KLUB tehuliek (58): Chystáme sa na sviatky, Mirka i na pôrod

Tehuľka Kristína v 29. týždni: Malá princezná už má meno

Samé dobré správy. Zvládla som zápočtovú písomku, vypátrala hľadanú bundu a Ivan dodržal slovo a perfektne upratal kuchyňu.

A môžem sa aj guľovať

Akcia bunda má nakoniec úspešný koniec. Po niekoľkotýždňovom utrpení a hľadaní a neskutočnom množstve vyskúšaných kabátov a búnd, som našla jednu, s ktorou som nadmieru spokojná a spĺňa všetky moje požiadavky (je teplá, nevyzerám v nej ako po staršej sestre, bola lacná, bruško sa do nej zmestí aj v deviatom mesiaci a budúci rok ju budem môcť nosiť aj bez bruška).

Troška náročné požiadavky na jednu bundu, ja viem, ale naozaj som nemala chuť vyhodiť 50 eur za bundu na jednu sezónu, s tým že by som pod ňou aj tak musela byť naobliekaná ako snehuliak, aby mi nebola zima.

Takto som pozháňala lyžiarsku bundu, bola zlacnená z pôvodných 60 eur na 23. Tak som konečne spokojná a ak si dokúpim aj oteplovačky, budem sa mať v čom chodiť guľovať 😀

Po písomkách:)

Ale akcia bunda nebola jediná, ktorá dosiahla úspešného konca. V sobotu som mala posledné dve zápočtové písomky, z toho už viem, že jednu som zvládla a na výsledky tej druhej si budem musieť „trošilinku“ počkať, tak do 4. januára.

Ale nevadí hlavné je, že mám teraz aspoň pár dní, kedy nemusím myslieť na školu a môžem sa spokojne venovať prichádzajúcim sviatkom.

Darčeky sa už pomaličky začínajú doma zbierať, no stále mi chýbajú tie najdôležitejšie, a to pre Ivana. Vymyslené síce už sú, no doteraz som ich nestihla ísť kúpiť a najskôr ich budem vedieť nakúpiť až v piatok. Čo už trošička na poslednú chvíľu, ale tak občas sa to stáva.

Dík Ivan

Čo sa týka zvyšných príprav na Vianoce, tak nič extra neriešim, tak ako Ivan sľúbil, urobil aj veľké upratovanie v kuchyni a skutočne ho musím pochváliť, pretože tú kuchyňu upratal tak, akoby som ju upratala ja. Samozrejme štedrovečerná večera bude klasická, jediné na čom sme sa zatiaľ nedohodli, je čo a či vôbec budeme niečo piecť.

Osobne si myslím, že skončíme tak ako minulý rok, kedy som urobila len slané tyčinky a zo sladkého som nenapiekla ani kúsoček (nemá to potom kto jesť). Návštev k nám toľko nechodí, skôr my dvaja cez sviatky obeháme celú rodinu, je to troška náročné a už sa teším na budúce sviatky, kedy sa budeme môcť vyhovoriť na maličkú a budú musieť všetci prísť k nám :D.

Meno? Prekvapenieeee

A ani neviem, či som vám to už spomenula, ale je rozhodnuté o mene malej princeznej…aaaa bude toooooo veľké prekvapko – Kristínka tak ako ja. Rozhodol o tom budúci pán Táta.

Oznámil mi, že sa mu to meno páči najviac, a tak nejako mu k malej sedí. Ja sa nehádam, patrím totiž medzi ľudí, čo sú veľmi spokojní svojím menom. Tak snáď sa bude páčiť aj maličkej.

Prajem vám všetkým krásne sviatky, užite si ich podľa predstáv, oddýchnite si a ak ste niečo nestihli upratať, tak sa na to vykašlite, nikam to neutečie.

Šťastné a veselé vám všetkým prajú Kristínky.

Kristína je už v 29. týždni.

Tehuľka Mirka: Bojujeme s chorobou

Oddych, to je krásne slovo. Len škoda, že niekedy niet na neho toľko času. Dnes napríklad ani neviem, či vám stihnem dopísať článok, taký rušnejší týždeň máme u nás a aj taký pochmúrnejší.

Sneh sme si stihli užiť

Ešte som ani neobedovala, lebo mi akosi nechutí. Snáď, keď dopíšem článok. Tak ale pekne poporiadku. Už si ani poriadne nespomeniem, ako nám začínal uplynulý týždeň. Ale tuším, že sme s Matejom vyrazili von s bobami. Sneh sme teda využili naplno. Okrem bobov sa Matejko ale ťahal aj na sánky, čo mali jeho kamošky a kamoši. Samozrejme, veď najlepšie je to, čo doma nemám :).

No ale sneh už je nikde, počasie je úplne pochmúrne a únavné.

Prečítajte si aj:

Kašeľ, zápal priedušiek a zápal pľúc
Pôrod obríka

Vianočné menu na novom:)

Písala som minulý týždeň, že ma všetko bolelo. Tak teraz klop, klop, klop, ale zatiaľ je to úplne super. Čiže som sa hneď pustila do menšieho upratovania. Utrela som si všade prach, nech aspoň to mám z krku a vyumývala všetko v kúpeľni.

