BABY LIVE! Matej (40): Kalamita ma vystrašila

Aj keď sme si zimu, sneženie a predvianočnú atmosféru celkom vychutnávali, v jednu chvíľu som si tento týždeň želala len to, aby celý sneh a ľad zmizol a bolo radšej teplo. Bolo to počas cesty autom, ktorá nám namiesto dvoch hodín trvala päť, šmýkalo sa a ja som bola vystrašená. Najviac som, samozrejme, myslela na nášho Maťka.

Zdroj: archiv redakce

Spoza okna je zima nádherná a navodzuje atmosféru, takže sa pomaly všetci pripravujeme na naše prvé spoločné Vianoce v trojici. Na stôl sa už dostal slávnostný vianočný obrus. K príprave medovníkového cesta som sa ešte zatiaľ nedostala, práce mám zatiaľ aj tak nad hlavu, ale dúfam, že to ešte všetko nakoniec stihnem.

V decembri ako v apríli…

Počas týždňa sa síce počasie menilo priam ako v apríli, z vianočného a slnečného na daždivé a jesenné a naopak, no na naše prvé Vianoce chceme byť pripravení. Manžel preto už pred pár dňami vybral stromček.
Ja som potom dostala úlohu priviesť ho domov v kufri auta. No musela som nakoniec šoférovať s otvoreným kufrom, nedal sa totiž ani zavrieť, lebo primrzol. Takže zimná idylka taká, ako má byť.

Maťko dostane „herný“ koberec

Darčeky ešte nemáme nakúpené a pravdupovediac pre niektorých členov ešte stále nemáme predstavu, čím by sme ich mohli čo najviac potešiť.

Maťkovi sme však už aspoň stihli vymyslieť praktickú vec, ktorá si myslím, že ho zároveň veľmi poteší. Keďže máme plávajúcu podlahu, kúpime Maťkovi koberec, na ktorom sa môže hrať. Samozrejme, musí to byť taký kúsok, aby sa čo najviac páčil Matejovi. Jeden už máme vyhliadnutý, je to taký s veľmi vysokým vlasom pestrej farby.

Okrem toho dostane Matej ešte zopár maličkostí, aby mal pamiatku na svoje prvé Vianoce.

Malý Matej – klavirista

Cesta ako nočná mora

Ako vždy sme absolvovali spolu s Maťkom a so svokrou jednu veľmi namáhavú cestu do školy v Bratislave a späť. Práve, keď sme sa vracali, prekvapila nás krutá kalamita, takže to, čo nám bežne trvá dve hodiny, teraz trvalo vyše päť hodín. Išli sme slimačím tempom a aj tak som mala čo robiť, aby som videla pred seba v záplavách snehových vločiek.

Šmýkalo sa aj na zimných gumách a keďže som mala v aute plno ľudí, lebo nakoniec sa k nám pridal aj môj otec, nebolo mi všetko jedno.
Najviac som sa, samozrejme, bála o Maťka, lebo ten je z nás najzraniteľnejší. Celou cestou nám totiž hrozilo nebezpečenstvo, lebo šmýkalo sa aj ostatným autám a na ceste sme videli niekoľko nehôd. Bola to asi moja najopatrnejšia cesta v živote.

Našťastie všetko dobre dopadlo a Maťko túto „jazdu“ skoro celú prespal.

Čakajú nás ďalšie zuby

Za celé obdobie, čo je Matej na svete, sa mi zdá, že práve teraz je najviac odo mňa závislý. Stačí, keď sa od neho len trochu vzdialim a už spustí plač. Neustále sleduje každý môj pohyb a žiada si celú moju pozornosť.
Pre mňa je to krásny pocit, že ma Maťko tak veľmi potrebuje a snažím sa vyhovieť jeho potrebám v čo najväčšej miere. V noci sa situácia nemení, niekoľkokrát si vypýta mliečko, alebo sa len potrebuje pritúliť, takže rozmýšľam, že postieľku na istý čas úplne odložím, lebo s manželom sme si už zvykli spávať v trojici. Ráno sa síce zobúdzam dolámaná, ale myslím, že by už aj mne chýbalo spať medzi obidvoma mojimi Matejmi.

V poslednom čase som si tiež všimla, že Maťko býva počas dňa trochu nervózny a uplakaný. Myslím, že to má na svedomí rast zadných zúbkov.

Inak je ako vždy pokojný a usmiaty a rozdáva radosť celej rodine. Je to tak už deväť mesiacov, presne toľko oslávil totiž náš drobec 1. decembra.