KLUB tehuliek (107): Radosť z pohybu a z úsmevu
Beátkino bábätko v brušku sa veselo ozýva a robí tým mamičke radosť. Len by v brušku ešte mohlo nejaký ten týždeň zostať. Šimon objavil kúzlo úsmevu a nebojí sa ho použiť. Rudy už ani nepotrebuje televíziu, má naladené na ten najzábavnejší program – svojho syna.
Tehuľka Beátka: Nech sa ešte nechystá na svet
Tento týždeň prebehol akosi rýchlo a pokojne. Aj napriek tomu, že bolesti pretrvávajú, no ako sme už o tom písali, zvládame to. Malý rastie a dáva mi jasne najavo, že je taký náš živel.
Celý deň ho cítim zriedka, pretože sa stále pohybujem a on asi spinká. Keď však príde len malá chvíľka, že si sadnem, oddýchnem, začne so mnou komunikovať. :-D. Júj, ale je to krásne! Mal by už zase o niečo viac vážiť. Uvidíme na ďalšej kontrole – preventívnej prehliadke, ktorú máme až o 10 dní.
Všetky orgány by mal už mať úplne vyvinuté. Pevne v to veríme. Najhoršia je na tom všetkom obava. Polohu má stále rovnakú, je hlavičkou dole. Len nech sa ešte nechystá na svet! Včera sme dostali hrozný strach. Začalo mi tvrdnúť bruško, mala som strašné bolesti, kŕče. Trvalo to skoro celý deň. Nakoniec dúfame, že to prešlo, nielen ustúpilo. Nech sa len pekne drží a ešte nech sa nepýta na svet… To znamená, že by som už fakt mala dávať veľký pozor na pohyb, ohýbanie, pracovanie…
Prečítajte si tiež:
Prečo pribúdajú cisárske rezy?
Kúzla na ľahší pôrod a popôrodné hojenie
Veľké upratovanie – ako na vec
Nohy mi opúchali, už je to na ústupe. Teraz asi tak dva týždne nič. A ruky sú úplne v poriadku. Jesť mi chutí, no s obmedzeniami, ale je to podľa možnosti dobré. Najviac mi chutí večer alebo v noci, no akosi to neriešim, pretože cez deň jem málo, len nasilu. Musím stále dopĺňať železo, tak sa snažím prevažne jesť také potraviny, v ktorom je ho najviac.
Postieľku už máme kúpenú, aj výstelku s baldachýnom. Zatiaľ je to všetko zbalené a potom to čaká na Maroša, aby to celé pripravil. Ešte predtým sme chceli maľovať celý byt, akosi to časovo nevychádza, ale chcela by som to stihnúť ešte tento týždeň. Všetci sa len boja, aby som sa príliš nezapájala do práce, pretože neviem posedieť a tobôž nie, ak to je u nás v byte a mal by mi niekto iný upratovať a ja by som sa mala prizerať. Vraj ma vysťahujú na tie 3-4 dni. :-D. Tak to bude komédia!
Mamička Rudy: Sila bezzubého úsmevu
Tak už sme úspešne po ďalšej poradni u detskej lekárky. Šimon rastie ako z vody a už má vyše 5 kg. Čo je na bábätko, ktoré z pôrodnice odchádzalo nedojčené a po infúzkach, neskutočný úspech. Investícia do laktačnej poradkyne bola jedna z najlepších v mojom živote.
Dojčenie je krása. Jednak ma neskutočne baví ten kontakt, ktorý pri dojčení so Šimonom máme, a, pravdaže, je to veľmi praktická vec. Človek môže hocikedy, hocikam ísť, lebo vie, že stále má pre dieťa pohotovú dobrú a teplú stravu. V noci nemusím vstávať z postele, len si ho pritisnem k sebe, v polospánku nadojčím a je to. Žiadne zarábanie umelého mlieka, žiadne ohrievanie. V tomto to príroda vymyslela perfektne a prakticky. Je síce pravda, že keď niekedy vidím Šimona ležať na chrbátiku v postieľke bezmocne sa snažiaceho prevrátiť, zamýšľam sa, ako je vôbec možné, že sme to ako druh boli schopní dotiahnuť tak ďaleko. Také ľudské mláďa nie je schopné vôbec ničoho, teda okrem plaču, jedenia a napĺňania plienok. Nedajbože žiť vonku v prírode! Asi by to ľudstvo veľmi rýchlo zabalilo.
Prečítajte si tiež:
Ako na „prdíky“ u novorodenca?
Spi, dieťatko, spi alebo Spánok novorodencov a najmenších detí
Kedy nám začnú rásť zúbky?
Musím však povedať, že niet nič lepšieho na zábavu ako dieťa. Netreba ani televízor, dieťa je ten najlepší. Šimon od minulého týždňa pochopil, že keď sa začne usmievať, tak sa ľudia okolo neho začnú tiež a nielen to, ale ihneď sú ochotní okolo neho poskakovať, snažia sa ho viac rozosmiať, keď sa usmeje, tak oni začnú robiť rôzne divné zvuky a vôbec, nastáva všeobecná zábava. Na kontrole u detskej lekárky rozohral svoj šarm, dal jeden neskutočne laškovný bezzubý úsmev, no a pani doktorke aj sestričke zvlhli oči a z normálnych žien sa razom stali nesvojprávne osoby, „žvatlajúce“ nezrozumiteľné vety a natriasajúce sa okolo neho. Márna sláva, bude to veľký laškovník.
Svoj šarm úsmevu, pravdaže, začal skúšať i na obe staré mamy. A, samozrejme, obe staré mamy, sa rovnako ako pani doktorka menia na pýriace sa školáčky, ktoré sú presvedčené, že sa ten chlapček smeje iba a výhradne v ich prítomnosti, lebo už teraz má ich a jedine ich rád. Zo spoločenskej stránky je to tiež veľmi využiteľná vec. Cez víkend, keď boli u nás svokrovci, sme hodinu strávili všetci tým, že sme sedeli okolo stola, pozerali sme sa na Šimona a snažili sa ho rozosmiať. Naše nadšenie rástlo každým Šimonovým úsmevom. Takže môžem svojho syna zaradiť do kategórie spoločenská hra. A veľmi obľúbená!
Vaša Rudy a laškovný Šimon
