Aký má vaše dieťa temperament?

Sangvinické dieťa je veselé, živé a nestále. Zle sa sústredí, je povrchné. Svoju silu, vyrovnanosť i pohyblivosť čerpá zo všetkého, čo prebieha rytmicky. Zo srdcového pulzu, z krvného obehu, nádychu a výdychu. Takúto pravidelnosť vyžaduje spôsob života a hra týchto detí. Bývajú veľmi pohyblivé a šikovné. Sú prelietavé ako motýliky, rýchle menia nápady a s nimi aj hry, pretože ich ľahko ovplyvní niečo nové.

Sangvinické deti bývajú obľúbené, ale hovorí sa o nich, že „hnevajú“. Dieťa so sangvinickým temperamentom je vo svojej podstate harmonické, ale na svoj život nutne potrebuje rytmus, ktorý mu pomáha udržiavať vnútornú harmóniu. Ak dieťaťu poskytneme „rytmické vedenie“, naša výchova sa bude dariť lepšie. Neponáhľajme sa, dajme mu dostatok času a priestoru na odreagovanie, hoci len v myšlienkach a jeho fantázii. Najviac takýchto príležitostí máme napríklad pri hre či pri spoločných činnostiach v domácnosti.

Melancholické dieťa má sklony byť smutné, plačlivé, skoro sa unaví, býva často zamyslené, často ho bolí hlava a máva tráviace problémy. Melancholické dieťa je náročné na duševnú a duchovnú potravu. Rado počúva a prežíva príbehy iných ľudí, v ktorých je obsiahnutá určitá tragika a osudovosť hrdinov. Týmito zážitkami sa odpútava od vlastného vnímania tragickosti. Doprajme mu teda dostatok takýchto príbehov a rozprávok. Tieto deti majú rady hudbu a zvlášť sentimentálne melódie. Omnoho účinnejšie, než dieťa rozveseliť, je umožniť mu práve tieto hlboké zážitky. Sú rady rozmaznávané, intenzívne prežívajú pozornosť okolia. Potrebujú mnoho porozumenia a lásky!

Melancholické deti zle znášajú studenú vodu a veľmi milujú teplo, a preto by sme ich nemali sprchovať studenou vodou. Preferujú sladké jedlá a k svojmu životu ich potrebujú, ale mali by sme dbať na ich vyvážený a skôr ľahký jedálny lístok. Naše výchovné pôsobenie by malo smerovať k odľahčeniu ich „údelu“. Veľmi pomáha pohyb, najlepšie v spojení s rytmickou hudbou.

Cholerické deti sú veľmi prudké a popudivé, z očí im „šľahajú blesky“. Bývajú kruté, len aby presadili svoju vôľu, a až potom spolupracujú a sú krotké. Malý cholerik má rád dramatické príbehy a hlboko ich prežíva. Potrebu dobrodružstva napĺňa odvážnymi kúskami, hoci vie, že sa to nesmie. Nepotrebuje väčšinou dlho spať a v jedle nie je vyberavý. Prednosťou cholerického temperamentu je rozhodnosť, akcieschopnosť, dynamika a silná vôľa. Nebezpečenstvo je však v rýchlom rozhodovaní, ktoré nemusí byť vždy dobre premyslené.

Pri výchove cholerického dieťaťa potrebujeme obrovskú dávku trpezlivosti a sebaovládania. Treba mu ukázať, že sme aj v období jeho najzúrivejšieho prejavu úplne pokojní a mierni. Dieťa potrebuje od dospelého pokojné a inteligentné vedenie, pretože jemu samotnému sa nedarí udržať svoje prejavy na uzde.

Cholerické dieťa musíme zamestnať, aby mohlo uplatniť svoju obrovskú silu a vôľu. Nechajme ho fyzicky sa vyšantiť a využívajme to, čo sa práve hodí. Takéto dieťa potrebuje priestor, kde sa môže vybehať, váľať po zemi, teda maximálne sa vyjašiť. Je dobré, keď zistí, že na niečo nestačí, a prizná si, že by sa na niečo neodvážilo alebo by niečo nedokázalo. Ale dieťa na to musí prísť samo! Lásku k svojmu okoliu často vyjadruje fyzickými prejavmi, ako je buchnutie či potľapkanie. Pozor na iróniu a výsmech! Cholerické dieťa (a napokon každé dieťa) je na ne veľmi citlivé. Keď mu poskytneme dostatok láskyplného vedenia a opory, odmení sa nám oddanosťou a láskou.

Flegmatické dieťa je pokojné až pomalé, málo vzrušivé, pasívne. Na okolie pôsobí až ospalo a unavene, akoby bolo duchom neprítomné. Malý flegmatik sa riadi pravidelným a nemenným rytmom. Vie, kedy je čas na jedlo alebo spánok, je pedantný vo vyžadovaní a dodržiavaní poriadku. Preto tiež býva veľmi spoľahlivý. Takto sa prejavuje vo všetkých činnostiach, pri učení aj hre, donekonečná ich opakuje. Nie je schopný rýchlo uvažovať a bystro logicky reagovať, chápe a učí sa pomaly, a preto máva často problémy s učením.

Jednoznačným kladom je pre flegmatika výborná pamäť, a preto si dobre osvojí všetko, čo sa dá naučiť opakovaním a precvičovaním. Kamarátov väčšinou nemá, lebo je pre nich nudný. Hoci žije v láskyplnej a milujúcej rodine, nebýva schopný citovo sa prejavovať. Svoje nedostatky si kompenzuje jedlom. Flegmatické dieťa má rado sladké a ťažké mastné jedlá, ale tiež akékoľvek jedlo všeobecne. Miluje teplo, spí rado, dlho a tvrdo.

Cieľom výchovy by malo byť prekonávanie negatívnych prejavov flegmatického temperamentu (napr. ľahostajnosť, ospalosť, rigidita či prejedanie) a prebudenie tých najlepších vlastností (napr. spoľahlivosť, vytrvalosť, pravdovravnosť, vernosť či poriadkumilovnosť). Ak si s ním vytvoríme silné citové väzby, zsitíme, že láska flegmatika je trvalá a verná.

Osobnosť každého človeka býva zložitejšia, než je rozškatuľkovanie do štyroch typov. Ani dieťa nemôžeme zaradiť k jednému zo štyroch temperamentov. Sangvinizmus je typický detský temperament a tak sa prelína všetkými ostatnými temperamentmi (temperament sangvinicko-flegmatický, sangvinicko-cholerický a pod.).

Na Babywebe tiež nájdete:

Psychologička verzus mama alebo spoveď psychologičky
„Nechcem a nechcem!“
Súrodenci – veční rivali?
Už buď poslušný
Máte doma nadané dieťa?