KLUB tehuliek (89): Zmenou k lepšiemu?

Tehuľka Rudy: Adrenalínové športy v Európskej únii

Tak a už som slamená vdova. Quentin mi odletel na Slovensko a ja som ostala na posledný mesiac sama v Írsku. Chodím po prázdnom apartmáne a aj môj odchod dostáva reálne kontúry. Človek by ani nepovedal, ako rýchlo tých osem rokov ubehlo. Moji kamaráti tu v Írsku majú hlavu v smútku, že odchádzame, predsa len sa každý rok naša miestna slovenská komunita zmenšuje. V práci už plánujú môj rozlúčkový večierok a vecné dary 🙂

Ako som sľúbila minule, napíšem tento týždeň niečo o tom, aké je byť tehotnou pracovníčkou v rámci Európskej únie. Vždy som si naivne myslela, že Európska únia bola vytvorená pre to, aby sa upravili pracovnoprávne vzťahy medzi krajinami, podporila sa migrácia ľudí za prácou a celkovo zjednodušil systém, keď chcú ľudia pracovať inde ako na Slovensku. Keďže jedným z pravidiel EÚ je, že pracovník nemôže byť poistený v dvoch krajinách naraz, tak som na Slovensku odkázaná na Írsku zdravotnú poistku. Milí priatelia, ak ste vyznávači adrenalínových športov a chcete si trošku zvýšiť hladinu adrenalínu, smelo sa zamestnajte v zahraničí a choďte s európskou kartičkou poistenca na vyšetrenie do akejkoľvek ambulancie na Slovensku.

Tá ochota slovenského zdravotníckeho personálu je naozaj neskutočná… No a pravdaže, keďže táto kartička sa môže použiť iba na akútne a neplánované zdravotné úkony, tak mi na pôrod na Slovensku nepokrýva. Slovenská poisťovňa ma nepoistí, lebo som poistenkou Írska, a Írsko mi pôrod na Slovensku nepreplatí, lebo nevidí dôvod na to, prečo by som mala rodiť v inej krajine ako v Írsku. Takže sa zo mňa, z človeka, ktorý platí dane a je riadne poistený v rámci EÚ, stáva samoplatca, ako keby som za celých osem rokov neplatila vôbec nič. Ach jaj, keď si tak vyrátam, koľko peňazí som mohla ušetriť za tie roky…:)

Prečítajte si tiež

Čo budete potrebovať v pôrodnici
Výber pôrodnice a registrácia
Pôrod nie je zadarmo

A tak som začala misiu – obvolávať slovenské pôrodnice a zisťovať, koľko tak stojí pôrod na Slovensku pre samoplatcu. Priznávam sa, že som nevolala úplne do všetkých pôrodníc v mojom okruhu, lebo som už mala vybraté dve. Jednu štátnu a jednu súkromnú. Aké veľké však bolo moje prekvapenie, keď som dostala informáciu, že cena v štátnej pôrodnici pre samoplatcu je skoro úplne rovnaká ako v súkromnej.

Nerozumiem tomuto systému, že v jednej by som bola s ďalšími x ženami v izbe, dostávala nemocničnú stravu a mala striktne vymedzené návštevné hodiny a v druhej za takú istú cenu mala Quentina pri sebe počas celého pôrodu, môžeme byť ubytovaní spolu v izbe a strava sa javí ako požívateľná. Asi je jednoduché uhádnuť, čo som si vybrala, a na koniec augusta sa rovno objednala na prehliadku pôrodnice a prehliadku u gynekológa.

Moje bruško mi robí každý týždeň čoraz väčšiu radosť. Niekde som čítala, že od ôsmeho mesiaca bábo v bruchu naberá hlavne tuk a zväčšuje svoju hmotnosť. A môžem len súhlasiť. Každý týždeň mám brucho podstatne väčšie. S trpaslíkom v mojom bruchu sa hráme moje dve obľúbené hry. Búchanie do močového mechúra a kopanie pod pravé rebro. Niekedy sa musím rehotať, keď tak ležím a moje brucho si žije úplne vlastný život a ja ho len pozorujem a predstavujem si, čo asi teraz to dieťa robí. Tým, že mi Quentin odišiel, mám pred sebou mesiac času na svoju vlastnú vnútornú komunikáciu s malým tvorom v mojom bruchu a veľmi sa už teraz teším na spoločne strávené večery.

Vaša Rudy

Rudy je práve ve 30 . týždni tehotenstva. Prečítajte si viac o vývoji plodu a tehotenských zmenách v tomto týždni.

