Kto je v mojom brušku?

Kedykoľvek som mala nejaký problém v práci, bola Natálka večer veľmi nepokojná a dokonca sa mi vracali nevoľnosti zo začiatku tehotenstva, priznáva Jana, mama päťmesačného dievčatka. Až spätne si uvedomila, ako veľmi jej nenarodené dieťatko dokázalo reagovať na všetko, čo ona ako nastávajúca mamička prežívala.

Jej skúsenosti potvrdzuje aj Anička, mama päťročného Janka a dvojročnej Betky: „Zatiaľ čo pri Janíčkovi som počas tehotenstva mala množstvo osobných problémov, keď som čakala dievčatko, bolo všetko v pohode. V tom čase som už našla skvelé zázemie u druhého manžela. Verím, že sa to všetko odrazilo v tom, ako som prežívala obe tehotenstvá aj ako sa obe deti správali po narodení. Zatiaľ čo Janík mal spočiatku dosť problémov, ani jeho pôrod nebol jednoduchý – bolo to tesne pred rozvodom, Anička bola úplne pohodové dieťa, ktoré takmer nezaplakalo. Rovnako tak som si s ňou užívala celé tehotenstvo,“ priznáva Anna.

Prvé naladenie

Dieťa skutočne reaguje na emócie matky veľmi skoro. Matkino citové prežívanie sa prenáša aj na dieťa, či už sú to pocity príjemné, alebo stresujúce. Každé dieťa je však od počatia jedinečné a i s týmito impulzmi sa vyrovnáva individuálne. Je to tiež jeden z dôvodov, prečo sa odborníci nezhodujú v tom, čo všetko dieťa z impulzov, ktoré sa k nemu dostanú z okolia, vníma.

Ako sa o svojom dieťati dozviem?

Okolo 20. týždňa tehotenstva sa väčšina detí začne ohlasovať pohybmi a „kopaním“. Prvorodičky cítia prvé pohyby bábätka údajne o niečo neskôr než druhorodičky, ale sú aj výnimky, keď sa prvé bábätko hlási napríklad už v 17. týždni.

• Prvorodička ich cíti približne v 20. týždni, druhorodička už v 18. týždni.
• Druhorodička má viac skúseností, nezmýli si pohyby dieťaťa napríklad s pocitom nafúknutia.
• Brušná stena druhorodičky je citlivejšia.
• Záleží aj na prirodzenej vnímavosti, ako veľmi je žena schopná vcítiť sa do svojho tela a rozlišovať jeho impulzy.
• Uloženie placenty: ak je placenta na prednej strane maternice, výrazne tlmí pohyby smerom k bruchu ženy.

Pohyby, ktoré väčšina žien vníma v piatom mesiaci tehotenstva, spadajú do telesnej komunikácie medzi matkou a dieťaťom a patria k tomu typu komunikácie, ktorý sa objavuje najneskôr. Už dávno predtým však matka a dieťa komunikujú – viac alebo menej vedome.

Čo všetko nenarodené dieťatko vie:

Cítenie a hmat
V rovnakom čase, keď mamička ucíti prvé pohyby dieťaťa, je aj dieťa schopné vnímať jej hladkanie, a to aj cez brušnú stenu – približne od 18. týždňa. Ale už od tretieho mesiaca začína byť koža dieťatka pretkaná nervovými zakončeniami, ktorými zatiaľ nešpecificky môže vnímať napríklad teplo plodovej vody, povrch maternicovej steny alebo matkine láskyplné dotyky. Zatiaľ však vníma celkový pocit, nevie rozlíšiť, s ktorou časťou jeho tela sa niečo deje.

Na konci tretieho mesiaca už tiež dochádza k celkovým (nekoordinovaným) trhaným pohybom, ktoré neskôr vyústia do pohybov jednotlivých častí tela. Oveľa skôr, než mamička ucíti prvé pohyby, sa dieťa „hrá“ so svojím telom – dotýka sa tváre, zíva, prehĺta, čká.

