KLUB tehuliek (113): Sama doma
Na Beátkin príspevok si počkáme do nasledujúceho týždňa, bude stáť za to, Beátka je práve v pôrodnici. Držíme všetky palce! Rudy vysvetľuje, prečo sa rozhodla podrobiť Šimona očkovaniu, veľké plány do budúcnosti si totiž žiadajú aj nejaké tie predprípravy. A neradno podceňovať ani mamičkin spoločenský život!
Tehuľka Beátka: Je to tu!
Beátkino tehotenstvo sa nachýlilo ku koncu a dospelo k príchodu bábätka na svet. Tento týždeň Beátka podstúpi pôrod cisárskym rezom.
Mamička Rudy: Čím bude
Tak to máme za sebou. Boli sme všetci veľmi statoční. Ani jeden z nás neodpadol, takže misiu očkovania vyhodnocujeme ako úspešne zvládnutú.
Myslím, že tu nemusím zachádzať do teoretizovania, či očkovať, alebo nie. Na túto tému sa popísalo na webe toho už veľa a je na zvážení každej matky, či svoje dieťa očkovať dá, alebo nie.
Ja som sa rozhodla pre áno, keďže môj syn bude v budúcnosti známy fotograf, a ten musí chodiť fotiť, pravdaže, aj do Laosu, Kambodže, Konga či Guatemaly a očkovanie bude preňho nevyhnutné.
Len neviem, či ten fotograf bude pred tým, alebo až po tom, čo bude automechanikom (mať v rodine automechanika si praje každý správny otec), somelierom (už teraz sa s ním Quentin hrá našu veselú rodinnú hru na leštenie sklenených pohárov) alebo jadrovým fyzikom, ktorý spraví veľký objav (toto by si zas priala mamička.)
Takže máme jeho budúcnosť pevne v rukách, rovnako ako očkovací kalendár.
Prečítajte si tiež:
Spánok cez deň a v noci
Najčastejšie problémy pri dojčení
S malým bábätkom do mrazu?
Pani lekárka nám Šimona aj odvážila a odmerala, Takže, milí priatelia, v troch mesiacoch je to 6 350 g živej hmotnosti a 65,5 cm. Rastie nám do krásy, chlapčisko. Môj chrbát naďalej trpí, a tak som porušila svoje predsavzatie, že Šimon bude celú noc spať u seba v postieľke, a spí s nami v posteli.
To nočné zohýbanie sa k nemu a presúvanie na dojčenie do našej postele ma vždy prebudilo bolesťou v krížoch, a tak to neriešim. Pri prvom dojčení ho rovno nechám pri sebe a spokojne spíme. Problém však je, že vôbec netuším, koľkokrát ho za noc dojčím.
Teda viem, že ho dojčím alebo vždy, keď sa pomrví, viem, že chce prsník, tak mu ho dám a sladko spím ďalej. Takže celé nočné dojčenie mám v mliečnej hmle a páči sa mi to oveľa viac, ako to neustále presúvanie do postieľky. Môj boľavý chrbát bol aj na niečo dobrý.
Po troch mesiacoch doma so Šimonom som dostala akútny pocit spoločenského nenaplnenia a potrebovala som trošku medzi ľudí. SAMA!
Síce sa mi to pre počasie nepodarilo, ale aspoň som sa s Quentinom dohodla, že ja poskytujem jednu sobotu „iba“ prsník a on sa bude celý deň starať o Šimona, aby som si ja mohla konečne kresliť alebo jednoducho len tak ležať a pozerať von oknom.
A tak aj bolo. Quentin to krásne zvládol a asi aj pochopil, že je to niekedy dosť na nervy, byť celý deň doma s malým, i keď extrémne veselým bábätkom.
Tak sme sa dohodli, že z času na čas si takto vyberiem „voľno“, aby som prišla na iné myšlienky. Už odrátavam dni do ďalšieho voľného dňa.
Prajem krásny zasnežený deň.
Rudy
