Najčastejšie choroby detského veku

Medzi najčastejšie detské ochorenia patria katary horných dýchacích ciest. Väčšinou ide o banálne ochorenie nosohltana, ktoré sa však v detskom veku môže skomplikovať rozšírením infekcie do oblasti stredného ucha, vedľajších nosných dutín, hrtana a priedušiek, prípadne do pľúc. V zriedkavých prípadoch môžu byť príznaky kataru horných dýchacích ciest prvými príznakmi zápalu mozgových blán.

Ďalším bežným zdravotným problémom sú v detskom veku hnačkové ochorenia. Väčšinou sú – rovnako ako v prípade kataru horných dýchacích ciest – ich vyvolávateľmi vírusy. Ale ani hnačky spôsobené baktériami (predovšetkým salmonelou) nezostávajú z hľadiska množstva pozadu.

Na pomyselnom treťom mieste sú ochorenia spojené s vyrážkami (ovčie kiahne, šarlach), infekčná mononukleóza, ale aj zápaly mozgových blán spôsobené kliešťami.
Veľmi časté ochorenia si deti privodia samy – úrazmi nebo otravami.

Zápaly horných dýchacích ciest

Sú najčastejším nákazlivým ochorením. Hoci sa najväčšmi vyskytujú v jesenných a zimných mesiacoch, deti na ne môžu ochorieť v priebehu celého roka. Väčšinou sú to vírusové infekcie, ktoré môžu batoľatá a malé deti pekne potrápiť. Obyčajná nádcha stačí na to, aby nemohli voľne dýchať a stekanie hlienu po zadnej stene nosohltana vedie ku kašľu a nepokoju. Dieťa je zahlienené, má ,,zadnú nádchu“ – nedokáže sa hlienu zbaviť. Ťažko dýcha, nechce jesť, piť, navyše máva zvýšenú teplotu alebo horúčku.

Časté komplikácie

Spočiatku zdanlivo banálne ochorenie sa nezriedka šíri ďalej do dolných partií dýchacích ciest, a tak sa častou komplikáciou stávajú zápaly priedušiek, niekedy i zápal pľúc. Z nosohltana sa infekcia môže rozšíriť do oblasti stredného ucha a viesť k jeho bolestivému zápalu. U starších batoliat a školákov môže dlhotrvajúca hnisavá nádcha, najmä keď dieťa málo smrká a má stále upchatý nos, viesť k zápalu vedľajších nosných dutín, ktorý sa prejaví bolesťami hlavy, pretrvávajúcou zvýšenou teplotou a nápadnou únavou dieťaťa.

Problémy mnohých malých detí

Osobitnú kapitolu tvoria staršie dojčatá, batoľatá a deti v predškolskom veku, ktorým sa nádcha, kašeľ a teplota sprevádzajúca katary horných dýchacích ciest objavujú v takom rýchlom slede, že dieťa je vlastne stále choré. Infekcia sa totiž v tomto veku uhniezdi vo zväčšenom tkanive v nosohltane – adenoidnej vegetácii, zvanej aj hltanové či nosné mandle.

Hltanové a krčné mandle

Hltanové mandle za normálnych okolností u relatívne zdravého dieťaťa pôsobia spolu s krčnými mandľami prvú líniu obrany organizmu pred infekciou, ktorú dieťa vdychuje. V ranom detskom veku sú obrannou hrádzou proti vírusom a baktériám. Predškolákom a školákom sa zmenšujú, až zaniknú úplne.

Problém je v tom, že opakované ochorenia, opakované „nájazdy“ infekcie na túto obrannú líniu vedú k zápalovým zmenám tkaniva, ktoré sa potom stáva miestom, kde sa infekcia na dlhší čas usadí a spôsobuje dieťaťu trvalé problémy. Dieťa ťažko dýcha, má stále silnejšiu alebo slabšiu nádchu, stále musí mať otvorené ústa, v noci chrápe, občas i horšie počuje, a to vedie k chybám vo výslovnosti. Infekcia zahniezdená v tkanive nosohltana sa môže opakovane šíriť do oblasti stredného ucha a viesť k zápalom uší.

To sú dôvody, prečo v prípade takých detí rozhodne krčný lekár na základe vyšetrenia vegetácie o vhodnosti jej odstránenia. Dnes sa odstraňovanie (aj vyšetrenie) hltanových mandlí robí endoskopicky v celkovom znecitlivení.

