KLUB tehuliek (73): Plače, choroby, nespavosť….Preč, preč!

Tehuľka Katarínka v 33. týždni: Choroba nás nakoniec dobehla

Zdravím všetky vyoblievané, vyšibané a vyvoňané tehuľky. U nás doma tieto tradičné zvyky veľmi neuznávame, a tak som zostala suchá, bez modrín, ale navoňala som sa aspoň sama :).

Babičky

Uplynulý týždeň opäť ubehol nejako rýchlo, pre nás sa niesol v znamení návštev, choroby a oslavy narodenín.
Navštívila nás najskôr jedna babka a cez víkend tá druhá. A tak sa Kubko tešil, lebo ich mal obe len a len pre seba…

Keďže ho babičky vidia málo, tak si ich prítomnosť aj patrične užil. Prevetral ich kondičku pri stavaní vláčikovej dráhy a taktiež aj ich zrak pri čítaní knižiek.

Aj choroba s úsmevom

Asi som minule veľmi slabo zaklopala, keď som písala o tom, ako nás choroby obchádzajú. Tento týždeň totiž už dostali aj nás, teda najmä Kubka. Začalo to nevinným kýchaním, pokračovalo soplíkmi a vyvrcholilo kašľom a horúčkou.

Keďže bývame všetci chorí naozaj málo (a zase musím zaklopkať – tentoraz však razantnejšie KLOP, KLOP, KLOP), tak všetky „protihorúčkové“ lieky pre Kubka už boli po exspirácii.

A tak sme vyhnali tatinka do lekárne, ktorá, čo čert nechcel, bola zatvorená. Vypísali sme si preto lekárne, ktoré boli v pohotovostnej službe a drahý si spravil „výlet“ do Pezinka.

Musím však povedať, že máme jedno úžasné dieťa, ktoré svoju chorobu zvládalo úplne hrdinsky a s úsmevom. A keď som mu hovorila, že som smutná z toho, že je chorý práve na svoje narodeniny, tak mi dal pusinku a povedal: „Mami, nebuď smutná, ja som zdravý.“

No a jeho stav sa naozaj pomaly lepší, tak uvidíme, čo prinesie nasledujúci týždeň a či choroba preskočí aj na nás, alebo sa jej ubránime.

Ja by som brala, a to teda najmä z dôvodu obmedzeného výberu liekov, ktoré teraz môžem užiť, tú druhú možnosť. Takže dnešný nákupný košík obsahoval zázvor, med a citrón. Držte mi palce.

Torta, smetiarske auto a odrážadlo

Veľkonočný pondelok, teda 1. apríl, sa pre nás niesol v znamení oslavy Kubkových narodenín. Hoci dá sa povedať, že sme ich viac-menej oslávili už v nedeľu, kedy prišla babka.

Jakubkovi som po prvýkrát upiekla niečo, čo sa malo podobať na tortu:). Bola síce taká „domáca“, ale zase robená s láskou.

Kubko síce koláčiky, torty a vlastne ani nič iné okrem čokolád, ktoré sú „presne do detskej ručičky“ neje, ale veľmi sa tešil zo sfúkavania sviečok, takže účel splnila. A ja, s bambuľkou v brušku, som si zase pochutila na obsahu.

Ako som už spomínala pri Kubkovom behu, tak aj teraz sme sa pripravovali na to, že on sa vždy rozhodne, či prejaví emócie alebo nie. Pri posledných narodeninách sa odmietol na darček čo i len pozrieť, i keď potom si ho veľmi obľúbil, tak sme ani teraz nemali veľké očakávania.

Ale zase prekvapil, tešil sa veľmi, dokonca si aj obliekol tričko s obľúbeným smetiarskym autom, ktoré som mu dala špeciálne vyrobiť. A na odrážadle sa vozil jedna radosť. Takže veľká spokojnosť.

Prvá „naša“ torta

Tancuj, tancuj v brušku…

A čo sa týka bruškového bábätka, tak myslím, že sa má fajn. Tancuje mi po brušku a pravidelne sa ozýva, že už sa teší. Fyzicky už pociťujem únavu, a tak naozaj veľa oddychujem a medzi akýmikoľvek činnosťami si robím prestávky. Teším sa, že som dokázala splniť predsavzatie a oprala som skoro všetky vecičky.

Tašku do pôrodnice som zatiaľ nezbalila, ale mám ju už viac-menej pripravenú na komode, takže verím, že tento týždeň zvládnem aj to. O týždeň ma čaká poradňa, tak som veľmi zvedavá, čo povie pán doktor, pretože občas, hlavne keď dlhšie stojím, mám taký zvláštny pocit, že to moje bábätko ma tak strašne tlačí, že už-už ide vypadnúť.

