KLUB tehuliek (72): Malý bežec, chodkyňa i „víťazka“

Tehuľka Katarínka v 32. týždni: Mám malého-veľkého bežca

Akosi tento týždeň ubehol veľmi rýchlo. Žeby to bolo skreslené vnímanie času s blížiacim sa termínom pôrodu?

Snažím sa oddychovať

Počas týždňa som sa snažila šetriť a oddychovať. Ono sa to ľahko povie, ale o trošku ťažšie plní, keďže okrem toho bábätka v brušku, ktoré by potrebovalo pokoj, mám už jedno „reálne“, ktoré pokoj nedá :).

Ale v rámci možností som sa snažila trošku poľaviť a viac sedieť s vyloženými nohami. O dva týždne na poradni uvidím, či sa mi to aj darí.

Priberáme

Náš tatinko mal celý týždeň dovolenku, tak sme boli ako rodinka pokope a užívali si to. Absolvovala som kontrolu prietokov a všetko dopadlo dobre. Na ultrazvuku som zase videla naše dievčatko, ktoré už má odhadovanú hmotnosť 1831 gramov.

Začínam ju už v brušku poriadne cítiť a každé nočné prevaľovanie v posteli z boku na bok mi príde ako naťahovanie sa s vrecom zemiakov. Kilá naskakujú aj na váhe, ale ani sa nečudujem – naozaj mi teraz veľmi chutí sladké.

Choroby nás míňajú, dík, dik 🙂

Prišla k nám na návštevu moja sestra, a tak mal Kubko rozptýlenie. Má ju veľmi rád a tak sa naozaj tešil.

Všetci spolu sme zašli na indoorové detské ihrisko, ktoré zbožňuje. Vie sa tam naozaj vyhrať dosýta a keď je škaredé počasie, je to skvelá voľba, na ktorú nedám dopustiť – i keď z každej strany počúvam, aké choroby sa v týchto priestoroch dajú nachystať.

Nám sa našťastie túto zimu všetky chrípky, angíny a nachladnutia vyhýbajú (klop-klop).

V sobotu sme sa v krásne slnečnom, hoci poriadne studenom počasí vybrali na detský beh v rámci Bratislavského maratónu. Do poslednej chvíle sme nevedeli, ako to s Kubkom bude, keďže občas sa vie poriadne zatnúť a keď sa mu niečo nepáči, jednoducho to nerobí.

Už niekoľko dní dopredu sme ho pripravovali na to, že bude bežať s tatinkom, že tam bude veľa detičiek a že maminka ho bude povzbudzovať. Tešil sa, že má na bunde pripnuté štartovné číslo a na naše veľké prekvapenie bežal ako s vetrom opreteky. Keď som za ním prišla do cieľa, tak mi hrdo ukázal medailu a povedal: „Mami, ja som vyhral.“ 🙂

Nebol síce na prvom, druhom a ani treťom mieste, ale to nadšenie z behu, ktorým oplýval z neho aj pre nás spravilo víťaza.

Samozrejme, potom nás už ťahal za ruku a dožadoval sa sľúbenej motivačnej odmeny 🙂

Veľké pranie sa začína

Konečne som kúpila detský prášok na pranie, tak sa tento týždeň chystám vyprať a ožehliť všetky veci pre malú babuľku a taktiež pomaličky začnem chystať aj tašku do pôrodnice.

Na Veľkú noc budeme doma, ale nejaké veľké vyváranie alebo upratovanie u nás nehrozí. Na veľkonočný pondelok budeme oslavovať Kubkove narodeniny a možno si spravíme nejaký malý výlet, napríklad do ZOO. Ale o tom všetkom až budúci týždeň.

Prajem všetkým pekné veľkonočné sviatky.

Katarína

Kristína: Vikina – ako ryba vo vode

Ani sa mi nechce veriť, ako rýchlo ten čas uteká. Už prešli dva týždne, čo sme s naším drobcom doma a takmer tri od jej narodenia.

V niektorých momentoch mám pocit, ako by tu už bola celú večnosť a niekedy akoby bola pre mňa úplný cudzinec. To sú ale asi normálne pocity každej novej mamičky.

Ako to bolo s tým menom

V minulom článku som vám sľúbila, že opíšem naše prvé kúpanie a porozprávam patálie s pupkom, no ešte pred tým by som chcela objasniť jednu maličkosť, a to Vikinkino meno. Viem, viem, mala to byť malá Kristína, ale asi tak mesiac pred pôrodom sme s manželom zistili, že ani jeden z nás nedokáže nijak malú oslovovať menom, ani raz nám k nej tá Kristína nesedela.

