Spi, dieťatko, spi alebo Spánok novorodencov a najmenších detí

No postupne, ako rastie, zostáva pre dieťa najlepším miestom na spánok postieľka, kde má dostatok miesta, a pritom je chránené ohrádkou pred pádom na zem. Je dobré, keď možno v postieľke vytvoriť zvýšenú polohu pre deti, ktoré častejšie vracajú, pretože ich trápi návrat potravy zo žalúdka do pažeráka (gastroezofageálny reflux).

Aký je priemerný čas spánku?

Novorodenec spočiatku spí kedykoľvek počas dňa i noci, ak je sýty a spokojný.

Postupne je však potreba spánku u každého dieťaťa iná. Mení sa, samozrejme, i s vekom:

• Novorodenec prespí až 20 hodín denne.
• Okolo druhého mesiaca začína dieťa oddeľovať nočný spánok od denného a postupne ubúda čas denného spánku.
• Celkovo spí dieťa 14 – 18 hodín. Individuálne rozdiely sú však veľké.
• Ročné dieťa spí 12 – 17 hodín denne.
• Batoľa okolo 3 rokov spí 10 – 16 hodín denne.

Aká postieľka a aký matrac sú najvhodnejšie?

Postieľka by mala byť z prírodných materiálov a natretá zdravotne neškodným náterom. Priečky na ohrádke by od seba nemali byť vzdialené viac ako sedemdesiatpäť milimetrov a menej než štyridsaťpäť milimetrov.
Matracov do postieľky je na trhu veľké množstvo. Dôležité je, aby neboli príliš mäkké a dieťa neležalo v priehlbine, lebo by si tým krivilo chrbátik.

Jediná bezpečná poloha na spánok novorodenca a malého dojčaťa je na chrbte. (Poloha na boku nie je vhodná, lebo dieťa sa môže prevaliť na bruško. Spánok na brušku preukázateľne zvyšuje riziko udusenia a náhleho úmrtia dojčaťa. Po troch-štyroch mesiacoch veku sa už dieťa samo prevracia do polohy, ktorá mu vyhovuje. V tom mu netreba brániť.)

Pre bdelé dieťa pod dohľadom je, naopak, vhodné, aby od veku niekoľkých týždňov trávilo určitý čas v polohe na brušku – rozvíjajú sa tak jeho duševné a pohybové schopnosti a zručnosti.

Nevdýchne dieťa ležiace na chrbte vývratky?

Anatomické pomery v nosohltane sú u malého dojčaťa iné než u väčšieho dieťaťa, a tým je prirodzene chránené pred vdýchnutím, keď začne vracať.

Dojčatá do 12 mesiacov (i dlhšie) nedávajte na vankúš ani veľkú prešívanú prikrývku do postieľky. Zvlášť u batoliat, ktoré rady spia na brušku alebo opreté na kolienkach a ručičkách, by vankúš mohol viesť k duseniu. Preto najmä pre správny vývoj chrbtice sa väčší vankúš u detí neodporúča minimálne do 3 rokov.

Hračky v postieľke by nemali mať motúzik alebo šnúrku dlhšiu než 30 cm.

Z dosahu dieťaťa odstráňte plastikové vrecúška. Nepoužívajte popruhy v postieľke a nenechávajte plastový kryt na podložke postele (tak, aby bol dieťaťu prístupný).

Prvý polrok dieťa ešte môže spať v kočíku. Neskôr je to však nebezpečné, lebo pri prebudení sa môže ľahko prekloniť cez okraj a spadnúť.

Ročné a staršie dieťa sa niekedy snaží preliezť ohrádku postieľky. Mohlo by sa zraniť pádom na zem. Pre takéto dieťa bude lepšie, keď bude spať na gauči, ku ktorému pristavíme stoličku.

Už od novorodeneckého veku rozlišujte vo svojom prístupe denný a nočný spánok. V noci dieťa kŕmte v tichej a málo osvetlenej miestnosti. Postieľku používajte, ak je to možné, iba na nočný spánok.

Ukladanie dieťaťa na nočný spánok

Príprava dieťaťa na nočný spánok sa postupne stáva dôležitým rituálom. Pred spaním je dobré dieťa vykúpať a nakŕmiť, pretože oboje vzbudzuje pocit potreby spánku.

Po jedle ho uchláchoľte držaním v náručí, láskaním, môžete mu masírovať bruško, zaspievať uspávanku, púšťať potichu príjemnú hudbu.

Dieťa by sa malo kŕmiť, kúpať a ukladať spať v rovnaký čas. Optimálne okolo 18. – 20. hodiny. Polhodina pred spaním by mala byť relaxačná. Dieťa dostane do postieľky obľúbenú hračku, väčšiemu dieťaťu prečítame rozprávku a podobne. V miestnosti, kde dieťa spí, nemá svietiť žiadne svetlo.

Môže dieťa spať v posteli s rodičmi?

Z hľadiska bezpečnosti dieťaťa je pre dojča najlepší spánok vo vlastnej postieľke, ktorá je čo najbližšie k posteli matky, nočné dojčenie je tak pre ňu jednoduchšie.

Kratší pobyt v posteli rodičov nie je problém, nočné dojčenie sa tak uľahčuje, ale musíte dbať na to, aby ste dieťa nepriľahli alebo nechtiac nevystrčili z postele.

Zo spania s rodičmi sa môže stať zvyk, ktorého sa dieťa neskôr ťažko zbaví.