Tento týždeň ma ešte čaká vysávanie a dlážky a tak podobne. Ešte dorobím nejaké suché, respektíve nepečené koláčiky. Nech aspoň niečo máme pod zub:).

No a teraz sa momentálne vytešujem, lebo vo štvrtok nám majú priniesť nový sporák. Juj, konečne sa zbavím toho dvadsaťročného. Tak možno ešte niečo aj upečiem v novej rúre. Vianočné menu však už bude určite varené na novom sporáčiku, takú radosť mám z toho:)

Minulý týždeň som si bola ešte dokúpiť vlnu. Už som tam chodila ako blbá, lebo na trikrát som ju dokupovala, aby som mohla dokončiť svetrík pre malú Sárinku. Tak som sa plne realizovala. A výsledok je na svete. Prikladám vám aj foto celého kompleíku.

Ako jej len bude teplučko, keď pôjde v tom domov z nemocnice.

Oblečko pripravené

Stupačka pre Matejka

No a konečne som vyzdvihla aj stupačku na kočík. Aby bol aj Matejko pojazdný, veď ešte nevydrží takú dlhšiu trasu bez kočíka. Poviem vám je to úplná parádička, a ešte za takú dobrú cenu, čo mi ponúkli, nie je len na státie, môže tam Matejko aj sedieť. Dalo mi to síce troška zabrať, kým som to namontovala (môj chlap je absolútne netechnický typ :).

Musela som to správne nastaviť aj výšku, aj vzdialenosť. Ale zvládla som to a Matej sa teraz len na to štverá a robí hlúposti.

Choroba zatiaľ neustupuje

Ale písala som, že máme taký pochmúrnejší týždeň. Neviem, či to šantenie v snehu sa nám nestalo osudným. Matejko nám totiž ochorel. V piatok ráno začal z ničoho nič kašľať.

Večer som mu teda nasadila sirup a v sobotu sa mu už aj soplíky spustili. V nedeľu už aj teplota, večer zaspával s výsledkom 38,4°. Kašeľ neustupoval, a tak som s ním v pondelok frčala k lekárke. Tá robila poobede, takže mi to úplne vyhovovalo, keďže doobeda som mala ešte poradňu.

Vyrazili sme teda hneď, ako sa zobudil. Dlho nespal, lebo sa zobudil po 15 minútach s plačom. Bolelo ho bruško, tri dni sa nevedel vykakať, chudáčik.

No a u lekárky všetko v pohode prebehlo. Dala mu aj antibiotiká, ale povedala, že len preto, lebo mal teplotu, aby sa mu to nezhoršilo, má také len na 4-5 dni. Tak v pondelok mal prvú dávku, verím, že sa mu to teda ešte polepší.

Pretože dnes ako vám píšem, sa mi to vôbec nezdá. Od rána len mami, mami, mami. Nemôžem sa od neho pohnúť, ani do obchodu. Darmo, že bol tatík doma, len´za mnou sa ťahal. Jesť mu vôbec nechutí, ledva do neho niečo dostanem a ešte aj tú trošku polievky, čo zjedol, vygrckal. Tak verím, že do Vianoc bude fit.

Ešte Vianoce vydrž v domčeku…

No ale som spomínala, že som bola aj na poradni. Tak veruže pod slnkom nič nové. Malá je nízko, ale ani náznak pôrodu. Cervikálne skóre je 0. Zatvorená, krčok v pohode. Akurát doktor na sone opäť potvrdil, že malá bude tiež veľké bábätko, na čo som sa ja už pomaličky aj pripravila. A pripravujem sa ešte aj psychicky, kebyže ju mám naozaj rodiť normálne.

Verím ale, že to zvládnem. Robili si zo mňa srandu na poradni, že vraj 2.1. mám prísť ešte do poradne, tak som sa zasmiala, že dúfam, že už nie. Ale teraz pevne verím, že Sárinka si ešte na Vianoce pobudne v brušku, potom už môže ísť von, kedy chce:).

No ale veľmi sa na ňu všetci tešíme. A touto informáciou som už vlastne na konci tohto článku. Ozaj skoro som zabudla, veď už som aj darčeky zabalila. Pre istotu som sa poistila, nech mám všetko pripravené. :).

Tuším som už aj vyhladla, idem si dať obed. Verím, že ešte vám takto o týždeň opäť budem môcť napísať.

S úsmevom na tvári, vaša Mirka

Mirka je už v 39. týždni, Sárinka môže prísť na svet

Katka: Sviatky bez umytých okien, nevadí, Nelka je dôležitejšia

Cítite tú vôňu Vianoc, čo sa šíri navôkol? Alebo ste v strese z nedokončeného upratovania a z mnohých vecí, ktoré ešte musí stihnúť? U nás to dýcha vianočnou atmosférou, a to aj napriek tomu, že okrem výzdoby, nemáme hotové nič.

Keby mal deň 48 hodín

No nestresujem, hádam nejako bude. Dôležité je, že sviatky strávime ako rodina a s tým najcennejším darom, našou Nelkou.

