Prvé slovíčka

Citoslovcia nahrádzajú slovesá. Keď dieťa povie „tú“, môže to znamenať „pozri, mám auto“ alebo „vidím, ako ide auto“ a podobne. Naučí sa používať „môj“, „moje“, pozná rozdiel medzi „ja“ a „ty“, správne reaguje na „áno“ a „nie“.

Rady pre rodičov

1. Dieťaťu sa vždy prihovárame v spisovnej reči, nešušleme, nekomolíme slová.
2. Tempo našej reči má byť pokojné, pre dieťa zrozumiteľné.
3. Modulácia našej reči by mala byť výrazná, ale nie prehnaná.
4. Po dieťati slová správne artikulačne opakujeme, nehodnotíme jeho nedostatky.
5. Pri hovorení umožníme dieťaťu sledovať našu tvár.
6. Aktivitu striedame s odpočinkom, dieťa nepreťažujeme zbytočne dlhými činnosťami, dodržiavame pravidelný režim spánku a bdenia.
7. S dieťaťom si často spievame, recitujeme, čítame jednoduché rozprávky a príbehy, prezeráme knižky (leporelá), komentujeme činnosti, ktoré s dieťaťom robíme, zapájame ho do aktívnej komunikácie pri hrách.
8. Vyhneme sa drilu. Nemali by sme používať výzvy typu „povedz“! Dieťa musí mať chuť s nami hovoriť, podporujeme jeho hovoriaci apetít poskytovaním pozitívnej spätnej väzby.

Význam otázok

Niekedy okolo tretieho roku sa u dieťaťa môžu začať objavovať prvé otázky „Čo to je?“ a vzápätí otázka „Prečo?“ Ich zmyslom je v prvom rade získať potrebné informácie. Postupne však pozorujeme, že dieťa sa opakovane pýta na rovnaké veci stále dokola. Dáva nám tým na vedomie, že má záujem komunikovať s nami, má chuť hovoriť.

Vnímavý rodič reaguje na tieto výzvy trpezlivo a dieťa neokrikuje. Ak od nás dieťa bude počuť „Daj mi pokoj! Čo zase chceš?“, prestane sa pýtať a nebude mať záujem o komunikáciu.

Cumlík a vývoj reči

Ak sa cumlík používa dlhodobo, v ústach nie je dostatočný priestor na prirodzený rozvoj hovoridiel, ovplyvňuje sa tým tvar čeľuste a postupne aj artikulácia.

Pri častom a dlhodobom cumľaní cumľa i palca sa jazyk vysúva smerom dopredu. Posilňuje sa tým nesprávny priebeh prehĺtania, keď sa jazyk nepohybuje smerom k tvrdému podnebiu, ale medzi zubami. Výsledkom je otvorený zubný zhryz, nesprávny vývoj zubov, krivá čeľusť, narušená artikulácia. Následkom toho dieťa čaká nielen finančne a časovo náročná starostlivosť ortodontistu, ale aj dlhodobá logopedická starostlivosť.

Cumlík nie je univerzálne riešenie akejkoľvek nespokojnosti bábätka. Najprv by sme mali zistiť, prečo je dieťa nespokojné.

Televízia a vývoj reči

Prečo je pre deti sledovanie televízie také atraktívne? Pohybujúce sa „obrázky“ dieťa pútajú a fascinujú. Rýchly sled obrazov však dieťa nestačí mentálne spracovať a prijať.

Sledovanie týchto rýchlo sa striedajúcich obrazov spôsobuje útlm pozornosti, zahltenie neprimeraným množstvom obrazov z obrazovky. Detský mozog nie je na takú činnosť vybavený, a tak dochádza k zníženiu kapacity pamäti a zhoršeniu pozornosti.

Len pri dialógu, teda pri striedaní počúvania a odpovedania, rozvíja dieťa svoje komunikačné schopnosti. Pri televízii o žiadnu komunikáciu nejde.

Pri príbehu, ktorý rozprávame alebo čítame, si dieťa vo svojej mysli vytvára obrazy deja podľa vlastných predstáv a skúseností. Podľa potreby môžeme rozprávanie prerušiť, „vysvetľovať“, dieťa nás môže dopĺňať. Jeho reč a myslenie prirodzene rozvíjame.

Zo sledovania televízneho programu urobme výnimočnú príležitosť a potom pomôžme dieťaťu príbeh „spracovať“ spoločnou diskusiou.

Čítajte tiež:

• Rozpráva naše dieťa dobre?
• Vývoj reči a nástup do škôlky
• Chcete, aby vaše dieťa skoro hovorilo? Spievajte mu

Čo dokáže rozprávka

Dieťa je schopné vnímať krátke rozprávky už okolo druhého roku. Každé dieťa má rado opakovanie, doprajme mu jednu rozprávku napríklad aj viackrát, kým neprídete s nejakou novou.

Ideálne je rozprávať rozprávky naspamäť, jednoduchý dej nás nezaskočí a rozprávku môžeme aj skrátiť.

Pri počúvaní rozprávky prežívajú deti s ich hrdinami všetky dobrodružstvá. Vo svete fantázie si vyskúšajú odvahu, vytrvalosť, vernosť a lásku k dobru, teda všetko, čo budú neskôr potrebovať. Tieto intenzívne a hlboké zážitky napĺňajú duševné potreby dieťaťa a pomáhajú rozvíjať jeho osobnosť. Deti, ktoré túto príležitosť nemajú, môžu v budúcnosti nahrádzať tieto chýbajúce „články“ fantázie inými, často celkom nevhodnými prostriedkami, ako sú drogy alebo iné adrenalínové zážitky.

Rozprávka v podaní najbližších ľudí sa nevyrovná profesionálnemu prednesu z CD prehrávača alebo magnetofónu, ale ten nikdy nemôže mať pravý emocionálny náboj, ktorý do nej vložíme my.

Neexistuje porovnateľný žáner rozprávania, ktorý by mal na dieťa taký intenzívny a pozitívny vplyv ako rozprávka.

Aby sa reč dieťaťa správne rozvíjala, je potrebné vytvoriť mu láskyplné prostredie s kvalitnými vzormi rozprávania, často spievať a rytmizovať, hrať sa s ním, učiť ho poznávať ľudí a predmety v jeho okolí, pomenúvať ich, prezerať si spolu knižky, ukazovať mu obrázky…
… a pri tom všetkom hovoriť, hovoriť, hovoriť…