Po roku veku, keď sa už dieťa v noci nebudí, môže spať i mimo spálne rodičov – vo svojej izbe.

Aká má byť v miestnosti teplota?

Na denné spanie sa odporúča teplota okolo 22 °C, zatiaľ čo na nočný spánok by mala byť teplota nižšia, okolo 18 °C. Na to by malo byť dieťa vhodne oblečené.

Čítajte tiež:

• S bábätkom v posteli
• Umenie odpočívať
• Nechce vaše bábätko zaspať? Vyskúšajte osvedčené triky mamičiek

Nočné kŕmenie

Do šiestich mesiacov veku býva nočné kŕmenie nutnosťou. Postupne môžete nočné kŕmenie skracovať, takže dieťa vypije menšie množstvo a vy ho hneď po odgrgnutí uložíte do postieľky. Ľahko sa to píše a radí, horšie robí.

Po šiestich mesiacoch je potom dieťa často schopné spať až do rána bez kŕmenia. Individuálne rozdiely sú však veľké. Zvlášť dojčené deti často vyžadujú 1-2 nočné kŕmenia i v staršom dojčenskom veku. Odopierať im ho za každú cenu by bolo nesprávne. Koľkokrát sa staršie dojča v noci zobudí, záleží i na výchove. Dieťa obyčajne zaspáva medzi 19. a 21. hodinou večer a budí sa ráno medzi 5. a 7. hodinou.

Po zaspatí väčšina detí spí 3 hodiny tvrdým spánkom, ktorý strieda ľahší spánok a z ktorého sa dieťa ľahko zobudí. To je čas, keď sa niektoré deti pomočia alebo sa zrazu zobudia a dožadujú sa pitia alebo iného prejavu pozornosti. Väčšinou sa za tým skrýva túžba po bezpečí, po matkinej láske. Zvlášť časté sú takéto prebudenia v období odstavovania dojčeného dieťaťa od pŕs. Keď sa dieťaťu začnú rodičia venovať, stáva sa budenie pravidelnejším a obdobia nespavosti sa predlžujú. Dieťa, ktoré bolo najprv len nepokojné, neskôr kričí a silno sa dožaduje pozornosti. Keď ho rodičia upokoja, začne po položení do postieľky znovu plakať.

Ako u dojčaťa v druhom polroku života obmedziť budenie v noci a prekonať ťažkosti so spaním?

• Ak dieťa neplače, ale len mrnčí, nereagujte na to. Počkajte, či samo znovu zaspí.
• Keď sa rozplače, skontrolujte, či sa nepocikalo alebo nepokakalo, vymeňte plienky, prehovorte k nemu pokojným hlasom, pohladkajte ho, krátko sa s ním poláskajte, ale opäť ho vráťte do postieľky.
• Ak plače naďalej, skúste sa mu znovu prihovoriť, po niekoľkých minútach vstaňte, ale nechajte ho ležať v postieľke. Keď ani to nepomáha, vracajte sa k dieťaťu v postupne sa predlžujúcich intervaloch, kým nezaspí.

Ak si počíname takto dôsledne a dieťa sa nedočká našej väčšej pozornosti, ktorú vyžadovalo, upokojí sa a prestane sa budiť. Znovu však treba povedať, že vykonávanie týchto rád nie je jednoduché a nebýva hneď účinné. Pre rodičov to môže znamenať veľa bezsenných nocí, keď je ťažké rozhodnúť, či dieťa plače, lebo je choré, alebo si len vynucuje našu prítomnosť.

Asi dve hodiny pred ranným prebudením sa opakuje návrat k ľahkému spánku a niektoré deti sa znovu budia. Ani v tomto prípade by sme nemali vychádzať dieťaťu v ústrety a mali by sme postupovať ako v noci. Dieťa inak bude ospalé a bude doháňať nedostatok spánku predpoludním. Niektoré deti s nízkou potrebou spánku už nezaspia, ale nie je dobré dávať im najavo, že vieme, že nespia. Stačí k nim prehovoriť vľúdnym hlasom a nechať ich v pokoji. Niektoré deti ešte zaspia, iné nie. Väčšie batoľatá môžu mať v období ľahkého spánku desivé sny, pri ktorých sa zobudia a plačú. Upokojte ich, ale dajte pozor, aby sa vašej pozornosti nezačali dožadovať pravidelne.

Denný spánok

Dieťa potrebuje spať aj cez deň, aby nabralo silu. Pravidelne by deti mali spať po obede asi 1,5 až 2 hodiny. Dojčatá do 9 mesiacov spávajú niekedy aj predpoludním, medzi 10. a 12. hodinou. Ich spánok však býva kratší ako popoludňajší. Dlhý popoludňajší spánok zvlášť u starších dojčiat a batoliat môže viesť k problematickému zaspávaniu večer. Niekedy pomôže, keď ho mierne, ale citlivo skrátime.
Pretože cez deň dieťa spí v miestnosti pri vyššej teplote než v noci, primerane ho aj oblečte. Pozor na prehriatie dieťaťa.

Autosedačka nie je náhrada za postieľku!

Ochráni dieťa pri ceste v aute, ale pohodlnú postieľku nenahradí. Deťom sa v autosedačke zvyčajne páči, majú dobrý prehľad o svojom okolí a často zaspia. Vynútená poloha tela v autosedačke však zaťažuje chrbticu. Navyše, takého držanie chrbátika nie je priaznivé na rozvoj hrudníka, správne dýchanie a rozvoj bedrových kĺbov.