KLUB tehuliek (120): Pokroky

Mamička Beátka: Je to malý zázrak

Pozdravujem všetkých. No, trávime deň za dňom v nemocnici. Nie je to ľahké. Vy si myslíte, že robíte najlepšie, a nie je to tak …. alebo to nie je tak, ako vravia lekári. Na to, že som prvorodička, je to ťažké.

Nielen zvládnuť to, ale aj myslieť na to, čo je najlepšie pre moje dieťa. A máte veľkú dilemu. Preto robím najlepšie, ako viem, s čistým vedomím a svedomím.

LUKA je silák, už ako päťtýždňový dvíhal hlavičku. Neskutočne sa hýbe a robí všetko možné. Prišla kamarátka a vraví, že má dve deti a ani jedno nebolo také ako malý Luka. Asi je to tým, že musel veľmi bojovať a teraz to ukazuje. Je to malý zázrak.

Prečítajte si tiež:

Ako a kedy zapojiť starých rodičov do výchovy potomka
Poďte sa hrať! alebo Hry pre najmenších
Upokojujeme dieťatko zabalením

Saje (pije mliečko) veľmi pomaly. Aj keď pomaly, ale isto. Ale ani isto nie je dobré. Pije viac ako predtým a vôbec nepriberá. Tak sme to preverovali, pretože to vôbec nie je dobré.

Mal moje mliečko (2-3 dávky denne) a ostatné mal materské mlieko (od mamičiek, mliečko z banky) a ani to nesadlo. Tak sa zisťovalo ďalej, čo by mu vyhovovalo a čo by bolo dobré. Nie je to len tak, rozlišovať pri takom malom dieťati, aké mliečko je preň dobré.

Nakoniec sme to zistili. Moje mliečko je super, ale nie je ho dostatok. Ako dodatok sme dali ženské mlieko, ktoré taktiež neznesie, tak sme prešli na práškové mliečko, ale ani to mu neprospievalo. Jooooj!

Toľko zmien! Vždy skúšate niečo nové, dieťa vám plače, nechce piť, všetko vyvráti a vy sa 2-3 hodiny snažíte mu dať aspoň čo-to do bruška. No už sme, verím, našli mliečko, ktoré by preň mohlo byť veľmi dobré na trávenie…

Beátka

Mamička Rudy: Som osobná asistentka na otáčanie

Už je tu konečne jar. Musím sa priznať, že som sa v Írsku veľmi tešila na jar na Slovensku. Na tú vôňu. So Šimonom si ju vychutnávame na každej prechádzke vo vinohradoch.

Pripadám si ako blázon, ktorý sa zakaždým zastaví pri rozkvitnutej čerešni a okukuje kvietky a nasáva tú vôňu.

Takéto vône mi v Írsku už chýbali a preto som za ne veľmi vďačná. Takže chodím so Šimonom v nosiči a čucháme fialky a čerešne. 🙂 Jednoducho tichí blázni.

Okrem toho sme začali so Šimonom chodiť na plávanie. Tento týždeň sme boli aj s Quentinom na prvej hodine. Tých ponúk je neúrekom, teda hlavne v Bratislave.

Nakoniec sme si vybrali takú, aby bola cez víkend a mohol sa k nám pridať aj Quentin, aby mu náhodou táto zábava neušla. No nasmiala som sa preveľmi. Na prvej hodine bolo super pozorovať, ako sme všetky ženy do bazénov vyslali chlapov s deťmi.

Je mi jasné, že na druhej lekcii tam budeme už všetky, ale to prvé oťukávacie kolo, keď sa ešte nevedelo, čo od toho čakať, sme do vody (a to doslovne) všetky hodili chlapov.

Ženy ostali s foťákmi a mobilmi a kamerami na brehu pekne pozorovať, ako sa to ich dietko topí/pláva. Veľká zábava nastala, keď sa začali hovoriť básničky a riekanky, aby sa deťúrence zabavili.

Každý chlap len naprázdno otváral ústa a snažil sa pochytiť aspoň slovíčko-dve z riekanky, ktorú počul prvýkrát v živote, a domnievam sa, že tajne dúfal, že aj posledný.

Aká pyšná som bola na Quentina, keď vedel odriekať Kolo, kolo mlynské! Síce iba prvú strofu, ale aj tak. 🙂 Šimon v bazéne nahodil neutrálny výraz, tak uvidím, ako to bude pokračovať. Ja dúfam v profesionálneho plavca, uvidíme čo on na to neskôr.

Prečítajte si tiež:

Môžem sa pri dojčení kúpať?
Ako spoznáme dobrý klub pre plávanie s bábätkami
Plávanie malých detí nie je žiadna veda

Na plávaní som stretla rôznorodé dvojice, ale jedna ma dostala úplne na kolená. Ja som teda počula, že sú ľudia, ktorí na svoje dieťa „šišlú“, ale som nikdy doteraz ešte tú česť nemala.

Veta: „Ši ša mi tam krášne šlapkala vo vodiške,“ ma dostala do kolien. Doteraz úprimne ostávam fascinovaná týmto hovorovým žánrom a keď som ho doma vyskúšala, bola som rázne upozornená na možnosť vysťahovania, či dočjím, alebo nie… 🙂 Veľmi sa už teším na ďalšiu hodinu.

Šimon objavil tento týždeň čaro otáčania sa na bruško v spánku. Veľmi svojho syna ľúbim, ale mám svoje medze.

 Pri zaspávaní sa aj 10-krát otočí na bruško a keďže sa nevie ešte otočiť späť, tak sa zobudí, zľakne sa a začne veľmi plakať. A ja ho musím uspávať nanovo. Takto to niekedy trvá aj hodinu.

Jupí! Radosť preveliká. Táto činnosť ho, pravdaže, baví i počas dňa a keď už je mu na brušku pridlho, tak sa začne jedovať alebo plakať. Takže tieto dni fungujem ako jeho osobná asistentka na otáčanie.

Je mi jasné, že pokiaľ sa nenaučí sám sa otočiť späť na chrbátik, tak s tým nič nenarobím. Snažím sa mu to ukázať i názorne na sebe, ale zatiaľ to nepomáha a ostáva zaseknutý na bruchu. Tak dúfam, že čoskoro to už pochopí, lebo je to trošku na nervy stále ho večer a nadránom obracať.

Prajem všetkým krásny jarný deň.

Rudy