Tak sme začali uvažovať nad iným menom. No a manžel sa zamiloval do mena Viktória a keďže som ani ja nemala problém oslovovať bruško Vikina, tak sa rozhodlo, že k nám do rodiny nepribudne ďalšia Kristína, ale malá Viktória.

Osobne si myslím, že jej to meno neuveriteľne sekne. Už len za to ako bojovala pri pôrode a ako krásne ho zvládla.

Kuk Viki:)

Čľup-čľup

No a teraz ku kúpaniu a pupčeku. Kúpanie je naša veľmi obľúbená činnosť, ako pravá ryba sa vo vode Viki cíti úplne skvelo.

Ten pohľad a spokojnosť, keď sa položí do vaničky, je na nezaplatenie. Očká doširoka otvorené a pusinka tiež, sem-tam sa objaví mimovoľný úsmev. Je to nádherné.

Zatiaľ sme nevypustili ani jednu jedinú slzičku pri kúpaní a dúfam, že to tak aj ostane a kúpanie bude pre nás skvelý zážitok.

Prečítajte si aj:

Moderné látkové plienky
Kúpanie, prebaľovanie, strihanie nechtov, čistenie uší

Nešťastný pupček

No a teraz ten nešťastný pupok. Došli sme z pôrodnice a čakala som kedy ten pahýlik odpadne, čo aj odpadol, ale začalo nám to tam kdesi mokvať a troška aj hnisať. Takže sme celý minulý týždeň chodili každý deň k pani doktorke, aby ho sestrička prečistila a zalapisovala. Okrem toho sme pupok čistili a lapisovali aj my doma.

No námaha sa vyplatila a dnes sa pupok pekne sťahuje a už ani nemokvá nehnisá a nezapácha, čo som veľmi rada.

V súvislosti s pupčekom je zaujímavé pokúsiť sa nájsť niečo na nete. Okrem toho, že neexistuje jednotný postup ako na pupok, tak na nete nájdete kopec informácií, ktoré vám vôbec nepomôžu a takmer nič nie je použiteľné. Jednoznačne sa nám vyplatilo počúvať naše inštinkty a aj keď sa neodporúča, kým to mokvá, čistiť to liehom.

Zabránilo to infekcii a teraz sa nemusíme báť nijakých komplikácií.

Vikina je druhý týždeň doma

Prvý „kakací“ úspech

A ešte sa vám musím pochváliť naším prvým bezplienkovým úspechom. Pri jednom prebaľovaní sa náš drobec začal pekne pučiť a krútiť, a tak si vravíme za skúšku nič nedáme.

Zobrala som malú, dala ju nad umývadlo, vytiahla nožičky a neuveríte, ale náš poklad sa pekne pokakal mimo plienku, rovno do umývadla.

Podarilo sa nám to ešte raz, ale už nie v takej miere a možno by sme mali aj ďalšie úspechy len náš drobec kaká vždy ráno okolo piatej, a to nech sa na mňa nikto nehnevá, ale ešte ani neviem, ako sa volám, nieto riešiť, že kde to Vikinka naloží.

Dúfam, že časom sa jej kakanie posunie aspoň na siedmu, nech ju dokážem dávať pokakať sa mimo plienku, ale to ukáže až čas.

Zatiaľ sa majte krásne. Prajem veselú Veľkú noc, ženám málo vody a hlavne všetkým konečne pekné jarné počasie.

Kristína a Vikina

Katka: Nelka chodí sama

Po ďalšom týždni strávenom v rodnom meste sa hlásime sa z domova. Dovolenku sme si chcene-nechcene predĺžili ešte o týždeň, no vzhľadom na počasie, moc sme si toho neužili.

Nelča len chrapčala

Ako som spomínala, Nelu opäť chytili sople a za bežných okolností by bolo po nich v priebehu niekoľkých dní. Teraz sa to však trochu skomplikovalo.

Počas oslavy na chate sme totiž všetci ochoreli – bolestivé hrdlo, škrabanie v krku a plný nos. Zrejme sme doplatili na chodenie von-dnu, striedanie teplého a studeného vzduchu a brutálne prekúrených izieb. Mne osobne veľmi pomohol cesnakový vývar, behom dňa ma opäť postavil na nohy.

Horšie to bolo so zvyškom rodiny, ktorých choroba trvala dlhšie a ani lipový čaj nepomáhal. Preto aj Nelkine liečenie bolo dlhšie a keď sa už konečne dostala zo soplíkov, odnieslo si to hrdlo. Drobec nám poriadne zachrípol. Chúďatko nemala hlas, len chrapčala.

