KLUB tehuliek (90): Individualista v brušku, adolescent v troch rokoch
Horúce leto je výzvou ako pre Rudy, tak pre Katarínu. Rudy sa preberá návodmi na predpôrodnú prípravu a skúša potešiť svoje bábätko – prostredníctvom výtvarného umenia. Katarína sa uisťuje, že pri výchove nikde neurobila chybu, a snaží sa zvládnuť svojho trojročného adolescenta.
Tehuľka Rudy: Ako na pôrod
Tento týždeň som úspešne ukončila svoje predpôrodné kurzy. Teoreticky by som mala vedieť, ako držať dieťa pri kúpaní, ako ho dojčiť, do čoho ho obliekať, aby mu nebolo príliš teplo, a ako zistiť, ak mu niečo je. No a, pravdaže, hlavne vedieť, ako teda krúžiť tou panvou pri pôrode, aby som si utíšila bolesť, a ako dýchať. Určite mi tento predpôrodný kurz dal veľa ale úprimne hovorím, že v tom celom mám stále zmätok.
Tak som prešla na samoštúdium, čo znamená pozeranie videí na youtube 🙂 Našla som kolekciu parádnych dokumentov o pôrode, kde pôrodné sestry všetko vysvetľujú, je ukázané akurát toľko, aby sa človek nevystrašil, ale mal reálny obraz o tom, čo všetko sa môže stať, a keď sa to stane, ako to vyzerá. Takže napredujem samoštúdiom a náramne sa zabávam na svojich hormónoch, ktoré pri každom narodenom dieťati skáču hore-dole a ja plačem a plačem od dojatia. Božemôj, čo sa to zo mňa, starej cynickej ženskej, stalo? Už sa teším ako táto moja premena bude pokračovať ďalej.
Quentin je už týždeň na Slovensku, kde pracuje a dokončuje byt a ja by som už najradšej bola doma tiež, aby som bola pri tom a mohla do všetkého „kecať“ 🙂 Na druhej strane mám konečne dosť času nadväzovať puto s bábom v bruchu, a tak som ho cez víkend zobrala do galérie. Dočítala som sa, že keď sa tehotná žena pozerá na obrazy, uvoľňuje sa jej hormón šťastia a ten prechádza do dieťaťa.
Prečítajte si tiež:
Predpôrodné kurzy a cvičenie v tehotenstve
Ťažkosti v tehotenstve
Chystáme výbavičku (1)
Dúfam, že túto obetu moje dieťa ocenilo a bude teda šťastné, lebo od toho pomalého chodenia od obrazu k obrazu ma príšerne boleli nohy. Človek si však hovorí, čo sú to ploché nohy oproti šťastiu môjho dieťaťa. 🙂 Malý trpaslík v bruchu má ešte stále dosť priestoru na prevaľovanie a strkanie pod moje rebrá. Vraj keď už bude trošku väčší, nebude mať toľko priestoru a jeho aktivita sa zjemní.
Musím sa priznať, že by som to už aj celkom ocenila, hlavne večer, keď chcem ísť spať. Ja sa rozhodnem ležať na pravom boku, ale dieťa evidentne chce spať na opačnom a tlačí a tlačí, až kým sa neotočím a ono si nenájde svoju obľúbenú polohu. Ešte je to iba v bruchu, a už nám z neho rastie individualista 🙂
Keďže už pomaly nastáva čas na nakúpenie detskej výbavy typu kočík a postieľka, vrhla som sa na internet popozerať si, čo by som teda chcela. Pomoooc! Zlatý to komunizmus, keď bol na trhu jeden druh kočíka v červenej alebo modrej, a bolo po výbere! 🙂 A teraz? Toľko možností, že človeka z toho až bolí hlava. A tak vysedávam po večeroch pri internete a hľadám zázrak, ktorý nebude stáť mesačnú výplatu priemernej slovenskej ženy a zároveň splní moje očakávania.
