> Blogy > Klub Těhuliek >KLUB tehuliek (97): V jednote i mnohosti
KLUB tehuliek (97): V jednote i mnohosti
Rudy s bábätkom v brušku čaká na tatinka, až sa vráti zo služobnej cesty a odprevadí ich do pôrodnice. Medzitým objavuje klady návratu na Slovensko – napríklad rodičov, ktorí uvaria aj na niekoľko dní vopred. Katarína sa stará o malého Kubka, ktorý prechladol, a s rodinou využíva posledné hrejivé dni.
Tehuľka Rudy: Komu je lepšie na svete? 🙂
Ahojte, všetky tehuľky čakateľky a čitatelia babywebu. Stále vás všetkých zdravím ako jeden kus. A teda pocit, že by som mala rodiť každým dňom, určite nemám. Tak uvidíme, kedy príde ten deň D. Quentin odišiel na služobku do Barcelony, a tak sme mali s malým pohovor a vysvetlili mu, že tieto dni sa na svet určite chystať nemá a musí počkať, kým sa Quentin vráti. Tak dúfam, že to pochopil 🙂
Do pôrodnice chodím momentálne už dvakrát do týždňa, lebo malý trpaslík má príliš rýchly pulz. Namerali mu 170, dosahujúci až 180, a tak sa to mojej doktorke nezdalo. Bola som teda 3-krát na meraní, ale, chvalabohu, to posledné dopadlo v poriadku, a tak sa nič nedeje. Pravdou je, že pôrodnicu mám na kopci, ktorý som zakaždým šliapala peši a iba posledný raz som šla autom. Tak predpokladám, že keďže som bola „ufunená“ ja, rozpumpoval sa aj drobec v brušku. Asi budem musieť trošku spomaliť a nepreháňať to s tou fyzickou aktivitou a aktívnymi prechádzkami.
Prečítajte si tiež:
K čomu prirovnať pôrodné bolesti?
Prečo pribúdajú cisárske rezy?
Taška do pôrodnice
Je to prekvapivé, ale stále sa radujem zo Slovenska. 🙂 Rodičia na mojej aj Quentinovej strane sa idú prekonať v ochote a pomoci. Keď prídeme na návštevu, na obed, dostaneme pekne nabalené aj domov, a tak nemusím aspoň ďalšie dva dni variť. Je to v týchto dňoch najlepšia pomoc. V sobotu som mala narodky a moja mama mi dala ako darček poukážku na tri hodiny starostlivosti o „fifíka“ – tak ho volá ona. No nie je to super, vedieť už teraz, že mám 3 hodiny spánku isté? 🙂 Jednoducho paráda, bývať v blízkosti rodiny, ktorá sa veľmi raduje, že sme konečne späť doma.
Užívam si Slovensko a užívam si tehotenstvo. Keby som mala aspoň jednu noc bez nočného vstávania na záchod, bola by som asi na vrchole šťastia. No hádam raz… 🙂 Každopádne sa cítim skvele a na štuchance a bolestivé kopance do močového mechúra som si už zvykla. Užívam si parádnu starostlivosť od svojho manžela, rodičov a kopy zeleniny, ovocia i koláčikov napečených od jednej či druhej mamy. Komu je lepšie na svete? 🙂
Byt je už konečne dokončený a momentálne sme v dekoračnej fáze. Takže ja behám po byte a štuchám prštekom do steny a Quentin prilepuje, vešia, naťahuje sa s mojimi obrázkami. Budujeme hniezdo, čo je krásna životná fáza.
Veci do pôrodnice máme už nachystané. Áno, schválne píšem v pluráli, lebo sme sa s Quentinom rozhodli, že využijeme možnosť v mojej pôrodnici a Quentin po pôrode ostane ubytovaný s nami v izbe, aby sme boli ako rodina pohromade.
Teším sa, že je takáto možnosť, lebo som vždy chcela mať Quentina po boku, keď sa malý narodí, aby mal čo najskôr možnosť vytvárať si s ním puto. A pravdaže to ocením aj ja, keď budeme na všetko hneď od začiatku dvaja. Takže tašku do pôrodnice máme už pobalení obaja a čakáme, čo nám prinesú nastávajúce dni.
