BABY LIVE! Matej (53): Po hroznom dni zaslúžený oddych

Možno to bolo únavou z návštev a osláv, možno zubami či rozhádzaným režimom, každopádne sme s Matejom prežili ťažký deň. Cesta do mojej školy na skúšku sa podobala na ukážku zo zlého filmu. Našťastie Matejov nárek a nespokojnosť trvali len tento jeden deň. Hoci je ešte malý, no možno sa mu už nechcelo ísť do školy.

Zdroj: archiv redakce

Začiatok týždňa sme síce mali divoký, no potom sme si užili po všetkých tých oslavách vytúžený pokoj. Najhoršia bola cesta do Bratislavy na skúšku.

Cestu preplakal

Vybrali sme sa tam už overená zostava ľudí – teda ja, malý a veľký Matej a ako posila ešte svokra. Preto som si myslela, že všetko bude v poriadku a Matej sa bude počas mojej skúšky zabávať.
Opak však bol pravdou. Začalo to už po ceste, Maťko ju celú preplakal, dokonca som musela niekoľkokrát zastaviť, aby som ho utíšila, lebo na chlácholivé reči manžela a ani svokry vôbec nereagoval.

Takú hroznú cestu sme ešte nezažili. Naozaj neviem, či to mohlo byť tým, že Maťko už potreboval po toľkých návštevách svoj osvedčený režim, alebo ho len trápili zúbky.
Každopádne som už nemala inú možnosť, iba sa nejako dopraviť do Bratislavy aj za sprievodu Matejovho plaču. Upokojil sa až vstupom do nej konečne, a tak som mohla vybehnúť na skúšku, zatiaľ čo sa prechádzali s babkou po čerstvom vzduchu.

Najnáročnejšia skúška

Bola som z tej cesty taká vyčerpaná, že ani neviem, ako som dokázala odpovedať na otvorené otázky testu. V hlave sa mi neustále ozýval Maťkov nárek, a tak som sa len so zaťatými zubami dokázala aspoň čiastočne sústrediť na školu.
Bola to zatiaľ moja najnáročnejšia skúška, ale nejako som to zvládla a ponáhľala som sa von.
No a Maťko? Ten bol už v pohode. Bez problémov si sedel vo svojom kočíku a obzeral sa po okolí, iba babka bola ešte stále mierne zúfalá z nešťastnej cesty.

Prieskumník už chce niečo nové priestory
Všetci sme už vedeli, že najhoršie je za nami a keďže sme boli poriadne unavení, nikde sme sa už nezastavovali a hneď sme sa vybrali na cestu späť.
Po tomto hroznom dni, bol Maťko zrazu ako med a celý týždeň som o ňom skoro ani nevedela. Pekne sa hral, skúmal šuplíky a ja som sa mohla v pokoji venovať domácnosti a všetkému, čo k pokojnému domovu patrí. Tieto chvíle boli pre nás zaslúženým oddychom.

Musela som však byť v strehu, lebo Maťko skúma všetko, kam sa dostane, takže popri ostatných činnostiach musím neustále niečo odkladať, ukladať alebo schovávať.
Hneď, ako sa otvoria dvere, beží do chodby a najradšej by sa rozbehol ešte ďalej. Je vidno, že „obkukané“ priestory ho už nebavia, ale čo sa dá robiť, musíme ešte nejaký čas vydržať, kým sa bude dať vonku tráviť viac času. Hodinová prechádzka je zatiaľ iba slabou náplasťou…

Miluje rohlík i mrkvu

Čo sa týka nočného kojenia, mám pocit, že tendencia tejto Maťkovej potreby začína poľavovať. Sú dokonca aj také noci, keď sa Matej zobudí len raz a prisaje sa len nakrátko.
Povedala som si, že zatiaľ tomu nechám spontánny priebeh. Počas dňa sa snažím zakomponovať do jeho jedálnička čo najpestrejšiu stravu, ale mliečko ostáva pre neho stále najobľúbenejšie a aj keď sa mi podarí dostať do neho niečo iné, nakoniec všetko ešte zapije výdatným dúškom mlieka.

Presadila som u neho aspoň desiate a obedy, aj keď nie vždy sa podarí, aby všetko, čo som mu nachystala zjedol. Najväčší úspech na desiatu má chlieb a rohlík a na obed polievka a jedlá s mrkvou a zemiakmi.

Maja + Matejovia