KLUB tehuliek (114): Hľadanie odpovedí

Mamička Beátka: Som bezmocná

Ahojte, budúce mamičky. Dlhšie som sa neozvala a nedala žiaden príspevok. Dôvodom je, že už máme po pôrode. Pre spomínané moje zdravotné problémy mi povedali, že na 95 percent to bude sekcia, a nie prirodzený pôrod. Keď však zmerali panvu, odpoveď bola jasná – sekcia. Termín sa naplánoval na 22. 1. – príjem a 23. 1. – pôrod.

Predoperačné vyšetrenia, ako aj príjem prebehli úplne v poriadku. Dohodla som sa s primárom, že pôjdem rodiť prvá. Na sále prebiehalo všetko v úplnom poriadku, aj keď hneď po vybratí malého došlo k problému.

Mala som zelenú vodu 2-3 týždne, a to už len 0,5 l. Čo je hrozné. Zistili, že termín bol zle určený. Termín pôrodu bol 5. 2. 2014 a rodila som 23. 1. 2014, a to už bolo 2-3 týždne po termíne. Žiadna voda neodtiekla a nová už sa netvorila, keďže bolo po termíne.

Tak ja som už nemohla vydržať, kedy ma dajú do poriadku a budem vedieť ohľadne malého viac. Asi 40 minút po pôrode mi prišli povedať, že malého berú do druhej nemocnice, pretože je malý, a to bolo všetko.

Ešte som ich prosila, aby mi ho aspoň na chvíľku dali. Ochotne mi ho dali na približne 15 minút. Hneď sa prisal a začal ťahať. A následne už šiel. Ani partner ho nestihol vidieť.

Tak som musela vydržať, kým ma prepustia. Bolo to veľké utrpenie a neskutočný čas. Ale čo mamka nespraví, vydrží a pre záchranu urobí všetko. Hneď ako som sa mohla postaviť, som sa postavila a veľa chodila, aby som mohla ísť čím skôr k malému.

Prečítajte si tiež:

Neuveriteľné schopnosti novorodencov
Cisársky rez nie je prekážkou pri dojčení
Ako som sa stala sprievodkyňou pri pôrode

Pýtala som sa, čo sa vlastne stalo. Veď celé tehotenstvo prebehlo krásne a veľmi dobre. Vraj bol určený zlý termín a 2-3 týždne som nemala plodovú vodu.

Nerozumiem ako, keď pravidelne som chodila na kontroly a všetko bolo v úplnom poriadku, ako plodová voda, tak hmotnosť aj celková veľkosť malého. Odpovede sa už asi nedozviem.

Tak nakoniec ma prepustili a hneď som šla do druhej nemocnice. Tu ma prijali a som s malým každú možnú chvíľu. Je to boj na dlhé trate, ale som tu s ním.

Celkom to šlo, no v polovičke týždňa som sa zosypala, čo všetko mi nakládli. Malý má silnú infekciu celého tela, obojstranný zápal pľúc, otravu krvi a žltačku. Je to hrozné.

Snažíme sa, ako sa len dá. Ale ja som bezmocná nemám mu ako pomôcť, len tak, že vždy, keď môžem byť pri ňom, som s ním a rozprávam mu, spievam mu… to je asi tak všetko.

Verím, že to bude každú hodinku lepšie a lepšie.

Napíšem vám zase v ďalšom príspevku, ako sa máme. Verím, že len lepšie, aj keď iba o trošilinku.

Beátka

Mamička Rudy: Kapitola o zaspávaní

Tak, Šimon má už tri a pol mesiaca, a preto by som sa chcela v tohtotýždňovom článku trošku povenovať jeho vývinu. Také bábo sa za tri a pol mesiaca naučí strašne veľa.

Už vie ležať na brušku tak, že hlávku drží pekne hore, nie veľmi dlho, ale udrží. Vie oboma rukami uchopiť hračku a začína sa zľahka približovať k svojmu palcu na nohe. Určite to bude veľmi obľúbená aktivita v najbližších dňoch.

Zúbky mu ešte nejdú, každopádne slintať začal úctyhodne. Myslím si, že by v pohode mohol konkurovať doge mojej sestry. Tá ma tiež parádne slinky.

Tak sme vytiahli podbradníky, o ktorých som doteraz netušila načo sú, a začali sme ich používať. A všade máme poruke plienku, aby sme slinky utierali zo seba, zo zeme, z gauča… Predvčerom objavil palec na ruke. Ojoj! Odvtedy si ho pri zaspávaní usilovne „žužle“.

Keď už sme pri tom zaspávaní. Myslím si, že o zaspávaní bábätka by mohla byť jedna celá kapitola, nuž len stručne. Ja som naozaj, ale naozaj netušila, že je to taká veda.

Mylne som sa domnievala, že keď je bábätko unavené, tak si jednoducho pospí a je to, nie? Juj, či sa sama na sebe smejem! Teda počula som, že také bábätká vraj niekde existujú. To naše to ale evidentne nepočulo ani okľukou.

Prečítajte si tiež:

Chcete, aby vaše dieťa skoro hovorilo? Spievajte mu
Spánok dieťaťa
Baby masáž

Takže Šimona sme doteraz, a podotýkam bezúspešne, uspávali v jeho postieľke. Pučil sa, reval, no každý spánok bol neskutočne nervný zážitok, ktorý niekedy trval aj dve hodiny. On chudák zaspával s plačom a ja som mala už ruky ubolené z toľkého hojdania postieľky, aby som ho uspala.

S frekvenciou 4 spánkov denne a potom ešte večerného som mala pocit, že nerobím nič iné, iba stojím celé dni nad vrieskajúcim dieťaťom v postieľke, ktoré chce spať, len nevie ako.

Skúšali sme všetko, tak ako sme sa dočítali v múdrych knihách. Dodržiavať dvojhodinový interval bdenia, aby nebol veľmi unavený, pozorovať jeho signály, snažiť sa odpútať jeho pozornosť, všetko nanič. A tak sme to vzdali a prešli na prsník.

Vždy keď má ísť spať, dám ho k sebe do postele, dám mu prsník a on si pokojne a bez plaču zaspí. Ešte treba „vymakať“ grif, ako ho preniesť z postele do jeho postieľky bez toho, aby sa prebudil, a bude to úplne dokonalé.

Ja viem, uspávať na prsníku by sa nemal naučiť. Jednak sa hovorí, že nie je dobré dieťaťu spájať spánok s jedlom, lebo sa potom na to naučí a keď ho takto uspávam, vytváram mu návyk pri zaspávaní iba na seba – keď bude treba, aby ho uspal Quentin, sme nahratí.

Ale viete čo? Stále mi to stojí viac za to, ako ho nechať ručať v postieľke a vytvárať mu stres. Radšej nech je navyknutý na mňa a ja som obmedzená do budúcna, ako vytvárať dieťaťu negatívne emócie a posilňovať mu ich každým zaspávaním.

Nuž, každý si musíme vybrať, čo obetujeme a čo sa nám zdá pre to naše dieťa to najlepšie. Naozaj si myslím, že keď sa takto upokojí a vytvorí si k spaniu pozitívny prístup, zaspí neskôr aj sám.

A viete čo? Včera ráno po prvýkrát zaspal v postieľke len tak sám. Ja normálne neverím!  Tak mi držte palce, nech to takto pekne pokračuje aj ďalej.

Pekný deň prajem.

Rudy