KLUB tehuliek (92): Uzatváranie a bilancovanie

Tehuľka Rudy: Fit to fly

V Írsku sa na materskú „dovolenku“ chodí dva týždne pred plánovaným pôrodom. Môj odchod skoro mesiac pred termínom sprevádzajú prekvapené pohľady a, pravdaže, hneď nasleduje otázka, či som zdravotne v poriadku, keď idem na materskú tak skoro. Obligátne potom nastáva moje vysvetľovanie, že letím na Slovensko, a to je dôvod môjho skorého odchodu.

Materská tu trvá 6 mesiacov a verte mi, drvivá väčšina žien sa po tých 6 mesiacoch do práce aj vracia a deti idú buď do jasličiek, alebo si k nim rodina zaobstará opatrovateľku. Finančne to vyjde rovnako, len dobrá opatrovateľka sa hľadá ťažko. Veľa žien má väčšiu dôveru k jasličkám, lebo tam musia byť zamestnanci vyškolení a mať výpis z registra trestov, aby boli spôsobilí na prácu s deťmi. Niektoré jasličky majú dokonca kamery a rodič dostane heslo, aby sa mohol pripojiť na kameru. Cez internet tak môže svojho krpca kontrolovať aj cez deň v práci. Teda pokiaľ mu na to zamestnávateľ nepríde. 🙂

Neviem, aký je to pocit pre matku, dať 6 mesačné dieťa do jasličiek, ale mne osobne sa to zdá strašne skoro. Dieťa si s matkou v 6 mesiacoch ešte stále len buduje svoj svet, vzťah, spoznáva okolie a ešte stále na to potrebuje toho najbližšieho človeka, ktorého mu teta v jasličkách nenahradí. Dieťa staršie ako jeden rok je už niečo úplne iné, samo už vyhľadáva kolektív detí a chce spoznávať svet a viem si ho v jasličkách predstaviť, ale takéto úplne malé bábätko podľa mňa musí byť emočne úplne stratené. V každom prípade som nezjedla všetku múdrosť sveta a sama uvidím, aký budem mať na to názor, keď budem mať to svoje. Možno sa po 6 mesiacoch aj ja budem ťahať späť do práce, lebo mi večný kolotoč v domácnosti už bude liezť na nervy… dáme sa poučiť časom.

Prečítajte si tiež:

Lietadlom v tehotenstve
Rodina verzus zamestnanie
Chráňte si svoje dieťa

Tento týždeň som mala taký uzatvárací. Poodhlasovala som sa zo všetkého, do čoho som sa pred 8 rokmi nahlásila 🙂 Teda aspoň dúfam, že som na nič nezabudla a po mojom odchode ma nebudú v Írsku naháňať spoločnosti pre faktúry a účty. Taktiež som absolvovala svoje posledné vyšetrenia u všeobecného lekára a v pôrodnici. Lekár mi povedal, že je všetko ok a smelo môžem letieť, dokonca nepotrebujem ani žiadne kompresné podkolienky. V nemocnici mi povedali, že je všetko v poriadku a môžem letieť, ale kompresné podkolienky určite potrebujem ako prevenciu krvných zrazenín.

Tak som sa opäť nasmiala nad odbornými radami typu jedna pani povedala a fešné kompresné podkolienky som si kúpila. Povedala som si, že prevencia sa nemá zanedbávať a pod nohavicami ich aj tak nikto neuvidí. Vyzerám síce ako dôchodkyňa, čo letí navštíviť vnúčika, ale čo… hlavne, že nebudú zrazeniny, ktoré môžu ohrozovať tehotné ženy po lete v lietadle.

Dostala som aj potvrdenie „fit to fly“, kde je teda od lekára potvrdené, že som zdravá a letieť môžem. Už iba dobaliť všetky potrebné veci a čakať na Quentina, kým si po mňa príde. Som naozaj zvedavá, čo povie na moje zväčšujúce sa brucho, ktoré mesiac nevidel. A či si teda vôbec ten rozdiel všimne, predsa len… tí chlapi. 🙂

Prajem všetkým krásny deň.

Vaša Rudy

Rudy je práve v 33. týždni tehotenstva. Prečítajte si viac o vývoji plodu a tehotenských zmenách v tomto týždni.

