BABY LIVE! Matej (46): Dostal tvrdý výcvik

Po chorobách, prebdených nociach sa na nás opäť usmialo slniečko, a to doslova. S Matejom sme si užili pekné slnečné dni a aj trošku spoločnosti, ktorej sa znamenito predviedol. Malý má totiž novinky – dokáže tancovať a vlniť sa v rytme hudby. O novinku v Matejovej výchove sme sa zas pokúsili my – ja s manželom, dopadlo to nad očakávania dobre.

Zdroj: archiv redakce

Je zaujímavé, ako dokáže počasie pôsobiť. Keď svieti slniečko, mám oveľa viac energie a aj stíham toho oveľa viac. Na Mateja slnko pôsobí asi rovnako, a tak sme pekné dni využili na naše prechádzky. Konečne sme mohli opäť navštíviť naše obľúbené miesta a nechali sme na seba pôsobiť pokojnú atmosféru dedinky. Ťažké chvíle a boj s chorobou boli už nadobro za nami.

Prvá zastávka – Trnava

Keďže Maťko má veľmi rád spoločnosť, snažila som sa zakomponovať do nášho denného programu čo najviac stretnutí s ľuďmi. Na našich prechádzkach veľa ľudí nestretávame, tak sme sa s manželom rozhodli, že aspoň počas víkendu navštívime rodinu, konkrétne manželových rodičov a potom moju sestru, ktorá je Maťkovou krstnou mamou.

Takže prvý voľný deň sme všetci traja nasadli do auta a po krásnych nezamrznutých cestách sme sa vydali zo samoty do civilizácie. Malý Matej hneď vedel, že sa niečo deje a radostne si celou cestou bľabotal svojou rečou. Najprv sme navštívili Trnavu, kde býva Matejova babka, teta a ujo, teda brat veľkého Mateja.

Matej bol samozrejme stredobodom pozornosti.

„Tany, tany“

Mne tiež dobre padlo po dlhšej dobe vidieť širšiu spoločnosť a celá akcia na všetkých dobre pôsobila. Za seba musím povedať, že ma príjemne občerstvila. Samota je samota a ja ju mám rada, ale občas mi príde vhod, keď sa môžem nezáväzne porozprávať a zažartovať si aj s inými.

Uvedomujem si to hlavne vtedy, keď nás počasie nedrží doma. Vtedy aj začínam pociťovať, že mi chýbajú priatelia alebo niekto, kto by so mnou len tak trávil čas a rozprával by sa so mnou.

Matej bol samozrejme centrom pozornosti, a to ma aj najviac tešilo. Je to veľmi vďačný spoločník a každého, kto sa zaujíma o jeho osobu dokáže obdarovať krásnym úsmevom. Väčšinu času na návštevách sa teda Maťko krásne usmieval a aj keď už bol dávno čas na odpočinok, stále vymýšľal nové kúsky na predvádzanie sa pred „svojím obecenstvom“.

Ukazoval, ako sa vie pri opore postaviť na nohy, ako vie ťapkať rukami a novinku: ako dokáže v rytme hudby poskakovať a vlniť sa. Navyše, keď ho povzbudím slovami – „tany, tany“ dokáže si pekne odtancovať celú pesničku.

Dobrú chuť…

Začal výcvik

Návšteva u mojej sestry, Maťkovej krstnej, bola pre nás rovnako zábavná a príjemná. Po ceste domov si Maťko konečne doprial zaslúžený oddych a poriadne si pospal vo svojej autosedačke.
Doma sme ho len vyložili a keď sa prebral, okúpali sme ho a začali sme s tvrdým výcvikom – navyknúť Mateja na jeho vlastnú postieľku.

Na moje prekvapenie s tým nemal najmenší problém a po pár upozorneniach vydržal vo svojej postieľke celú noc. To sa opakovalo aj počas jeho poludňajšieho oddychu a aj ďalšie dni.

Kroky k samostatnosti

Divila som sa ako bez problémov prijal nové podmienky a rýchlo si na novú situáciu zvykol. Pochvaľujeme si ju všetci – pre mňa to znamená možnosť oveľa lepšieho a pokojnejšieho spánku a pre Maťka nový rozmer v jeho samostatnosti.
Ešte sa síce párkrát v noci zobudí, aby si vypýtal mliečko, ale po nakŕmení ho už nechávam spať samého.

Maja + Matejovia