KLUB tehuliek (79): Kristínka je medzi nami, Katka sa lúči

Katarína: Skoro som rodila na chodbe

Na svet prišla v noci, rýchlo a takmer na chodbe. Naša Kristínka nás prekvapila.

Nočné kontrakcie

Odbilo presne 2:32 a naša slečinka s mierami 50 centimetrov a 3110 gramov prišla na svet do nočného pokoja ružinovskej pôrodnice. Všetko prebehlo tak rýchlo, že keby som už neležala v nemocnici, tak neviem, neviem, či vôbec prídeme včas.

No poďme pekne poporiadku. V nemocnici si ma nechali pre vysoký tlak. Ako som však na izbe ležala prvú noc, začala som cítiť kontrakcie, teda ja som si aspoň bola istá, že sú to oni…

Prístroj však nič neukazoval, napojili ma na monitor a nič.

Čítajte aj:

Pôrod nie je zadarmo
Ako si pripraviť pôrodný plán

Adrenalííín

To som však už bola otvorená na osem centimetrov! Doktor po tom uznal, že musia viac dôverovať pacientkam, než prístrojom. Na pôrodnú sálu som tak prišla naozaj na poslednú chvíľu, ešte chvíľu a možno by som rodila na chodbe:).

Bol to poriadny adrenalín.

Pozitívom noci bol absolútny pokoj v pôrodnici. S malou som si tak mohla dopriať viac než hodinku a pol spoznávania, keď mi ju priložili…

Zlá zlá žltačka…

A možno aj pre to sa nám teraz tak fajn darí, dojčíme a mliečko sa rozbehlo. Trápi nás len žltačka, ktorá náš pobyt v pôrodnici predĺžila, rovnako to však bolo aj pri Kubkovi.

Už som sa tak veľmi tešila domov, tak mi aj pár slzičiek vypadlo, keď mi povedali, že v pôrodnici musíme ostať dlhšie. No vydržali sme. Ja sa zotavujem a po pôrode ma trápil len skákajúci tlak.

Malú Kristínku bol v pôrodnici pozrieť aj braček, myslím, dúfam, že žiarliť nebude. Kubko trávil dni s ocinom a zvládali to super, k pôrodu by tato ani nestihol prísť. Takže Kristínka bola nočným prekvapením:).

Katarína a Kristínka

Katka: Byť matkou je veľký dar

Bolo mi veľkou cťou byť súčasťou baby-webu. Zrejme už tušíte, prišiel čas rozlúčiť sa.

Prenechávam priestor

Týždeň čo týždeň som zdieľala svoje pocity spolu s vami, tehuľkami ale aj maminami. Delila som sa s vami o svoje pocity a zážitky v tehotenstve, o svoje radosti s rastúceho bruška, ale aj obavy z pribúdajúcich kíl.

Boli ste spolu so mnou na každej poradni u gynekológa, v nemocnici, na operačnej sále počas sekcie, počas tých ukrutných dní zotavovania sa na šestonedelí a ostali ste verní aj počas ďalšieho jedného roka.

Veru, bolo toho veľa, čo sme spolu zažili a ani sa mi nechce veriť, že to tak rýchlo ubehlo a prišiel čas dať priestor aj iným.

Hľadám slová…ďakujem

V prvom rade chcem poďakovať za vašu vernosť pri čítaní našich príbehov. Možno to na prvý pohľad nevidno, no práve vďaka babywebu som získala cenných priateľov a mnohé rady, ktoré nám, mne a Nelke, veľmi pomohli. S Nelkou sme získali skvelé kamošky – bývalú tehuľku Peťu a jej Dominiku, s ktorými sa osobne stretávame. Dokonca aj „kamošku na mail“, Kiku s Miškom, s ktorou si zas pravidelne píšeme a vymieňame zaručené tipy a cenné rady.

Ďakujem všetkým, ktorých som mala možnosť spoznať, či už našej editorke Lucke, fotografovi Braňovi, Mike so Šarlotkou a jej super galantnému manželovi, ale aj tým mamičkám, ktoré „lajkovali“ naše príbehy na facebook-u, alebo prispeli zaujímavým komentom. Vám všetkým patrí moje ďakujem.

Ako to už býva pri rozlúčkach, hľadám tie správne slová. Také, čo by zhrnuli to najdôležitejšie a najcennejšie počas môjho tehotenstva, mamičkovania a zároveň boli pre vás prínosom. A preto začnem hádam od začiatku.

Ten správny čas

Ako prvé chcem zdôrazniť, že byť matkou je veľký dar. Vážme si ho. Ak nás Boh obdaril možnosťou mať dieťa, je to to najkrajšie, čo nám mohol poslať. Až vtedy začne mať život pravý zmysel a srdce nám zaplaví hlboká a obetavá láska.

