KLUB tehuliek (96): Veselé a šťastné historky

Tehuľka Rudy: Tak už ideme do finále…

Od piatka som už v 38. týždni, čo znamená, že rodiť môžem každým dňom. Veci do pôrodnice mám už nachystané a Quentin dostal „príkaz“ vzdať sa svojho pohárika vína k večeri, aby bol v pohotovosti na odvoz. Je síce pravda, že budúci týždeň ide na dva dni do Barcelony na služobku, ale vysvetlila som malému v bruchu, že určite nemienim rodiť bez Quentina po svojom boku a nech sa počas tých dvoch dní ani neopováži vyliezať von. Pre istotu budem mať však v pohotovosti ako svojho otca, tak svokra, ale to mu nehovorím 🙂

Niekedy sa zamýšľam ako to všetko bude vyzerať, keď už sa malý narodí. Neviem si to však ešte reálne predstaviť, ako budem k nemu vstávať, ako ho kočíkovať, prebaľovať atď… mám v hlave len čiernotu, ale viem, že to bude krásne a v pohode. Tak si užívam ešte posledné chvíľky vo dvojici s Quentinom. Cez víkend sme boli pozrieť jeho rodičov a okuknúť trnavský jarmok, aj sme sa stihli doma pofotiť. Spravila som si aj autoportrét, tak ho pre radosť vás všetkých prikladám. 🙂

Ako som už spomínala minule, začínam „blbnúť“. V podstate sa začínam už báť samej seba, lebo môj mozog je už iba v stand by móde, kde mám pocit, že zvláda poskytovať informácie do tela iba v podobe nádych-výdych a pravá-ľavá noha. 🙂 Celý víkend som hovorila o tom, že mám ísť v utorok na kontrolu do pôrodnice a Quentin ma tam šiel odviezť cestou do práce. Ráno som skoro vstala, pekne sa vychystala, nastúpila do auta, kde som si vybrala materskú knižku, na ktorej pozerám, že do pôrodnice na kontrolu idem o deň neskôr. Čo na to povedať? Quentin má veselú historku pre kolegov a ja sa začínam obávať, do akých rozmerov sa tento môj predpôrodný vypnutý stav ešte rozvinie.

Prečítajte si tiež:

Budem matkou – čoho sa musím vzdať?
V kontakte od počatia
Prirodzený pôrod je normálny pôrod

Z fyzickej stránky som na tom tak, že keby som rodila už dnes, tak áno, áno, áno! Nohy mi opúchajú, malý v bruchu tlačí už všade, kde sa dá, a nie je to teda už nič príjemné, v noci chodím na záchod aj 6-krát. Takže by som sa už celkom rada toho brušného kolosu, čo je na mne prilepený, zbavila. Nuž, ale toto nie je na mne. 🙂

Na pôrod sa pripravujem aj cvičením s epi no a pitím čaju z ostružiny malinovej. Som pevne presvedčená, že tieto dve veci budú slúžiť ako prevencia nastrihnutia hrádze. Tak som zvedavá, ako to bude v realite.

V byte ukončujeme všetko vybaľovanie, dokonca nám už aj namontovali dvere, čo dodalo bytu reálne obrysy. Veľmi sa z toho radujem a keďže aj práčka je už opravená, periem všetky perinky a plachty. Jednoducho všetko, čo mi príde ešte pod ruku, a mám pocit, že som neoprala. 🙂

Prajem krásny upršaný deň.

Vaša Rudy

Rudy je práve v 38. týždni tehotenstva. Prečítajte si viac o vývoji plodu a tehotenských zmenách v tomto týždni.

Katarína: Škôlka je skvelá!

Ahojte, maminky, naše „fanynky“ 🙂 Po týždni sme tu zas a keďže dnes Kristínka oslavuje svoje štvrté „mesačniny“, budeme zase trošku bilancovať. To, že sa mi zdá, že ten čas neskutočne letí, už asi ani nemusím písať, lebo sa budem len opakovať. No naozaj letí závratnou rýchlosťou. Aj mi občas nad tým slza vyhŕkne – ale zase tie moje slzy si už robia, čo chcú, ligocú sa mi v očiach pri úplne bežných veciach – keď sa pozerám, ako moje deti spia, ako sa majú rady, ako sa jeden na druhého usmievajú a, samozrejme, aj keď krájam cibuľu. 🙂

Dnes som mala Kristínku niečím obdariť a namiesto toho obdarila ona mňa, srdečným smiechom, keď som na ňu strúhala ksichtíky a spievala jej Spievankovo. Čo vám budem písať – opäť tie slzy. Už sa vidím, ako budem smokliť na stužkovej.

