KLUB tehuliek (2): Sme jednoducho tehotné

Tehuľka Soňa: Opäť som na PNke!

Ahojte! Ako som sa z PNky vrátila do práce (to som síce ešte netušila, že to bude len chvíľkový návrat) čas mi začal plynúť akosi rýchlejšie. Ani som si nevšimla, ako mi ubehol týždeň. Počas neho som sa vydala na nákupy.

Bruško mi už slušne podrástlo, takže len máloktoré nohavice zapnem. Padlo preto u nás doma rozhodnutie – kúpa prvých tehotenských nohavíc. Bola to celkom zábava, prezerať si tehotenské oblečenie a z obchodu som napokon odišla hrdo ako budúca mamička. Ochotný predavač mi vysvetlil, ako funguje nenápadná gumička na úpravu veľkosti, ak bude treba.

Moja radosť však netrvala dlho, lebo na druhý deň v noci sa opäť objavilo krvácanie. Vystrašilo ma to a noc som už len prečkala. Ráno som hneď vyrazila za svojou lekárkou. Hematóm inak nazývaný aj krvná zrazenina, sa bohužiaľ, objavil znovu, takže mi neostávalo nič iné ako ostať doma na PNke. Našťastie to dobre dopadlo a už sa cítim lepšie a malému krásne bije srdiečko. Doktorka ma postrašila aj nemocnicou, ale pokiaľ sa to nezhorší, môžem Vianoce tráviť doma, len musím veľa oddychovať. To mi odľahlo. Síce ešte nemám nakúpené všetky darčeky, ale snáď to nejako
zvládneme, prípadne ma v tom bude musieť zastúpiť môj manžel.

Budúci týždeň idem prvýkrát do tehotenskej poradne, kde by som mala dostať tehotenskú knižku a prvé cenné rady. Už sa neviem dočkať. Potom vám poviem, ako tam bolo.

Ako reagovala Soňa na druhý príbeh Tehuľky LIVE! Zuzky? Zuzka, hlavu hore, určite všetko dobre dopadne. Sme na tom podobne a jediné čo nám ostáva, je šetriť sa a myslieť pozitívne. Nezabúdaj – nádej umiera posledná.

Držte mi palce, nech sme na Vianoce všetci pekne spolu doma.

Vaša spolutehuľka Soňa

Tehuľka Erika: Som vo fáze čakania

Zdravím milé tehuľky, tie, ktoré ste to už zažili, si istotne spomínate na to, aké to bolo stresujúce – čakať. Čakať na výsledky, či je všetko v poriadku. Tak v takom štádiu sa práve nachádzam aj ja. Tento týždeň som totiž bola na dôležitom vyšetrení, ktoré sa robí na konci prvého trimestra. Najskôr mi mala sestrička zobrať krv a potom sa mal môj gynekológ pozrieť na to, či je všetko v poriadku. Bola som však natoľko nervózna, že som sama na sebe zažila doslova pocit: „Krvi sa v ňom nikto nedorezal.“

Sestrička síce potrebovala len jednu skúmavku krvi, no musela ma pichnúť až šesťkrát, ale krv mi stále nechcela tiecť. Na siedmy pokus a po troch pohároch vody sa to nakoniec podarilo. Z malej žilky mi po kvapkách vzala skúmavku krvi. Výsledky ešte nemám, vraj sa budú porovnávať s ďalšou vzorkou, ktorú mi zoberú o mesiac.

Potom som šla ku gynekológovi na ultrazvuk. Bola som nervózna, no aj zvedavá zároveň. Doktor pozorne pozrel obe bábätká, prehliadol im nosnú kostičku ako aj miechový kanálik a zatiaľ vyzerá všetko tak, ako má. Pri týchto slovách doktora mi padol obrovský kameň zo srdca (možno ho aj bolo počuť 🙂

Ultrazvukom potom lekár upresnil dĺžku môjho tehotenstva, dnes vo štvrtok 16. decembra som v týždni 13+4.

S manželom nám lekár pustil aj ten najkrajší zvuk, zvuk srdiečok. Naše bábätká boli jednoducho krásne. Už sa aj smejeme, na koho sa podobajú. Jedno, hyperaktívne po mne, v brušku stále poskakovalo a to druhé, povahou asi po manželovi pokojne sedelo a kývalo nám ručičkami.

Ak máte možnosť ísť na tento ultrazvuk aj s partnerom, neváhajte. Obrázky na monitore za to naozaj stoja. Veď posúďte:

Ako reagovala Erika na druhý príbeh Tehuľky LIVE! Zuzky? Milá Zuzka, tých „perných“ chvíľ, ktoré si musela zažiť minulý týždeň, mi je strašne ľúto, ale verím, že to všetko ustojíš a že bábätko bude v poriadku. Budem Ti držať palce.

Vaša spolutehuľka Erika