Katarína: S Kristínkou sme zohraná dvojica

Ahojte, maminky a tehuľky, a, samozrejme, aj zablúdení tatinkovia. 🙂 Naša Kristínka oslávila tri mesiace a pred očami sa nám z ležiaceho bábätka mení na vnímavé dievčatko. Každým dňom na ňu pozerám a neviem sa vynadívať. Žiadne slová asi nedokážu opísať materinskú lásku tak, ako ju žena môže cítiť. Doprajem tento pocit každej z vás, pretože aspoň pre mňa je to to najkrajšie, čo môžem zažívať. Tá intimita medzi matkou a dieťaťom, keď sa vám pri dojčení pozrie do očí alebo vás chytí za prst, je neopísateľná.

Pomaličky spolu nabiehame na fungujúci režim. Večerný rituál už u nás vyzerá ako cez kopirák a my sme už naň obe zvyknuté. Do postieľky ju ukladám ako usmievajúce sa bábo. Ešte so mnou prehodí pár „slov“, poprajem jej dobrú noc a keď ju po chvíľke idem skontrolovať, tak už pokojne spinká. Ustaľuje sa jej aj ranný spánok, ktorý prichádza okolo deviatej. Zvyšok dňa je rôzny, v závislosti od toho, ako ho trávime, ale pomaličky sa jej predlžuje aj hlavný spánok dňa, a to ten obedný – zvyčajne počas neho spinká tri až štyri hodiny.

Zábavnejší začína byť aj čas bdenia. Všíma si hračky, zvuky aj tváre. Spokojná je v kočíku, ale aj vo svojom hojdacom kresielku doma, kde debatuje so zaveseným káčerom.

Prečítajte si tiež:

Oblečenie, topánočky a pobyt vonku
Základná hygiena
Prázdninové tipy pre mamičky s deťmi

Musím skonštatovať, že za celé tri mesiace ju bolelo bruško len dvakrát a to sa nám rýchlo podarilo vyliečiť nahrievacím vankúšikom a maminkiným náručím. Kristínka je skvelé, spokojné bábätko a keby som sa nebála, že to zakríknem, napísala by som, že ideálne. 🙂

No a keď sme už po troch mesiacoch pri tom bilancovaní, pridám aj bilanciu môjho tela. :-):-) Na zhodenie mi zostávajú ešte štyri kilá, oblečenie už nosím to, čo som bežne nosila pred otehotnením. Dojčím s veľkou radosťou a, našťastie, pri Kristínke nepoznám, čo je to bolesť prsníkov alebo ich zápal. Od začiatku nám to spolu ide na výbornú. Aby však nebolo všetko také ideálne, tak tramtadadááá – všade sú vlasy a všetky sú moje, teda moje bývalé. Svoju tehotenskú leviu hrivu zhadzujem kozmickou rýchlosťou a rozmýšľam, že čo mi na tej hlave zostane. Páperie? Plešina? Nič to – som mama, obetujem sa. 🙂

Neviem, či má zmysel ešte písať, že sme opäť strávili týždeň bez nášho tatina – zdá sa mi to už ako rutina. Cez víkend sme však boli opäť všetci spolu. V sobotu sme oddychovali, ak sa to teda pri dvoch deťoch dá nazvať oddychom. 🙂 A v nedeľu sme boli na dlho očakávanej oslave nášho štvorročného kamaráta Samka.

Kubko sa už nevedel dočkať a priznávam, išiel mi s tým už riadne na nervy, takže keď to už konečne prišlo, neviem, kto sa tešil viac, či ja, alebo on. 🙂 Oslava bola v detskom kútiku a zatiaľ čo sa deti hrali, my dospelí (plus Kristínka) sme aspoň mali čas porozprávať sa. Bolo super, no nakoniec sa to nezaobišlo bez sĺz, keďže sa deťom vôbec nechcelo ísť domov.

S Kubkom sme už začali prípravu na škôlku. Kúpili sme tepláky, od tety Veroniky dostal k meninám veľké škôlkarské pyžamo a jeho organizmus dopujeme prípravkom na posilnenie imunity. Ešte musíme kúpiť papučky, ale máme ich sľúbené koncom augusta v našej lekárni. A o dva týždne ideme na to! 🙂

Katarína