Objavila som veľkú vec. A to, že ja nemusím Kristínku cez deň uspávať na rukách, hojdať ju alebo potľapkávať. Stačí ju položiť do postieľky, popriať jej krásne sníčky a o chvíľočku spinká ako dudok. A moja ľavá ruka potriasa tú pravú a ja si sama sebe blahoželám, že som tak neskutočne úžasné dieťa dokázala vytvoriť a porodiť. Ona je proste naozaj dokonalé dieťa.

Aj naďalej úspešne dojčím. Kristínka je vďačný konzument, a tak nám to spolu ide naozaj skvele. Ja produkujem, ona popíja – spokojnosť na oboch stranách.

K jej „jubileu“ som jej práve dnes prerobila kočík na športovú verziu. Dlho som nad tým premýšľala, pretože je u nás stále zo starých čias zaužívané, že hlboký kočík by malo dieťatko mať aspoň do šiestich mesiacov. Nakoniec som sa ale rozhodla, že práve dnes je tá správna chvíľa, keďže sa vo vaničke už veľmi vrtela a vždy skončila skrútená s hlavou natlačenou na stenu v prednej časti. Som pripravená, že ma nejaká zástankyňa železných pravidiel odsúdi, možno si vedľa mňa aj odpľuje :-), ale od zajtra sa Kristi vozí v športovom.

Prečítajte si tiež:

Bábätko v aute. Na čo prihliadať pri detských autosedačkách
Symbolické spoznávanie sveta
Cumlík a vývoj reči

Prežili sme však aj prvé zlé dni. A tie padli rovno na víkend. Zrazu bolo z našej Kristínky uplakané bábo. Chvíľku bola pokojná a zrazu ju chytil záchvat plaču. Začala úplne odmietať cumlík a keďže som jej práve v piatok kúpila nové, nevedela som, či to nemôže byť zapríčinené aj tým. Zdalo sa mi to však málo pravdepodobné, keďže to bola tá istá značka i veľkosť. Myslela som si, že možno mala tie svoje pôvodné už tak správne „vydudlané“, a tak som ako správna matka neváhala a hrabala som sa v koši.

Samozrejme, hovorím to s určitým zveličením – cumlík bol hneď navrchu, tak som ho poriadne vyumývala a dala opäť do obehu. No nezabralo to. Upodozrievali sme ešte očkovanie, ale to už bolo predsa tri týždne dozadu… Konečná diagnóza znie – zuby. Našťastie už jej je dobre, síce stále veľmi slintá a hryzie čokoľvek, čo ide okolo jej úst, ale je to zase tá naša modrooká usmievavá Kristínka.

A už som v tomto článku spomínala, že sme zase bez tatina. 🙂 Sme. Tentoraz ho vyslali do Nemecka. No Kubko sa teší, že budú darčeky. 🙂 Pre mňa to znamená, že škôlkovanie je zase na mojich pleciach. Musím však povedať, že tá škôlka je skvelá. Dala nám všetkým pevný režim. A niekedy sa sama čudujem, že je pol deviatej a ja som oblečená, namaľovaná, Kubko je v škôlke a dokonca mám už aj nakúpené. A celý deň pred nami. Zrazu sú tie dni nejaké dlhšie. Škoda len, že po ceste zo škôlky väčšinou zaparkujem u svojej susedky Zuzky a všetko, čo som si predsavzala, že spravím, keď bude v Kubko v škôlke, odsúvam bokom. Nielenže nestíham to predsavzaté, dajako sa mi už nedaria ani tie bežné domáce práce. Nuž čo – socializujem sa. 🙂

Prajem aj vám krásne, dlhé a efektívne využité dni.

Katarína