V kontakte od počatia

Komunikácia prebieha hneď od počatia

Matka so svojím dieťaťom komunikuje od chvíle, keď zistí, že je tehotná. Dieťa sa stane súčasťou jej myšlienkového priestoru a prakticky každá myšlienka, ktorá smeruje k dieťaťu, je komunikáciou. Bábätko navyše dokáže vnímať matkine pocity, ktoré mu takisto poskytujú informácie o tom, aká jeho matka je. Dieťa je spokojné, keď naň matka myslí s láskou a venuje mu svoju pozornosť. Zároveň s tým, ako rastie a postupne sa mu rozvíjajú zmysly, začínajú sa rozširovať aj možnosti komunikácie.

Prvé pohyby

Jedným z prvých veľkých signálov, ktorým dáva dieťa najavo, že je tu, sú pohyby. Matky ich zvyčajne prvýkrát pocítia okolo dvadsiateho týždňa. Ak už žena čaká druhé dieťa, cíti ich spravidla ešte skôr, ako sa dieťa začne mrviť, pretože má skúsenosť z predchádzajúceho tehotenstva.

Pocity, že máte v bruchu motýle, vyvolávajú pohyby ručičiek, boxovanie je spôsobené lakťami a nožičkami. Väčšina mamičiek dokáže skôr či neskôr z takýchto pohybov rozšifrovať, čo im chcú ich deti povedať, kedy sa napríklad cítia dobre a kedy sa im niečo nepáči.

Vývoj zmyslov

Asi v tridsiatom ôsmom týždni je u dieťaťa hmat vyvinutý natoľko, že dokáže pocítiť, keď sa niekto dotkne brušnej steny a jemne zatlačí. Na ultrazvuku niekedy možno pozorovať, ako sa dieťatko s radosťou približuje k brušnej stene, keď sa ho práve mamička dotýka. Okolo dvadsiateho týždňa začína fungovať bábätku čuch. Vedci predpokladajú, že dieťa dokáže vnímať „vône“ z plodovej vody, ktoré sa do nej dostanú prostredníctvom potravy. Dôležité však je, že dieťa sa prostredníctvom čuchu s matkou zoznámi, po pôrode ju poznáva podľa pachu.

V tridsiatom týždni sa bábätku otvárajú oči. Hoci dieťa stále vidí len tmavoružový svet v maternici, dokáže zaznamenávať aj určité zmeny svetelnej intenzity svojho okolia. Keď matka vystaví svoje bruško slnečným lúčom, oči dieťaťa na to reagujú. Okolo dvadsiateho týždňa sa dokončuje aj vývoj sluchu. V prvom rade počuje zvuk matkinho srdca, obehového systému i jej hlas, no doliehajú k nemu aj zvuky z okolia.

Toto mi nerob

Ak má dieťa vyvinuté zmysly, dokáže vnímať aj nepríjemné veci. Všeobecne bábätkám najviac prekážajú vysoké teploty, hluk a stres. Matka by sa predovšetkým mala zriecť príliš horúceho kúpeľa. Keď sa brucho prehreje, dieťa sa s vysokou teplotou nedokáže vyrovnať a ocitne sa vo veľmi nepríjemnej situácii. Ďalším nepriaznivým faktorom je pre dieťa stres. Bábätká sú od prírody plaché. Na rockové koncerty v tehotenstve preto radšej zabudnite. Dieťa tiež veľmi citlivo reaguje na matkin strach a stres. Ak tieto emócie zažíva len občas, nič sa nedeje, no ak matka žije pod trvalým stresom, môže mať tento emočný tlak trvalý vplyv aj na dieťa.

Hovor so mnou

Každá matka sa so svojím dieťatkom zhovára. Najskôr v duchu a neskôr aj nahlas. Dieťa jej hlas pozná a spozná dokonca aj to, že matka oslovuje priamo jeho. Pre bábätko pritom nie je dôležité, čo matka hovorí, ale akým tónom to hovorí. Podľa vedeckých výskumov si dieťa pamätá zvuky, ktoré počuje v maternici. Keď mu matka počas tehotenstva púšťa hudbu, je schopné ju po pôrode rozoznať.

A dotýkaj sa

Okrem hlasového kontaktu sa s dieťaťom môžete skontaktovať aj prostredníctvom hmatu. Položte si ruky na brucho a jemne pátrajte prstami. S trochou trpezlivosti a cviku sa vám v posledných mesiacoch tehotenstva podarí nahmatať polohu dieťaťa a dokážete rozoznať aj jednotlivé časti tela.

Otec je dôležitý

Dieťa, samozrejme, vníma najsilnejšie matku, no veľmi dôležitý je preň aj otec i ostatní členovia rodiny. Otec sa môže bruška dotýkať, hladiť ho, snažiť sa dieťatko počúvať alebo ho nahmatať. Matka potom môže dieťaťu „povedať“, že ten, kto je práve nablízku, je jeho otec. Ak dieťa nie je prvorodené, mali by do komunikácie s bábätkom v brušku vstupovať aj jeho súrodenci. Dieťa sa tak stáva súčasťou rodiny oveľa skôr, ako sa narodí, čo je rozhodne pozitívne.

Jemný príchod na svet

Pôrod je pre dieťa veľká zmena, možno jedna z najväčších, aké v živote zažije. A je to aj prvý okamih, keď sa začne zoznamovať so svetom mimo matkinho tela. Ide o určitý spôsob komunikácie, dieťa dostáva informácie o novom prostredí, v ktorom teraz bude žiť. Čím jemnejší príchod na svet svojmu bábätku pripravíte, tým lepšie. Dieťa tak dostane signál, že svet je vlastne priateľské miesto, kde mu nebude nič chýbať.

Ako na to

Pre dieťa je vonku všetko nové a hlavne iné. Dieťatko sa odrazu ocitne v prostredí, kde sú iné svetelné podmienky, iná intenzita zvuku, iná teplota, iné priestorové rozloženie. Čím menšou zmenou dieťa po pôrode prejde, tým lepšie. Základné pravidlá teda sú telesná blízkosť matky, čo najnižšia intenzita svetla a zvuku a žiadne násilné rozťahovanie končatín. V pôrodnej miestnosti by malo byť šero a ticho. Pre navodenie svetelnej atmosféry podobnej prostrediu v maternici je dobré dieťa zabaliť do tmavočerveného uteráka. Dieťa by malo byť hneď položené na matkinu hruď bez akéhokoľvek násilného rozťahovania končatín.

Matkina náruč sprostredkováva dieťaťu v prvom rade pocit bezpečia. Kde inde ako pri mame by dieťa malo byť, keď v jej maternici strávilo predchádzajúcich deväť mesiacov? Okrem toho matkino telo bábätku zabezpečí ideálnu teplotu a v jej náručí je novorodenec schúlený ako v maternici. Celý tento proces je vlastne jedna veľká komunikácia. Matka a dieťa sa spolu zoznamujú všetkými zmyslami, je to dojemný a neopakovateľný čas, ktorý je svojím spôsobom posvätný a tak by sme k nemu mali pristupovať.

Na Babywebe tiež nájdete:

Kto je v mojom brušku?
Vývoj plodu v tele matky
Rozvíjanie schopností dieťatka pred narodením