraví matku minimálne o jeden zub.

Pri prvom synovi som neprišla o žiadny, ale pamätám sa, že ma jeden bolel a bolo tam potrebné plombovanie. Teraz ma síce nič nebolelo, ale jedna maličká plombička sa mi ušla. Ja takéto veci zvládam bez anestézy, takže som sa nemusela ani rozhodovať, či mi zubárka niečo pichne, alebo vydržím. Vydržala som a spokojná po hodine v kresle a s krásnym úsmevom, som mohla ísť domov.

Najbližší týždeň nás čaká posledné 4D ultrasonografické vyšetrenie, takže som veľmi zvedavá na „červíka“. 🙂 Pretože pri synovi, tá posledná fotka, ktorá z tohto sona vznikla, bola takmer totožná s fotkou, ktorú som mu ja urobila keď mal asi 2 dni. Takže sa vlastne dozviem, ako bude vyzerať náš druhý syn.

Jana je v 29. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?