Hnačky v detskom veku

Na hnačku ochorie každé dieťa do dospelosti niekoľkokrát. Najčastejšími vyvolávateľmi hnačky sú vírusy, na druhom mieste baktérie – a to predovšetkým salmonely.

Tým, že batoľa a škôlkari navštevujúci kolektívne zariadenia dostanú vírusové hnačkové ochorenie viac ako raz, vytvárajú si postupne obranné látky, ktoré neskôr zabezpečujú ľahší priebeh tohto ochorenia. Časom môže byť jediným príznakom iba bolesť brucha, ktorú nemusí sprevádzať hnačkovitá stolica.

Šírenie nákazy

Nákaza sa šíri veľmi ľahko, priamym kontaktom medzi deťmi a dospelými, a jej rýchlemu šíreniu pomáha nedôsledná osobná hygiena. Vírusy sú navyše odolné i proti mnohým dezinfekčným prostriedkom.

Ochorenie sa začína väčšinou po dvoch dňoch od nákazy a prejaví sa nechutenstvom, vzostupom teploty a vracaním. Až na ďalší deň sa dostávajú do popredia ťažkostí chorého, hnačka a vracanie. Hnačka zvyčajne trvá 4 – 5 dní. Vracanie a hnačka môžu viesť k rýchlemu odvodneniu, dehydratácii.

Salmonelóza

Hnačka vyvolaná salmonelou máva podobný priebeh. K ochoreniu dochádza po zjedení nakazených potravín alebo vody. Prenos kontaktom medzi ľuďmi je zriedkavý. Ochorenie môže prepuknúť už po niekoľkých hodinách a môže mať najrôznejšie neskoršie komplikácie.

Základ liečby hnačky

Ak je dieťa schopné piť, základom liečby je dostatok tekutín a minerálov s následným diétnym režimom. Podávané tekutiny nesmú byť sladké. V lekárni je dostupný rehydratačný roztok s obsahom minerálov.

Mlieko a mliečne výrobky počas akútnej hnačky deťom starším ako jeden rok nepodávame. Vhodné sú rožky, žemle, ryža, banán, strúhané jabĺčka, zeleninová polievka, zemiaky. Jedlo nesmie byť sladené, mastné a nemalo by obsahovať laxatívnu vlákninu.

Ku kratšiemu trvaniu hnačky prispievajú lieky, ktoré na seba viažu nežiaduce látky v postihnutých črevných klkoch, a pomáhajú ich tak rýchlejšie vylúčiť z tela (napr. Smecta, Santax S).

Dojčenie pri hnačke

Hnačku dojčeného dieťaťa väčšinou zvládneme bez toho, aby sme načas prerušovali dojčenie, prípadne sa po dohode s lekárom dopĺňajú straty tekutín rehydratačným roztokom.

Pri nedojčených deťoch prvé štyri dni uprednostňujeme doplnenie straty tekutín rehydratačným roztokom v množstve aspoň 30 – 50 ml na 1 kg hmotnosti dieťaťa (napr. Kulíšek, nebo ORS – rehydratačné roztoky, ktoré sa dajú kúpiť v lekárni). Potom môžeme pokračovať v podávaní mlieka, ktoré dieťa pilo pred ochorením.

Straty tekutín ďalej dopĺňame rehydratačným roztokom v menšom množstve – 10 ml na 1 kg hmotnosti dieťaťa po každej hnačkovej stolici. Je veľmi vhodné pripraviť mlieko v ryžovom odvare namiesto vo vode. Nestráca kalorickú hodnotu a dieťa ho lepšie strávi.

Preventívne opatrenia

• Dbať na osobnú hygienu dieťaťa (umývanie rúk po návrate z toalety a pod.).

• Dodržiavať hygienické pravidlá pri príprave pokrmov a pri konzumácii surovej zeleniny a ovocia (umývanie ovocia a zeleniny pred jedlom, príprava surového masa v kuchyni na osobitnom lopári atď.).

• Neochutnávať a nepožívať surové alebo nedostatočne tepelne spracované mäso (nedostatočne ugrilované kurčatá a pod.).