Katarína: Športom k šťastiu

Ahojte, mamičky čitateľky, po týždni som tu opäť, aby som vám trošku poodhalila, ako si s mojou rodinkou žijeme. Musím sa hneď na úvod pochváliť, že minulý týždeň bol skvelý – nestalo sa síce nič také výnimočné, ale nejako to tak cítim 🙂

S Kristínkou sme absolvovali ďalšiu poradňu. Keďže sa nám darí a nebolo by s pani doktorkou ani o čom hovoriť, tak sa Kristínka posnažila a nahodila aspoň potničky 🙂 A hneď bola téma na svete. Ale nie, s pani doktorkou sme prebrali aj lepok a zoznamovanie s ním, keďže sa trendy menia, chcela som vedieť, ako sme na tom teraz, lebo pri Kubkovi sme dávali „ožužlávať“ piškótku alebo chlieb už od troch mesiacov. Tentoraz vraj počkáme trošku dlhšie, takže budem čakať na pokyny.

Taktiež sme prebrali očkovanie, ktoré nás čaká v ďalšej poradni. Je to téma, o ktorej sa veľmi diskutuje na viacerých fórach s protichodnými názormi a niekedy mám pocit, že už je to až príliš, a rozhodnutie sa robí naozaj ťažko. Ale s Tomášom sme si povedali, že pri Kristínke pôjdeme v tých istých šľapajach ako pri Kubkovi, ktorému sme okrem povinných očkovaní dávali len očkovanie proti hepatitíde.

Čo sa týka mier, tak Kristi napreduje tak, ako má, aj naďalej pekne priberá, takže momentálne je na 5 490 gramoch a jej výška (chichi, znie to naozaj vtipne, keďže ešte nestojí, tak je to skôr taká horizontálna výška) je 60,5 cm.

Musím sa pochváliť, že som sa konečne začala venovať trošku aj sebe, a mám z toho neskutočne dobrý pocit. V rámci psychohygieny som si po večeroch namiesto neustáleho upratovania, žehlenia alebo prania, prečítala knižku od mojej obľúbenej autorky Petry Soukupovej, ktorú som sa chystala kúpiť a prečítať už veľmi dlho. A čo ma teší ešte oveľa viac, začala som zase korčuľovať. Bývame v novej štvrti s relatívne dobrými a málo frekventovanými cestami, takže sa mi korčuľuje veľmi dobre a vyplavené endorfíny naozaj robia divy.

Namiesto toho, aby som večer unavená padala do postele, dodáva mi to viacej energie. Zatiaľ som bola párkrát, vždy, keď má večer kto postrážiť deti, uložím Kristínku a idem. Je to len moja polhodinka, pri ktorej si vyčistím hlavu a cítim sa fajn. Rozhodla som sa trošku aj upraviť stravu, ale, samozrejme, nič radikálne, keďže mliečko pre Kristínku je mi prednejšie ako super postava. Snažím sa zaradiť viacej zeleniny, vynechať sladkosti a jesť menej pečiva. Tak dúfam, že to čoskoro prinesie osoh a ukáže sa to aj na mojej postave.

Keďže Kubko tento týždeň oslávil meniny spravili sme si cez víkend rodinný výlet do zoo. Bolo tam pekne a hlavne veľa tieňa, pretože horúčavy boli naozaj neznesiteľné. Zvieratká ho teraz zaujali oveľa viac, ako keď sme tam boli minule. A najväčší dojem v ňom zanechala labuť, ktorá mala zlomené krídlo, ešte aj dnes keď o nej rozpráva, nahodí taký smutný-presmutný hlas a mne je až do smiechu. Samozrejme, labuťka, prajeme skoré uzdravenie 🙂

Prečítajte si tiež:

Recept na šťastné materstvo
Umenie odpočívať
Prechod z materskej na rodičovskú dovolenku

Priznám sa, že v nedeľu sme sa museli ísť trošku po „bratislavsky“ schladiť do nákupného centra, ale spojili sme to aj s nákupom, keďže tatino v pondelok zase odišiel na služobnú cestu, potrebovali sme sa trošku zásobiť, aby som sa nemusela naťahovať s dvoma deťmi a ešte aj s ťažkým nákupom.

To, čo sme však potrebovali najviac, sa nám zohnať nepodarilo. Verili by ste, že biele detské bavlnené ponožky sú v dnešnej dobe naozaj podpultový tovar? Lekárka na kožnom ich nakázala nosiť Kubkovi, no našli sme všetky možné farby, vzory a zloženia, ale tieto nie. Takže mi nezostáva nič iné, len sa poradiť s Googlom – tak azda sa nám spolu podarí niečo nájsť 🙂
Majte sa pekne, mamičky.

Katarína