KLUB tehuliek (110): Statočné a veselé bábätká
Príchod Beátkinho bábätka na svet sa opäť priblížil a Beátka zisťuje, že sa pôrodu neobáva, najdôležitejšie je, aby bábätko bolo zdravé. Silvester, bohužiaľ, nastávajúca mamička strávila v posteli, keď sa ohlásila choroba. Rudy prvýkrát prežívala sviatky so svojou novou rodinou. Návštevy si podávali kľučku a Šimon si užil aj nejaké to cestovanie mimo domova.
Tehuľka Beátka: Na malého sa každý neskutočne teší
Tak už je po sviatkoch aj po Novom roku a máme tu Troch kráľov. Čas neskutočne letí. My už sme pár týždňov pred pôrodom. Už sa to blíži.
Verili by ste, že sa vôbec pôrodu nebojím? Ale ak poviem vôbec, tak vôbec. Bude to tak, ako má byť. Ja sa len modlím, aby moje zlatíčko bolo zdravé, nič viac nechcem. Toto je moje všetko.
Bojím sa pre svoju chorobu. On je však určite silný a všetko bude tak, ako má byť. Máte aj vy niekedy také pocity? Myslím, že áno.
Sviatky sme prežili celkom dobre v pokoji a pohode. Vianoce boli krásne s celou rodinou. Ja som dostala veľmi veľa darčekov, vlastne nie ja, ale malý.
To je však ako pre mňa. Všetko je krásne. Aj na Silvester sme sa tešili, že pôjdeme do mesta. Trošku som sa obávala ohňostrojov, aby neublížili malému alebo aby som neskončila v pôrodnici. No zariadilo sa to trošku inak.
Na Silvestra bolo všetko v poriadku až do 18. hodiny. Obliekla som sa, pripravila a že ideme… Vtom prišli neskutočné bolesti v podbruší, na hrudníku, v krížoch. Nato som vkuse len vracala.
Tak to bol môj Silvester. V posteli a v bolestiach. Moja choroba ma neprekvapila a ani nechcela nechať tak a prišla znova. Po troch dňoch sa to upokojilo. Júj. Verím, že je už po tom. A zase bude lepšie. Teraz som stále hladná, no môžem len nejaký ten vývar a sucháre, prípadne infúzie.
Prečítajte si tiež:
Hypnopôrod je cesta, ako rodiť príjemne
Prenášanie a vyvolávaný pôrod
Kúzla na ľahší pôrod a popôrodné hojenie
Malý je zlatučký. Stále sa hlási, no už je to trošku menej, pretože nemá veľa priestoru. No je statočný ako jeho mamka. Je moje všetko. Vlastne nielen moje, ale aj Marošove.
Dnes sa už cítim veľmi dobre, ale môžem chodiť len málo. V utorok mám kontrolu u gynekológa a v stredu už u primára v nemocnici, kde budem rodiť. Tak verím, že všetko dobre dopadne a budeme sa už len tešiť. Na malého sa každý neskutočne teší a najviac mamka, ocko a sestrička.
PS: Verím, že ešte posedí v brušku, pretože mu ešte neprišlo jeho „fáro“, myslím tým kočiar. :-D.
Beátka
Mamička Rudy: Šimon sa veselo smeje vždy, keď nás vidí
Milí priatelia! Prajeme Vám všetkým, ktorí sem-tam pozriete na Babyweb, krásny Nový rok! Hlavne veľa radostných tehotenstiev bez stresu, rýchlych pôrodov a zdravých bábätiek a maminiek v Novom roku. Tak dúfam, že tento rok bude ešte krajší a radostnejší ako ten predošlý.
U nás doma bolo teda radosti a hojnosti počas celých sviatkov. Návštevy si kľučku podávali, a to doslova. Z celých sviatkov boli azda len dva dni, čo u nás nebola návšteva.
Keďže to boli prvé Vianoce, čo sme doma z Írska, tak sa to dalo aj očakávať. Všetci kamaráti a rodina prišli pozrieť malého i náš nový byt. Takže som bola v jednom kole.
Upratať, postarať sa o Šimona, prichystať občerstvenie či obed, všetko pekne naaranžovať a nezaspať.
Musím však povedať, že Quentin bol úplne super a vykrýval veci dokonca lepšie ako ja. Malého zabavil, prebalil, pokočíkoval, pohral sa s ním, no úplne dokonalý otec.
Ešte som im dvom stihla spraviť aj sériu fotiek otec a syn, takže sviatky boli plodné i z umeleckej stránky.
Na návštevy sme pravdaže chodili do toho všetkého i my. Odskúšali sme si našu prvú cestu vlakom s kočíkom.
Bolo to celkom veselé, keďže na vlakovej stanici bol síce bezbariérový prístup až na stanicu, v každom prípade k nástupišťu sa dalo ísť už iba po schodoch. Ak by som teda šla s kočíkom sama, bola by som odkázaná na pomoc cudzích ľudí.
A taký vozičkár je opätovne nahratý a na nástupište sa nedostane vôbec. Takže, milé slečny a dámy, ak plánujete ísť vlakom cez stanicu Bratislava Vinohrady, alebo si zabezpečte sprievod, alebo dúfajte v ochotný dav na stanici.
Prečítajte si tiež:
Spánok cez deň a v noci
Biele zlato
Najčastejšie choroby detského veku
Šimon už bude mať čoskoro tri mesiace a rastie nám ako z vody. Každý deň robí niečo nové a mňa aj Quentina veľmi baví pozorovať ho.
Veľa sa naňho smejeme, aby bol veselé a šťastné bábätko, a zatiaľ to funguje. Veselo sa smeje vždy, keď nás vidí, a očká mu len tak žiaria. Jediné, čo sme ešte neprekonali, je zaspávanie.
Otvorila som teda svojho verného kamaráta Google a zisťovala, či je naše uplakano-nespavé obdobie ojedinelé a bola „milo“ prekvapená, že sú deti, ktoré sú na tom ešte horšie. A tak si hovorím, chvalabohu, že je to to jediné, čo nás trápi.
V noci Šimon spinká pekne, niekedy sa zobudí iba dvakrát, inokedy tri-štyri, len tie zaspávania nám robia problém.
Snažíme sa byť kreatívni a vymýšľať, ako mu to zaspávanie uľahčiť, ale zatiaľ sme stále odkázaní na hojdanie postieľky na kolieskach, až kým v nej nezaspí.
Pokrok nastal v tom, že ho už neuspávame v kočíku, ale v postieľke, čo je super a sme na tento úspech veľmi hrdí. Ešte keby tak zaspal sám. Tak si do Nového roku prajem, aby sme prekonali aj toto obdobie a Šimon sa naučil pekne zaspávať, ako sa na dobré a slušné bábätko patrí.
Prajem vám krásny deň.
Rudy