Ochorenia sprevádzané vyrážkami

Detský vek sprevádza celý rad väčšinou vírusových ochorení, ktoré sa prejavujú aj charakteristickým výsypom na tele. Niektoré z nich sú už vďaka očkovaniu minulosťou alebo sa objavujú len veľmi zriedkavo (osýpky, ružienka), iné sú bežné a dostane ich prakticky každé dieťa (ovčie kiahne). Vyrážky sprevádzajú aj niektoré choroby bakteriálneho pôvodu, ako je napríklad záškrt, šarlach alebo meningokoková infekcia. Veľké množstvo kožných reakcií má však aj alergický pôvod (kontaktná alebo potravinová alergia) alebo ich môže spôsobiť uštipnutie hmyzom či parazitické ochorenie (svrab).

Ovčie kiahne

Ovčie kiahne sú tretím najčastejším infekčným ochorením. Pôvodcom je vírus s vysokou nákazlivosťou. Nákaza sa šíri vzdušnou cestou. Do dospelého veku prekoná ovčie kiahne takmer každý človek. Najčastejšie ich dostanú deti v škôlke alebo v škole, najmä koncom zimy alebo v jarných mesiacoch, ale ani leto nie je výnimkou. Inkubačná lehota je okolo 2 – 3 týždňov.

Ochorenie sprevádza výsev typických morf. Sú to drobné červené pľuzgieriky naplnené tekutinou, ktoré sa sprvu objavujú na krku, za ušami, na tvári a vo vlasoch a postupne sa rozšíria na celé telo. Výsev vyrážky sprevádza zvýšená teplota, nechutenstvo. Na sliznici ústnej dutiny a na jazyku bývajú afty. Výsev pľuzgierikov prebieha vo vlnách, takže zároveň nájdeme čerstvé, naplnené belavou tekutinou, ale i prasknuté, hojace sa s chrastou.

Výsev pľuzgierikov trvá asi týždeň. Okolo 10. dňa väčšinou prasknú posledné pľuzgieriky a dieťa prestáva byť nákazlivé pre ostatných. Získava aj celoživotnú ochranu pred touto nákazou.

Vo väčšine prípadov prebehne toto ochorenie úplne bez problémov. Niekedy môže nastať druhotné hnisanie prasknutých pľuzgierikov.

Dieťaťu podávame lieky na zmiernenie teploty (paracetamol, ibuprofen) a snažíme sa, aby si neškriabali vyrážky, pretože pľuzgiere sa môžu zapáliť druhotnou bakteriálnou infekciou. Stačí použiť tekutý púder alebo najnovšie Fenistil gél.

Deti so závažným ochorením imunitného systému je možné očkovať. Niektoré európske krajiny plánujú zahrnúť toto očkovanie medzi pravidelné vakcinácie všetkých detí.

Šarlach

Šarlach je relatívne časté ochorenie spojené s typickým výsypom na tele. Pôvodcom je baktéria zvaná streptokok. Tá istá baktéria, ktorá spôsobuje hnisavú angínu. Ochorenie sa prejaví 2 – 4 dni po nákaze zvýšením teploty a bolesťou hrdla. Jazyk je začervenaný, malinový, krčné uzliny sú zdurené.

Väčšinou sa v priebehu druhého dňa objavia drobné vyrážky v dolnej časti brucha, na slabinách a vnútornej strane stehien.

Neliečený šarlach môže viesť k postihnutiu obličiek a srdca. Včasná antibiotická liečba je nevyhnutná a zabráni komplikáciám.

Piata a šiesta choroba

Sú to vírusové ochorenia s vyrážkami a väčšinou majú nekomplikovaný priebeh. Od nákazy po začiatok prvých príznakov prejde asi 10 dní.

Piatu chorobu charakterizujú splývavé vyrážky začínajúce sa na tvári a šíriace sa na chrbty rúk a stehná. Vyrážky môžu sprevádzať príznaky ľahkého kataru horných dýchacích ciest. Do týždňa až 10 dní vyrážky samy zmiznú.

Pre šiestu chorobu je typické, že vyrážkam predchádza vysoká teplota trvajúca asi 3 dni. Teplota klesne a na trupe sa objavia drobné ružové vyrážky, šíriace sa na krk a plecia. Vyrážky nie sú na tvári. Príznakom môžu byť zdurené uzliny na krku a šiji.

Do dvoch dní vyrážky samy zmiznú. Liečebne podávame len liek na zmiernenie teploty (paracetamol, ibuprofen).