To potvrdzujú aj zážitky našej prvej „LIVE mamičky“ Gabiky: „Nikolka čkala už v brušku. Úplne pravidelne o jedenástej večer začala čkať. A toto jej zostalo aj po pôrode. O jedenástej večer štik, štik… Bol to krásny pocit, vedela som, že to dievčatko v mojom náručí je zaručene moje!“ 

Čuch
Čo je v matkinom tele na ovoniavanie? Na tom sa odborníci nezhodujú. Faktom však je, že čuch je ako náš elementárny zmysel rozvinutý už od 20. týždňa a pre dieťa má nezastupiteľnú rolu hneď po narodení – svoju mamičku si od začiatku zapamätáva hlavne podľa jej vône (a rovnako aj mamička dieťa, ak má príležitosť ho ovoňať). Možno aj preto sa tento zmysel rozvíja tak skoro, aby bol včas pripravený na použitie.

Čítajte tiež:

• Čo dokáže prenatálna diagnostika
• Sny v tehotenstve
• Cesta do prenatálu, cesta k sebapoznaniu?

Chuť
Prečo majú deti tak rady sladké? Je to prvý chuťový vnem, ktorý môžu vnímať. Už od šiesteho týždňa tehotenstva sa na jazýčku dieťaťa vyvíjajú chuťové poháriky a od štvrtého mesiaca si dieťa upíja z plodovej vody. A tak prichádza úplný gejzír rozličných vnemov, lebo voda je mierne sladkastá, sodík mierne slaný a pretože dieťa vodu pije, tak ju aj ciká – a tak vníma aj horko-slanú chuť svojho moču. No sladká prevažuje, je to neskôr aj chuť materského mlieka, a preto deti sladkú chuť uprednostňujú.

Zrak
Hoci sa očné buľvy utvárajú už od šiesteho týždňa, vývoj oka je dokončený až v tridsiatom týždni. Deti v tele matky ešte veľmi nemôžu oči využiť, ale aj tak je možné pozorovať, ako ich od 30. týždňa v čase bdelosti otvárajú a zatvárajú ich len pri spánku. Pokusmi sa zistilo, že dieťa reaguje aj na zvýšené množstvo svetla, ktoré preniká cez maternicovú stenu – napríklad pri slnení alebo pri výboji blesku. Za normálnych okolností je svetlo v brušku farebne stabilné – tmavé, ľahko ružové.

Sluch
Ušká dieťaťa sú plne vyvinuté už okolo 20. týždňa. Dieťa je schopné rozlišovať a triediť zvuky – rozozná hlas matky, hlavne ak smeruje k nemu, od ostatných zvukov a hlasov. Na zvuky je vnútromaternicový život skutočne bohatý, niekedy až hlučný. Voda dobre nesie zvuk, a preto dieťa vníma nielen hlasy, ale ešte bližší mu je tlkot matkinho srdca, počuje pohyby jej útrob a dych, ale je schopné sa aj zľaknúť nečakaného zvuku, ako je buchnutie dvier alebo hlasná hudba. O hudbe a melódii hlasu pri rozprávaní rozprávok je známe, že deti sú schopné pamätať si ich a kladne na ne reagovať aj po narodení.

Rozpráva Ivča, naša ďalšia „LIVE mamička“:
„Keď som bola tehotná, počúvali sme s manželom našu obľúbenú hudbu. A Jožinko tie pesničky spoznáva už od pôrodu. Teda aspoň si to myslím, lebo sa vždy upokojí.“

„Hovorí aj dieťa“

Vzájomná komunikácia medzi dieťaťom a matkou prebieha cez pohyby. A nie sú to len pohyby mimovoľné. Dieťa je už v brušku schopné „učiť sa“, teda pamätať si – napríklad začne časom pohybovo reagovať na oslovenie alebo dotyky zvonka. A naopak, svojimi pohybmi je schopné zmeniť polohu matkinho tela, keď mu je nepohodlná. Prečo s dieťatkom komunikovať už pred narodením? Prenatálna komunikácia zrejme nijak zásadne vývoj dieťaťa neurýchli, ale kladný vplyv naň určite má. Nesie totiž k dieťaťu základný odkaz: si vítané.

A láskyplné prijatie je (nielen) pri štarte do života veľké plus.

Zdroj:Teusen, G.; Goze – Hänel, I.: Prenatální komunikace. Portál, Praha 2003.