Tak snáď ju v brušku ešte chvíľu udržím:)

Prajem vám všetko dobré a nezúfajte – tá jar už naozaj raz musí prísť 🙂

Katarína

Katarína je už v 33. týždni, malá princezná sa má v brušku dobre

Kristína: Šibačkou a oblievačkou ku zdraviu

Náš malý drobec bude na tomto svete za chvíľočku už celý mesiac. A musím skonštatovať, že ma teda občas dokáže poriadne vytrápiť.

Plač, plač a plač

Ako napríklad na Veľký piatok, kedy nám preplakala celý deň. Bolo to strašné a najhoršie bolo, že sme vôbec nevedeli zistiť, prečo plače, bruško to nebolo, napapaná totiž bola, v suchom bola tiež, no plač sa ozýval celým bytom hneď, ako sme ju nemali na rukách. Bol to úplne hrozný deň.

No malá má aj pekné dni, kedy vzorne spinká a aj keď sa zobudí, tak nezačne hneď plakať. Aj keď to zase až tak často nie je 🙂 No aspoň v noci zatiaľ relatívne fajn spí, v podstate sa budím len ja na kojenie, malá často ani neotvorí oči, len sa prisaje, napapá a spinká ďalej.

Starostlivosť o tak malého drobca, zaberie človeku strašne veľa času. Koľkokrát som ráno vstala a zrazu pozriem na hodinky a je obed. Ale čo už to je malé dieťa.

Tak, toto je môj jazyk

Prečítajte si aj:

Ako ušetriť za plienky? Zoznámte sa s bezplienkovou metódou
K úspešnému dojčeniu môže prispieť aj detoxikácia

Pfuuu

Snažíme sa ďalej nabehnúť na bezplienkovú metódu, niekedy sme úspešné a niekedy menej. Napríklad dnes, hneď keď som ju prebalila, som bez akéhokoľvek upozornenia zrazu začula pfuuuuuu. A bolo mi jasné, že sa ideme prebaliť opäť.

Takisto pekne zvládame aj kúpanie a vyzerá to tak, že sa podala na rodičov a hneď ako bude môcť stráviť vo vani hodiny, tak si tam bude spokojne hovieť.

To mi pripomína, že už sa strašne teším na leto a na dovolenku. Chystáme sa aj s maličkou k moru, tak nám potom držte palce, aby to vyšlo. Som zvedavá, ako bude vyzerať dovolenka s drobcom. Aj keď v tom čase to už bude veľká slečna.

Pupček je už krásny, zahojil sa

A aby som nezabudla, tak sme tento týždeň absolvovali aj ortopedickú poradňu a zatiaľ je všetko v poriadku. Pán doktor povedal, že ak nič nepokazíme, tak to tak aj ostane. To sa však uvidí o dva mesiace, kedy máme prísť opäť na kontrolu.

Trošku ma stresovalo, že sama od seba otáča hlavičku hlavne na jednu stranu, ale pán doktor povedal, že je to v poriadku a že to nie je nič patologické, zatiaľ.

Taktiež sa nám už krásne zahojil pupok. Už žiadne hnisanie a ani mokvanie, len krásny pupček, z ktorého mám veľkú radosť. No a naša slečna si aj užila prvých šibačov a oblievačov, takže bude celý rok krásna a zdravá.

Tento týždeň sa už pomaly chystám aj do školy a manžel sa stane na pár hodín aj mamou, tak som zvedavá, ako to zvládne.

Samozrejme, vám potom zreferujem, ako to dopadlo a ako sa darilo manželovi kŕmiť malú bez fľaše, ale to až budúci týždeň.

Užívajte si pomalé otepľovanie a aspoň tú trošku slniečka čo vykúka a o týždeň dovidenia.

Kristína a Vikina

Katka: Dovolenka Nelu „rozhádzala“

Pripravte sa na sťažnosti. Práve o nich bude môj tohtotýždňový článok. Musím sa totiž vyrozprávať – posťažovať a dúfať, že papier veľa znesie a mne sa uľaví 🙂 Pretože aj zabehnuté môže prestať fungovať.

Prvý problém: Zaspávanie

Začnem hneď s ťažkosťami so zaspávaním, ktoré sa začali prejavovať už druhý týždeň našej dovolenky u rodičov.

Všimla som si, že potom, čo Nelka samostatne a bez plaču zaspávala, posledný týždeň bol s komplikáciami. Niekoľkokrát som ju musela uspávať na rukách alebo v náručí. Akoby si vyslovene pýtala moje objatie a moju prítomnosť.

Zrejme to bolo aj tým, že na návšteve ju neustále obklopovala rodina, ktorá ju prenášala „ z rúk-do rúk“ a brala od mami. Asi sa tak u nej prehĺbil strach z odlúčenia. A tak sme si niekoľkokrát pospali v spoločnom objatí. Nelka v náručí a ja v polosede na posteli.

