Začíname hovoriť

Tieto vyjadrenia však samy osebe nie sú len čírym pomenovávaním, predstavujú celú vetu a práve od situácie a kontextu závisí jej význam. Keď dieťa povie „tú“, môže to znamenať „pozri, mám auto“ alebo „vidím, ako ide auto“, alebo „pôjdeme autom“, alebo „počujem, ako ide auto“ a podobne.

Citoslovcia

V reči dieťaťa sú tiež veľmi časté citoslovcia, ktoré nahrádzajú slovesá. Napríklad hop = hádžem, ham = chcem jesť, jem, som hladný, pá = idem preč atď. Tým, ako reagujeme, opakujeme a vetu dopovieme, dávame dieťaťu pozitívnu spätnú väzbu a umožňujeme mu tak rozširovať jeho aktívnu slovnú zásobu. Spájaním potom môže vzniknúť veta s viacerými slovami, napr. Tato pá tú. Mama dá ham.

Slovná zásoba

Slová dieťa spočiatku radí podľa významu a napodobňuje podľa nášho vzoru. Pretože viacslabičné slová sú pre dieťa zatiaľ náročné, prispôsobuje ich svojim možnostiam, slová komolí, skracuje a vytvára vlastné novotvary.
Naučí sa používať „môj“, „moje“, pozná rozdiel medzi „ja“ a „ty“, správne reaguje na „áno“ a „nie“. Slovná zásoba sa rozširuje v závislosti od dostatočného množstva podnetov a komunikačných príležitostí, ktoré dieťa má. Ak s dieťaťom dostatočne komunikujeme a podporujeme jeho hovoriaci apetít, má okolo druhého roka aktívnu slovnú zásobu okolo 100 slov. Toto číslo je však iba orientačné, medzi deťmi sú veľké rozdiely.

Vývoj dieťaťa

Vývoj dieťaťa je komplexný, všetky jeho schopnosti spolu súvisia a nadväzujú na seba. Samostatná chôdza a zručnejšia manipulácia s predmetmi ovplyvňuje rozvoj jeho rozumových schopností a naopak. Medzi prvým a druhým rokom sa významne rozvíjajú pohybové schopnosti dieťaťa. Tým, že je pohyblivejšie, rozširuje si okruh poznávania vo svojom okolí, má väčšiu príležitosť rozvíjať svoje zmysly.

Sluch

Pre vývoj reči má zásadný význam kvalitné sluchové vnímanie. Dieťa sa musí naučiť poznávať rozdiely medzi jednotlivými zvukmi, spoznať rozdiely medzi kvalitou artikulovaných hlások. Táto schopnosť sa nazýva fonematické rozlišovanie a je rozhodujúca pri osvojovaní správnej artikulácie. Akýkoľvek problém so sluchom je pre dieťa veľkou nevýhodou. Vývoj reči dieťaťa so sluchovou chybou je týmto hendikepom vždy narušený, a preto vyžaduje odborné vedenie už od prvých mesiacov života dieťaťa.

Zrak

Na vývoj reči má vplyv aj zrakové vnímanie. Dieťa veľmi pozorne sleduje naše hovoridlá a snaží sa napodobňovať ich postavenie pri artikulácii. Je teda dôležité, aby dieťa malo možnosť svoj hovoriaci náprotivok nielen počuť, ale aj vidieť.
Medzi druhým a tretím rokom je dieťa spravidla dostatočne vybavené na to, aby sa jeho reč mohla skvalitňovať vo svojej forme i v obsahu. Slovná zásoba aktívna i pasívna sa úmerne so skúsenosťami a s podnetmi rozvíja a zväčšuje. Dieťa si postupne osvojuje artikuláciu väčšiny hlások nášho fonematického systému.

Trojročné dieťa dokáže reč používať na dorozumievanie, uspokojenie svojich potrieb, ovplyvňuje ňou prostredie okolo seba, a to na veľkú radosť celej rodiny. Komunikácia rečou sa pre dieťa stala potrebou, nutnosťou, ale tiež prostriedkom zábavy a radosti.

Na Babywebe tiež nájdete:

Svet ticha
Cumlík a vývoj reči
Prvý rok života, rok najbúrlivejších zmien

Prostredie

Každé dieťa je iné a prináša si do života vlastnú jedinečnú výbavu, obklopuje ho prostredie typické len pre jeho rodinu. Preto má tiež vývoj každého dieťaťa svoje špecifické rysy, ktorými sa líši od ostatných. Vývoj niektorých detí je veľmi pozvoľný a plynulý, dieťa „postupuje“ v získavaní nových schopností akoby systematicky, krok za krokom. Iné deti majú v rôznych obdobiach psychomotorický vývoj neplynulý, v skokoch. Obdobia, v ktorých sa učí veľmi ľahko, sa striedajú s obdobiami pokoja.

Dieťa sa však stále rozvíja harmonicky a rovnomerne vo všetkých oblastiach. Tretiu skupinu tvoria deti, ktoré majú psychomotorický vývoj nerovnomerný, t. j. v niektorých oblastiach majú náskok oproti svojim vrstovníkom a naopak, v iných ani zďaleka nedosahujú potrebnú úroveň. Pri takýchto deťoch treba nájsť príčinu a pokúsiť sa tieto nedostatky „doladiť“.