Prajem krásny deň.
Rudy
Katarína: Považujem sa za zodpovedného rodiča
Tento týždeň je akýsi divný. Myslím, že to súvisí s tým, že som viac-menej celý september s deťmi sama a akosi „vyháram“. Potrebujem si asi trošku sadnúť a utriediť myšlienky.
Jeseň je v plnom prúde, ráno chodím do škôlky v zimnej bunde, poobede zo škôlky v tričku. Veselo si kýchame, smrkáme a po dome už nechodíme naboso, ale v ponožkách. No toto obdobie má aj svoje čaro – listy našich kríkov majú nádherné farby a v záhrade si púšťame šarkana.
Náš škôlkarský režim prerušilo Kubkovo nachladnutie. Jedného dňa mi zavolali zo škôlky, že mám poňho prísť, pretože má soplíky. Trošku ma to prekvapilo, keďže sa považujem za zodpovedného rodiča a chorého by som ho do škôlky neposlala. Nechcela som však nič podceniť, a tak som s ním radšej išla k pani doktorke, ktorá mi len potvrdila to, čo som si aj myslela. Kubko má bežné nachladnutie, ktoré majú v tomto období asi tri štvrtiny Slovenska.
Takže ho dopujem vitamínmi, nos preplachujem fyziologickým roztokom a hľadám v sebe odvahu opäť ho zaniesť do škôlky. 🙂 V škôlke sú toho názoru, že husté soplíky znamenajú zápal, pani doktorka však tvrdí, že znamenajú, že choroba je na ústupe a z tela už vlastne len odchádza hlien.
Prečítajte si tiež:
Test: Dokážete si odpočinúť?
Ako sa hrať s batoľaťom
Starostlivosť o detskú nohu: vhodné topánky, chôdza naboso a pohyb
Minulý týždeň som ešte chcela využiť pekné počasie, a tak som sa s Kristínkou vybrala pozrieť kolegov do práce. V rámci týždňa mobility sme sa odviezli MHD zadarmo a niekoľko zastávok som s kočíkom v rámci utužovania zdravia a dobrej nálady prešla aj pešo. Vyšli sme si aj na obed, čo bolo pre mňa naozaj osviežením, keďže už ma naozaj nebaví každý deň niečo variť. Kristínka bola skvelá, veľa spinkala, a tak som sa v pokoji najedla aj poprechádzala.
Cez víkend sa u nás na jeden deň „zastavil tatino“. 🙂 Naplnil práčku a v nedeľu ráno opäť na týždeň odišiel. Stihli sme ísť s Kubkom na cyklopreteky, ktoré sa konali u nás v obci. Nevedel sa ich celý týždeň dočkať a v sobotu ráno sme veru boli aj trošku smutní, keď sme videli, aké je vonku počasie. Našťastie sa umúdrilo a i keď nebolo ideálne, tak aspoň husto nepršalo a preteky sa konali. Veľmi sa mu to páčilo a na svojom odrážadle teraz hrdo nosí štartové číslo, o ktorom on každému tvrdí, že tam je napísané jeho meno. Nie je. 🙂
V nedeľu prišla teta Veronika a v zmysle zachovania tradície sme išli na detské indoorové ihrisko. Kubko sa hral, my sme kávičkovali a Kristínka len vyvaľovala oči. Čoskoro tam bude pobehovať aj ona.
Kdesi som sa dočítala, že teraz je nový trend zavádzať príkrmy od ukončeného štvrtého mesiaca už aj plne dojčeným deťom. Uvidím, čo nám odporučí pani doktorka pri najbližšej poradni, ale zatiaľ som odhodlaná, tak ako pri Kubkovi, začať až od šiesteho mesiaca. Ešte si užijem chvíle, keď netreba nič variť, iba vytiahnuť prsník a podávať jedlo. 🙂
Prajeme vám krásne farebnú jeseň.
Katarína a detičky