V poslednej dobe riešim až príliš veľa vecí, a tak ani neviem, ako rýchlo mi ubiehajú dni. Momentálne potrebujem, aby mal deň 48 hodín, a až potom by som všetko stíhala.

Mám posledné termíny na odovzdanie písomných prác a zadaní v škole a domácnosť mám hore nohami. Potrebujem vytepovať koberec, fajn by bolo aj poumývať okná a žalúzie, upratať skrinky v kuchyni a konečne pripraviť miesto pre vianočný stromček. Eh, asi aj dosť aktivít na tých pár dní, čo ostáva do Vianoc.

A to nehovorím o tom, že len dnes som dokončila decoupage vianočných darčekov. Robila som to väčšinou po večeroch a aj ma to bavilo, ale pri tom množstve drevených vecičiek, som aj rada, že je už potom. Veľmi som rozmýšľala, či sa vôbec do toho púšťať, či to bude pekné a či to rodina ocení. Nakoniec, súdila som podľa seba. Osobne si ručne robené dary veľmi vážim. Sú osobnejšie a robené srdcom. A tak to bolo aj v mojom prípade.

Decoupage síce trvala dlhšie, ale výsledok sa mi páči. Som spokojná. A keby ste náhodou ešte stále rozmýšľali nad darčekom, ja som stavila na čajové dózy. Ozdobila ich servítkovou metódou a naplnila rôznymi čajmi. Myslím, že na zimné obdobie celkom vhodný dar.

Prečítajte si aj:

Poprvýkrát sme boli traja
Ako skoncovať s plienkami? Tipy a triky
Vývoj reči počas prvého roku

Prechádzka musí byť

Inak, týždeň sme strávili v pohodičke. Mali sme také naše typické dni. Doobeda sa hrávame, buď len samé dve, alebo aj s malými susedmi Nicolaskom a Teom. Detičky sa zahrajú a my kecáme.

Vždy na obed ide Nelka spať a ja dúfam, že si pospí aspoň dve hodiny. To je dostatok času na upratanie, pozretie mailov, prípadne stihne čo-to poriešiť okolo školy.

Poobede sa zas hráme alebo ideme von. Aj napriek zime sa snažím, aby mala Nelka pravidelné prechádzky. K večeru už býva dosť umrnčaná, a tak čerstvý vzduch a aj zmena prostredia jej pomáha, akoby prišla na „iné myšlienky“. Potom už len čakáme na čas kúpania. Dovtedy sa hráme, alebo sa s Nelkou šiali tatino.

Nelka sedí na tróne

Najnovšie sa snažím do našich bežných rituálov zahrnúť aj šerblík (u nás tomu hovoríme „bilík“). Mám to šťastie, že Nelka má trávenie ako hodinky a viem presne, kedy je ten správny čas. Ako so všetkým novým, naše začiatky neboli ľahké.

Sedenie na šerblíku sa jej až tak nepáčilo. Veď prečo aj, keď sa jej tam ten malý zadoček riadne vcucne.

Snažím sa ju preto poriadne zabávať a pútať jej pozornosť. Presný dôvod, prečo som s tým začala sama dobre nepoznám. No prišlo mi to také prirodzené, keďže viem presne, kedy ju tam dávať. A na druhej strane, je to oveľa citlivejšie aj voči jej pokožke, hlavne keď ju má takú citlivú.

Toto naše „trónenie“ je zatiaľ novinka aj pre mňa. Sama nesmiem zabúdať dávať väčší pozor a viac ju sledovať, nech to stihnem aj ja a včas pribehnúť.

Ťap-ťap

Ďalšou novinkou je, že naša Neluška sa tento víkend naučila krásne tlieskať a ešte si pritom aj rozpráva a myká sa. Akoby si spievala a tancovala. Je úžasná. Teší sa z toho ona a aj ja. Len teraz neviem, kto má z toho väčšiu radosť.:)

Už len si to pripomínať a cvičiť pravidelne, nech drobec nezabudne. Viete, Nelka už dokázala aj zakývať a robila to klasické „pá-pá“, no nejako to zabudla.

Asi to bolo aj mnou, lebo som vyslovene trvala na tom, nech to od nej žiadame, len ak niekto alebo konkrétne ona odchádza, aby vedela aj význam, nie len motoricky kývala rukou. A malá to nejako zabudla, keďže sme to až tak často nepraktizovali. No ale toto tlieskanie ju vyslovene baví a teší sa ešte viac, ak začneme tlieskať aj my.

Máme tak doma zábavu. Tlieskame a spievame dokola to isté a malá herečka sa z toho teší ako keby to robila prvýkrát.

Hm, ani sa mi veriť nechce, že keď sa budeme čítať nabudúce, tak už bude po Vianociach.

Tak, aby som nezabudla, prajem vám šťastné a veselé vianočné sviatky v kruhu vašich rodín a miláčikov. Nech prežijete tie najkrajšie chvíle so svojimi drahými, ktoré vám navždy ostanú v pamäti, aby ste sa mohli vždy k nim vracať a s úsmevom na ne spomínať.

Naša rodinka vám želá veľa pohody

Foto: Braňo Herchl