Nevravnosť

Ak sa reč dieťaťa nerozvíja, môže to mať mnoho príčin. Ak je však zdravé, jeho psychomotorický vývoj je bez odchýlok, má vhodné podmienky na rozvoj reči a napriek tomu do troch rokov veku nezačne hovoriť, nazývame toto obdobie predĺžená fyziologická nevravnosť. Netreba sa znepokojovať, takéto dieťa potrebuje len všestranné a starostlivé vedenie vrátane podpory a rozvíjania jeho komunikačných schopností. Má potom šancu zaradiť sa svojimi schopnosťami medzi svojich vrstovníkov.

Opakovanie

Rodičia svojím prístupom a podnecovaním dieťaťa ovplyvňujú rozvoj ako formy, tak obsahu reči dieťaťa. Jedno bez druhého nemožno oddeliť. Aby si dieťa osvojilo správnu artikuláciu hlások, potrebuje mnohokrát zopakovať slovo, v ktorom sa hláska vyskytuje. Musí tak robiť v rôznych situáciách a musí vedieť, ako na to. Využíva na to svoje zmysly a našu ochotu opakovane všetko znovu a znovu predviesť, čo kladie nároky nielen na dieťa, ale aj na vychovávateľa. V prvom roku života potrebovalo dieťa utvárať a upevňovať hlavne citové väzby, zažívať pocit bezpečia, aktivita bola hlavne na strane rodičov. Po druhom roku sa snažíme dosiahnuť komunikačné kompetencie dieťaťa, schopnosti dohovoriť sa.

Aby sa to úspešne darilo, treba sa riadiť niekoľkými zásadami:

1. S dieťaťom hovoríme správnym rečovým vzorom, nešušleme, slová nekomolíme.
2. Tempo našej reči má byť pokojné, pre dieťa zrozumiteľné.
3. Modulácia našej reči by mala byť výrazná, ale nie prehnaná.
4. Slová po dieťati správne artikulačne opakujeme, nehodnotíme jeho nedostatky.
5. Pri hovorení umožníme dieťaťu sledovať našu tvár.
6. Aktivitu striedame s odpočinkom, dieťa nepreťažujeme zbytočne dlhými činnosťami, dodržiavame pravidelný režim spánku a bdenia.
7. S dieťaťom si často spievame, recitujeme, čítame jednoduché rozprávky a príbehy, prezeráme knižky (leporelá), komentujeme činnosti, ktoré s ním robíme, zapájame ho do aktívnej komunikácie pri hrách.
8. Vyhneme sa drilu. Nemali by sme používať výzvy typu „povedz“! Dieťa musí mať chuť s nami hovoriť, podporujeme jeho hovoriaci apetít poskytovaním pozitívnej spätnej väzby.

Otázky

Niekedy okolo tretieho roku sa u dieťaťa môžu začať objavovať prvé otázky „Čo to je?“ a vzápätí otázka „Prečo?“ Ich zmyslom je v prvom rade získať potrebné informácie. Postupne však pozorujeme, že dieťa sa opakovane pýta na rovnaké veci stále dokola, hoci odpoveď už pozná. Ak sa zamyslíme nad obsahom týchto „rozhovorov“, zistíme, že dieťaťu nejde o informácie, ale hlavne o nadviazanie kontaktov a posilňovanie spätnej väzby rodiča. Dáva nám tým na vedomie, že má záujem komunikovať s nami, má chuť hovoriť.

Citlivý a vnímavý rodič reaguje na tieto výzvy trpezlivo, dieťa neokrikuje a svojimi odpoveďami v ňom podporuje hovoriaci apetít. Odpovedať na tieto otázky nie je často jednoduché, ale ak od nás dieťa bude počuť „Daj mi pokoj! Nepýtaj sa na hlúposti! Čo zase chceš?“, prestane sa pýtať a jeho komunikačné schopnosti sa prestanú rozvíjať, lebo viac nebude mať záujem. Ak sa cítime unavení, nie sme naladení alebo za sebou máme náročný deň, máme úplné právo odpovedať „neviem“, „budem o tom premýšľať“ alebo presmerovať rozhovor inam, ale je to pre nás len čas na krátky oddych. Na dialóg treba dvoch a dieťa si tieto skúsenosti ponesie po celý život.

Slovná zásoba

Hoci sa dieťaťu venujeme a poskytujeme dostatok komunikačných príležitostí, je bežné, že mnoho slov sa mu ešte nedarí, že v jeho reči sa ešte objavujú nedostatky. Okolo tretieho roku má dieťa aktívnu slovnú zásobu približne 400 slov a ako bolo uvedené vyššie, reč sa stala jeho hlavným prostriedkom komunikácie s okolím. To sa však neudeje samo od seba, je to výsledok veľkého množstva pokusov a omylov. Rodičia majú povinnosť dieťa v jeho úsilí maximálne podporovať, chváliť ho, motivovať. Pre vychovávateľa nie je ľahké objektívne zhodnotiť úroveň schopností dieťaťa, často chýba porovnanie a tiež nezaujatý pohľad. Ak dieťa v troch rokoch nehovorí, odporúčam obrátiť sa na klinického logopéda, ktorý stav jeho reči posúdi a navrhne ďalší postup.

Keď sa dieťa učí hovoriť, je to najviac zaťažený duševný pracovník na našej planéte, hoci o tom, našťastie, nemá ani najmenšie tušenie.