V nemocnici

 Ale vyskytli sa menšie komplikácie a ja som v piatok ráno odcupkala, alebo skôr odgúľala som sa pomalinky pomaličky do nemocnice na vyšetrenie, pretože môj gynekológ v piatok neordinoval. Šťastím bolo, že mal klinický deň a keď sa ma sestra spýtala, ohľadom čoho som prišla a kto je mojím lekárom, prijal ma a vyšetril.

Mala som bolesti v podbrušku menštruačného typu, dosť silné a nepríjemné už od skorého rána v piatok. Večer predtým mi kleslo bruško ešte nižšie, čo som si myslela spôsobilo bolesti. Doktor spravil CTG, vyšetril ma a oznámil mi, že som otvorená na jeden prst, a že ostanem ležať. Bábätko je v poriadku, čo je hlavné, ale mne nasledovali v sobotu ďalšie vyšetrenia, brali mi krv, cievkovali moč – inak strašne nepríjemná vec a potom aj bolestivá, a nasadali infúzie s magnéziom.

Výsledky sa vrátili a CRP v krvi bolo vysoké tak nasadili antibiotiká, po ktorých je me ozaj lepšie, ale bolesti v podbrušku sa nepríjemne vracajú hlavne v noci. Tak to vyzerá, že si tu poležím ešte celý týždeň a tak mám taký neplánovaný oddych. Najviac mi chýba malý Miško, ktorý strávil víkend u babky ale dnes ráno už prišiel s mojou sestrou späť do mesta a nastúpil do škôlky.

Plusom je iba to, že žáha ktorá ma pálila tak nepríjemne už nepáli, keďže bruško je dole. Nožičky neopúchajú a na bratie krvi a kanilu v ruke si zvykám pomaly tiež. Najkrajšie je však počuť tlkot srdiečka môjho nenarodeného synčeka, ktorý s úsmevom počúvam na CTG hore na pôrodnici.

Tak sa po víkende strávenom v nemocnici, a celkom príjemnom vďaka Dankám, ktoré mi na izbe robili spoločnosť teším na ďalší oddych s vyloženými nohami, aj keď bez telky a rádia, ale s dobrými knihami.

Adela je v 30. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?