Snažila som sa vyzistiť, či má červené hrdlo, sledovala som, či kašle a či sa jej dýcha dobre a či sa jej to náhodou neuložilo aj na prieduškách. No zachrípnutá bola od stredy a len v nedeľu to už začalo vyzerať lepšie.

Čítajte aj:

Hygiena v dobe viróz
Ako na nádchu a kašeľ bez chémie

„Mama v panike“

Nakoľko sme počas dovolenky u našich mali ísť aj do poradne, presunuli sme to na pondelok. Celkom mi to prišlo vhod, lebo som si aspoň mohla overiť, či je s malou všetko v poriadku.

Doktorka potvrdila, že dýcha krásne, nič tam nemá a dokonca sa Nele aj vrátil hlas. Opäť raz som si pripadala ako „mama v panike“.

Do telefónu som sestričke vyrozprávala celý príbeh a Nelkine problémy, no nakoniec keď prišla k doktorke, jej nebolo nič.

Je to moje prvé dieťa, tak hádam mám na to nárok :), a radšej preveriť, ako potom ľutovať.

Kontrola lekársky šuplíkov

Poradňa bola fajn. Doktorka chvíľu meškala, tak sme boli s pani sestričkou samé. Nela ju nemá rada, hoci je na ňu veľmi milá. No zrejme jej nevie odpustiť to prepichovanie ušiek a všetky tie očkovacie včeličky. Aj pri ďalšej návšteve nás budú čakať rovno dve!

Sestrička nás pomerala, odvážila a máme 78 centimetrov a 8,5 kila. Na otázku, či už chodí s oporou, som odpovedala: „Chodí sama“. Nakoniec to aj pochodila ambulanciu, Nela skontrolovala pani sestričke šuplíky a mohli sme ísť spokojné domov.

Full house

Víkend sme strávili rodinne. Keďže priateľov otec odlietal až v pondelok ráno, bola u nás ešte priateľova sestra, jej frajer a aj priateľova mama. Hoci sme mali plný dom, tentoraz to vynahradil pocit, že sme konečne doma.

Nela sa potešila svojim hračkám a začala objavovať a pripomínať si, čo všetko má. Nadšená bola aj zo svojej izbičky. Horšie je, že začína trhať dole nálepky zo steny. Sú to 3D nálepky, takže si ich vie pekne chytiť a už ich dáva dole po vrstvách. Škoda ich, len čo s ňou keď sa jej tak páčia. Veď sú samá ligôtka.

No ja nemôžem byť neustále pri nej a upozorňovať ju, lebo inak by som ani nepopravila posteľ, či nevyvesila bielizeň.

Všade samá ružová

Priateľovi rodičia kúpili Nelke novú trojkolku. Je megaružová. Inak, neviem, či viete, či som to vôbec niekedy spomenula, ale ja fakt nemám rada ružovú. A tým, že máme doma malú slečnu, ružovej jej neúrekom.

Oblečenie, plyšáky, hojdačka, plastový stôl a stoličky, hojdací slon a teraz aj trojkolka. Aspoň, že sme tú jej detskú izbu zladili do zelenej. Veď koniec koncov, kombinácia ružovej a zelenej je celkom vkusná.

„Dospelácke“ hračky

A viete, čo Nelku najnovšie najviac zaujíma? Pranie, respektíve naša práčka. Dnes sme sa pri nej vyhrali dobrú polhodinku, a to nič iné nerobila, len jednu malú utierku dávala von a dnu, zatvárala a otvárala dvere. Skvelá hračka 🙂

Môže mať doma akékoľvek hračky, ale tie dospelácke sú pre ňu naj.

Podobne aj v kuchyni, nebaví ju detské plastové kuchynské náradie, ale to naše. Vyčlenila som jej teda jednu skriňu, kde som poukladala všetky také veci, s ktorými sa môže hrať a neublíži si.

Nájde tam utierky, tácky, nádoby na jedlo, sitká a lieviky (tie sú top, slúžia ako trúbky). No neubránime sa tomu a musíme kúpiť poistky na šuplíky. Nie je tam nič, s čím by si mohla ublížiť, keďže je všetko plastové, no už neraz sa stalo, že si pricvikla prsty, keď šuplík otvárala a zatvárala.

Keďže nám opäť nasnežilo a pani zima sa s nami odmieta rozlúčiť, želám vám nech vás ponorková choroba obchádza a máte sále dobrú náladu.

Foto: Braňo Herchl