Aj z tohto dôvodu som sa už tešila domov, nech sa už konečne vrátime do našej pohody, zabehnutého systému a domáceho prostredia. Na moje prekvapenie, takéto situácie sa vyskytli aj doma.

Dokonca prvé dva dni sa Nela zobúdzala s veľkým plačom aj počas noci a bol problém ju uspať v postieľke. Bola som bezradná a bolo mi ľúto, že sa to celé takto pokazilo. Nevedela som, čo robiť, či ju nechať tak, či ma práveže neskúša, a teda, nech si poplače. Alebo naopak, kašlať na múdru knižku o detskom spánku a vrátiť sa k starému spôsobu uspávania (spolu s ňou, vo veľkej posteli). Pomohla mi rada susedky.

Tento anjelik nechcel spinkať:)

Zázračné slová susedky

Susedka ma uistila, že je to hlavne zmenou prostredia. Chvíľu sme boli „u cudzích“, potom opäť doma, a tak to má drobec kus rozhádzané a je zmätená. Dala som na jej radu a robila tak, aby Nelka cítila istotu, teda mňa. Zázračne to pomohlo.

Raz večer, keď bolo jasné, že drobec v postieľke nezaspí, ľahli sme si spolu do jej veľkej posteli v detskej izbe (už nie do spálne, ale do detskej, nech vie, že to je jej izba a tam sa zaspáva). Nelka chvíľu kukala, obzerala sa po detskej izbe (mala nový uhol pohľadu) a držala ma pevne za ruku. Po čase, ako zaspávala, sa sama odsunula, našla si tú správnu polohu na spanie a pokojne zaspala.

V tom som ju presunula do postieľky a odišla. Od tej noci Nelka zaspáva samostatne v postieľke, bez akýchkoľvek protestov a plaču (klop, klop). Pokojne zaspí cez deň a aj v noci. Fakt netuším čo zabralo, no len nech nám toto pohodlie a jej pokojné zaspávanie vydrží, najlepšie večnosť :).

Čítajte aj:

Ako rýchlo uspať dieťa
Ako zapojiť otecka?

Druhý problém: Jedenie

Problémy nastali aj s jedením. Inak, s tým som aj v duchu rátala, lebo mi bolo jasné, že pokiaľ herečka bude na kupovanej strave celé dva týždne, tú maminu bude doma už odmietať.

Ach, horko-ťažko naučené jedenie maminej kuchyne tak zmizlo dostratena. Dostala som však veľmi dobrú radu variť podľa množstva a obsahu presných dávok. Tak som si spravila „múdru tabuľku“, vypísala konkrétne jedlá, ich obsah, gramáž surovín a navarila podľa toho. Plná nadšenia čakala na ďalší deň, ako to Nela „zbaští“.

Hehe, nič také sa nedialo a ohrdla jednou aj druhou varenou možnosťou. Nepodarilo sa mi ju teda „ošáliť“ a čakám jedine na zázraky.

Potvora, také párečky a vajíčko na večeru zjedla jedna radosť. Najhoršie je, keď mi „naloží“ ešte aj priateľ a hoci to nemyslí zle, no zhodnotí, že zrejme variť neviem a treba s tým niečo robiť.

No veru, treba, len ja jej to ochucovať soľou alebo korením nechcem. A ktovie, či by to aj pomohlo. Musím skúšať a opäť po lyžičkách a malých krôčikoch naučiť jesť svoje vyberavé dieťa aj to, čo navarím ja. Však, naozaj už nemôžem byť až tak zlá kuchárka, no nie?

Sviatky pomohli

Zlepšovať sme museli aj vzťah medzi tatom a Nelkou. Človek si povie, že dva týždne je krátka doba, no Nelke stačila na to, aby sa na mňa silno naviazala. Potom mala problém ísť a byť len s tatinom. Stále ma hľadala a mrnčala, kým som sa jej neukázala.

Bolo jasné, že si od neho odvykla, alebo na mňa až moc navykla. Priateľ rázne zhodnotil, že to bolo naposledy, čo sme odišli na tak dlho preč. Bolo mu ľúto, že sa ho Nela tak stráni.

No pomohli nám veľkonočné sviatky. Boli sme spolu krásne štyri dni.

Priznám sa, že po prvýkrát som si sviatky užívala ako rodina. Cítila som z nás veľkú pohodu, radosť, že sme opäť spolu a máme jeden na druhého dostatok času. Za tie dni bolo dosť priestoru a času, aby si tie moje dve lásky opäť našli cestu k sebe a boli opäť „veľkí kamoši“.

A hoci sme celý čas trčali len doma, bolo mi ľúto keď prišiel pondelok večer. Bolo jasné, že nasledujúce ráno sa už bude Nela zbytočne obzerať po našej posteli. Tato už bude zarezávať v práci..

Foto: Braňo Herchl