Taktiež som sa rozhodla kúpiť si Epino. Pomôcku, ktorej používaním by sa malo predísť poškodeniu a nástrihu hrádze počas pôrodu. Tak som zvedavá, ako to bude fungovať a či je to naozaj také úžasné, ako sa o tom píše na internete. Je to síce trošku drahšia záležitosť, ale chvály o tom ma presvedčili, že sa do toho oplatí investovať peniaze. Na správy o zázračných schopnostiach tohto produktu si však budete musieť počkať až do októbra.
Prajem Vám všetkým krásny deň.
Rudy
Katarína: Nikdy, nikdy, nikdy!
Ahojte, maminky a tehuľky. Viete, kedy píšem tento článok? Keď korčuľujem. V hlave si ho celý premyslím a potom už len dám na papier, teda pardon – naťukám na klávesnici. Je to taký čas len pre mňa a moje myšlienky a aj keď odkorčuľujem 10 kilometrov, je to pre mňa nesmierny relax. Azda najväčší športový výkon podávam vtedy, keď sa snažím svoje dojčiace prsia napchať do športovej podprsenky… 🙂
Mozog vypínam nielen pri korčuľovaní, ale už akosi bežne, normálne mi v týchto horúčavách prestáva fungovať, a tak sa mi stáva, že si úplne pravidelne mýlim slovíčka včera a zajtra a neviem, aký je deň. Našťastie si stále pamätám, že mám deti, a to konkrétne dve, takže z ihriska sa vraciame vždy v plnom počte.
Uplynulý týždeň sme boli zase neúplná rodina, ale vždy sa našiel niekto, kto by ju aspoň ako-tak doplnil – raz moja sestra, potom babka. Nebolo to teda zas až také zlé, no s tatinkom nám je aj tak najlepšie, a tak sme radi, že sa nám zase v zdraví vrátil.
Veľa času sme opäť strávili s Kubkovou kamoškou Sabinkou a jej maminou. Keďže sú naše deti približne v rovnakom veku, stále jedna druhú uisťujeme, že sme nikde neurobili chybu, jednoducho naše deti sú práve v takej vývojovej fáze, keď je s nimi naozaj zábava (prosím, vycíť sarkazmus). Kubkovo obľúbené slovo je momentálne NIKDY a u nás doma fičí aj predpona NE-, takže pravidelne počúvam – nikdy nebudem, nikdy nepôjdem, nikdy nezjem, nikdy, nikdy, nikdy, nikdy…
Okrem toho nás občas prekvapí informáciou, že nie sme jeho rodičia, alebo prípadne, že on nie je náš. Nuž, čo vám budem písať – ťažký adolescent vo veku troch rokov. A tak si niekedy v duchu počítam do desať a odpočítavam dni do 2. septembra – dátumu nástupu do škôlky. 🙂 No inak ho ľúbim – len aby ste si nemysleli.
Prečítajte si tiež:
„Nechcem a nechcem!“
Efektívne rodičovstvo alebo Ako porozumieť vlastným deťom
Poďte sa hrať! alebo Hry pre najmenších
Kristínka mi aj naďalej robí veľkú radosť a vidno, že deti v jej veku napredujú neskutočne rýchlo. Práve dnes objavila čaro kolotoča nad postieľkou a nevedela sa naň vynadívať. Dobre si s ním podebatovala, i keď išlo viac-menej o jej monológ. Baví ju tiež sedieť vo svojom kresielku a nožičkami kopať do hračiek, úplne na nej vidno, akú jej to robí nesmiernu radosť. Samozrejme, najlepšie jej je s maminkou – vedieme taký dialóg, že si krásne nechávame jedna druhej priestor na odpoveď.
Tieto teploty zvláda prekvapivo dobre, lebedí si len v plienočke a veľa spinká. Sem-tam dáme kresielko aj von a ona si v ňom sedí, zatiaľ čo my sa ochladzujeme v bazéne. Zaspávanie večer jej už ide úplne na jednotku a zakaždým zaspí pekne sama bez veľkých sĺz, okúpem ju, napapá sa a uložím ju do postieľky. V noci sa teraz budí raz alebo dvakrát. Mám pocit, že v dôsledku týchto horúčav aj ona potrebuje v noci viac piť – na smäd sa budíme u nás doma asi všetci – aj ja a aj Kubko.
Prajeme vám krásne letné dni.
Katarína a Kristínka