Zápal mozgových plien

Je to ochorenie postihujúce obaly mozgu, ktoré sa však môže rozšíriť aj na mozgové tkanivo. Pôvodcom zápalu mozgových plien, meningitídy, sú vírusy, ale aj baktérie. V našich podmienkach je najčastejší zápal mozgových plien prenášaný kliešťami, kliešťová meningoencefalitída.

Od nákazy trvá týždeň až 14 dní, kým sa objavia prvé príznaky ochorenia, ktoré bývajú rovnaké ako pri bežnej viróze – zvýšená teplota, malátnosť, únava, bolesti v hrdle, bolesti hlavy, pocit na vracanie, niekedy hnačka. Po niekoľkých dňoch ťažkosti ustúpia, pacient sa cíti lepšie. Po krátkom období zlepšenia opäť vystúpi teplota, dieťa má nápadne silné bolesti hlavy, vracia, je spavé a citlivé na svetlo. Pre toto ochorenie je charakteristický práve dvojfázový priebeh s krátkym zlepšením stavu pacienta medzi oboma fázami choroby.

Po návrate z prírody sa odporúča dieťa prezrieť. Ak nájdeme prisatého kliešťa, ihneď ho odstránime kývavým nebo krúživým pohybom. Čím dlhšie je kliešť prisatý, tým väčšie je riziko nákazy kliešťovou encefalitídou.

Dieťa by sa malo do prírody obliekať tak, aby bola možnosť prieniku kliešťa na kožu čo najmenšia. Napriek tomu jedinou spoľahlivou ochranou pred nákazou je očkovanie. Ak zoberieme do úvahy výskyt kliešťov a ich zamorenosť kliešťovou encefalitídou a riziko ochorenia a možných komplikácií, očkovanie sa rozhodne vyplatí. Vykonáva sa v troch dávkach a preočkováva sa vždy po 3 rokoch.

Čítajte tiež:

• Močové infekcie
• Zväčšenie krčných uzlín u detí
• Dojčenská kolika. Ako na ňu

Hnisavý zápal mozgových plien

Zápal mozgových plien spôsobený baktériami je menej častý, ale o to nebezpečnejší. Môže totiž viesť k trvalému poškodeniu dieťaťa.

Jednou z baktérií, ktoré ho deťom spôsobujú, je Haemophilus influensae. Vakcína proti tejto baktérii je súčasťou povinného očkovania dieťaťa.

Ďalším častým pôvodcom hnisavého zápalu mozgových plien sú meningokokové baktérie. Nákaza sa šíri vzdušnou cestou v drobných kvapôčkach, v hliene alebo slinách bacilonosičov. Zdrojom nákazy je človek.

Najčastejšie ochorejú deti do 4 rokov, dospievajúci a mladiství. Jedným z rizikových predpokladov na meningokokovú infekciu je pobyt vo veľkom kolektíve v uzavretom priestore, kde sú priaznivé podmienky na možné šírenie nákazy (vojenská služba, internáty, diskotéky, letné tábory).

Ochorenie sa na začiatku prejavuje vysokou teplotou, potením, zadýchanosťou, bolesťami hlavy, kĺbov a svalov. Na koži sa tvoria drobné červené škvrnky a malé modrinky, ktoré stále pribúdajú. V krátkom čase sa môže rozvinúť hnisavý zápal mozgových plien s poruchou vedomia. Najťažšou formou ochorenia je rýchlo sa rozvíjajúci kritický šokový stav so zlyhaním životne dôležitých orgánov.

Očkovanie proti meningokokovej meningitíde

V súčasnosti je u nás možné očkovať dieťa proti meningokoku skupiny A a C. Ochorenia spôsobené kmeňmi baktérií zo skupiny A sa v našich podmienkach prakticky nevyskytujú.

Ako najvhodnejšia očkovacia látka sa dnes používa konjugovaná vakcína proti meningokokom skupiny C. Je veľmi účinná, a pritom bezpečná. Nežiaduce účinky sú porovnateľné s iným bežným očkovaním.

Očkovať sa môžu už dojčatá, deti mladšie ako jeden rok. Vakcinácia sa vykonáva tromi dávkami v intervale jedného mesiaca. Pri deťoch starších ako jeden rok a dospelých sa očkovanie vykonáva iba jednou dávkou.

Predpokladá sa, že vakcína bude chrániť dieťa pred meningokokmi skupiny C dlhodobo. Vyvíja sa vakcína pôsobiaca aj na veľmi zákerné meningokoky typu B. Zatiaľ však nie je k dispozícii.