Ak po dieťatku len túžite, tak vydržte. Boh vie, kedy je tá pravá chvíľa, kedy je ten správny čas. On presne vie, kedy poslať do vášho života toho malého anjela, ktorý vám zmení život.

Tehotenstvo si užívajte, ako len viete. Ak vám kamošky vravia, že to rýchlo ubehne, majú pravdu. Preto veľa veľa oddychujte, hladkajte si bruško, rozprávajte sa s tým malým tvorom vo vnútri, rozmaznávajte sa a nezabúdajte ani na priateľa/manžela. Prejavujte si čo najviac partnerskej lásky a náklonnosti, lebo žiaľ, po pôrode a s pribúdajúcimi povinnosťami okolo dieťatka, už bude toho času na vás dvoch menej.

Nelka ešte v brušku…

Chce to trpezlivosť a najmä lásku

Čo sa týka pôrodu a prípravy, žiaľ musím skonštatovať, že s týmto skúsenosť nemám, keďže som nerodila, ale mala sekciu.

No viem jedno, žena po pôrode je inou ženou ako pred ním. Veľká pravda sa skrýva v tom, že po pôrode žena prechádza hormonálnymi zmenami, organizmus sa vyrovnáva s kolísavými hladinami a je citlivejšia, zraniteľnejšia.

Ja som celý pobyt v pôrodnici takmer prerevala, cítila sa sama, nepochopená, stratená a „blbá“ že neviem riešiť problémy s kojením a s priberaním maličkej Nelušky.

Jediné, čo mi ostáva k tomu povedať je, že určite nie ste sama. Už ste prinajmenšom dvaja. Vy a vaše dieťatko. A ak sa cítite stratená a neviete čo robiť, nevadí, to bábätko tiež poriadne nevie, kde je a čo robiť. Stavte na svoj pocit, na svoj materinský inštinkt. To všetko ostatné sa naučíte spoločne a postupne. Len treba veľa trpezlivosti a hlavne lásky.

To jediné, lásku, bude potrebovať vaše dieťa najviac na svete po príchode na svet. Ľúbte ho od prvého okamihu, stískajte, tuľkajte, bozkávajte, hladkajte, spievajte mu, rozprávajte sa s ním. Všetko robte s tou najväčšou nehou a ono sa vám to zaručene vráti. Bude vás za to zbožňovať.

Doprajte si čas

Chvíle počas šestonedelia si vyhraďte najmä na seba, na dieťa a na partnera. Doprajte si dostatok času, na to, aby ste potreby a prejavy svojho dieťatka plne pochopili.

Uvidíte, že čoskoro sama rozoznáte „reč“ bábätka a podľa plaču určíte, čo ho trápi. Vyžaduje si to opäť raz trpezlivosť.

Obzvlášť odporúčam, aktívne zapojenie otecka do aktivít okolo bábätka. Treba ho poveriť „dôležitými úlohami“, aby aj on mal pocit, že je potrebný a žiadaný a že jeho úloha v rodine je nevyhnutná. Naučte sa fungovať okolo bábätka obidvaja a ako rodina zároveň.

Čítajte tiež:

Je sex počas šestonedelia naozaj nevhodný?
Bábätko je na svete. Čo by vás mohlo prekvapiť?

Rok plný zmien

No a potom to už pôjde nejako samé. Z novorodenca vyrastie batoľa, lezúň a nakoniec malá slečna alebo malý huncút.

Počas toho roka, z malého cca 50cm človiečika, ktoré dokáže akurát tak plakať, papať a kakať pekne smradľavé..vyrastie cca 80cm človiečik, ktorý vám krásne naznačí, čo chce, čo potrebuje, bude sa vám motať popod nohy, smiať sa na vašich „opičkách“, objíme vás, dá vám pusu, spraví vám riadne nervy, povytáča krátkym spaním alebo nejedením.

Veruže, to všetko vás čaká. No najlepšie bude, ak si to vy sami prežijete. Želám vám a vašim rodinám teda len to najlepšie, nech je váš život plný pocitov, príbehov, starostí aj radostí a nezabudnuteľných zážitkov.

Na záver mi ostáva napísať už len krátke „dovidenia“ (určite žiadne „zbohom“). Neviem sa totiž zbaviť pocitu, že byť matkou je najkrajším poslaním v živote ženy.

Zaspomínajme si:

Katka v apríli 2012 ešte ako tehuľka

Katka už s rodinkou v júni 2012

Nelka v júni 2012, aký krpec:)

A Nelka už ako veľkáčka v máji 2013

A lúčime sa všetci traja…

Foto: Braňo Herchl