Baby LIVE! Šarlotka (16): Neprešiel ma v noci parný valec?

Nočné štrajky

Kolegyňa má vážne zdravotné problémy a musela ísť do nemocnice, tak po nej dorábam akciu. Z dovolenky som tak vhupla rovno do pracovného tempa. Je to poriadny zaberák, ale ja to chcem zvládnuť.

Najhoršie je, keď sa princezná rozhodne v noci štrajkovať a vstane aj tri-štyrikrát a ja sa nevyspím. Potom cez deň si ona sladko spinká, čo je super, lebo mám čas pracovať, som však unavená. Cítim sa tak, akoby po mne prešiel parný valec a šedé mozgové bunky nie a nie začať fungovať.

Nechápem, ako fungujú v iných štátoch, kde je matka doma s dieťatkom 6 týždňov a potom musí ísť do práce. Vidieť svoj poklad ráno a potom až poobede, to musí byť strašne smutné.

Čitajte aj:

• Chcete, aby vaše dieťa skoro hovorilo? Spievajte mu
• Test: Dokážete si odpočinúť?

Šarlotka už chodí do kancelárie

Šarlotka je zatiaľ so mnou v kancelárii a keď treba, pomáha babka. Celkom nám to ide, dobré je aj to, že má svoj pevný režim, ja ho už poznám a prispôsobujem sa mu. Horšie to bude, keď pôjdeme na akciu mimo domu. Už som sa dohodla s jednou známou, ktorá má skúsenosti ako opatrovateľka, že bude jazdiť s nami a kým ja budem musieť pracovať na akcii, bude sa o malú starať.

Jediné, čo ma dosť trápi, je, že Šarlotka má až dogmatický večerný režim. Môžem si podľa nej nastavovať hodinky, príde 19-ta hodina a ona jačí a chce vaňu, cicku a spať v postieľke. Prúser je ten, že tieto akcie sa budú o tej 19-tej asi len končiť. No uvidíme, niečo musím cez víkend vymyslieť a naplánovať si to.

Adrenalín za slobodu

Mám pocit, že ten polrok prebehol tak strašne rýchlo a ako som si predstavovala, že polročná Šarlotka už bude veľká baba a budem môcť pracovať na pol dňa, tak to vôbec nie je tak.

Je to ešte len také mini bábätko, ten čas ubehol strašne rýchlo a budem sa musieť dlho zmierovať s tým, že ju „opúšťam“ – každý deň na štyri hodiny. Niekedy sa pristihnem pri myšlienke, že by mi možno bolo lepšie zamestnať sa a „neriešiť“.
Ale ja nie som ten typ, čo sa necháva unášať prúdom, potrebujem k šťastnému životu trošku adrenalínu a podnikanie v našej krajine mi ho dáva niekedy až moc.

No ten pocit slobody…to mi nikto a nič nedá a obmedzenia súvisiace s tým…tak to proste musím prehrýzť a prispôsobiť sa.

Prečítajte si aj:

• Desatoro o príkrmoch
• Rodina verzus zamestnanie

Prikrmujeme

Na dovoške bolo super. Mali sme krásne počasie, oddýchli sme si a novinkou je, že sme začali s príkrmami. Bola som nabrífovaná, že keď sa začne hviezda v noci budiť častejšie a cez deň pýtať cicku častejšie ako každé dve hodiny, tak je najvyšší čas začať so zeleninkou.

No a keďže naši domáci majú vlastnú záhradku, s radosťou sme sa pustili do bio-varenia. Prvá lyžička bola skúšobne vypľutá, ďalšia už išla celá do bruška a po tretej sa už sápala ako chobotnička.

Každé jedno kŕmenie už teraz vyzerá, že by si najradšej zobrala lyžičku a dávala si ju do pusy sama. A, samozrejme rýchlejšie, ako dávame my.

Vyzerá to tak, že z Bombičky bude riadny papkáčik. Zatiaľ sme na jednozložkových zeleninkových príkrmoch a skúšame všetko odporúčané. Najviac jej chutí mrkva a zemiak. A keďže mám veľa zamrazeného materského mlieka, riedim jej príkrmy tým. Hoci sa stále budí v noci častejšie ako doteraz, vidím na jej tvári, že je spokojnejšia a na obed si doslova zeleninu už pýta.
Ponúknem jej cici, potiahne si trošku, odtiahne sa a piští. Hneď ale, ako jej dávam okolo krku plastový podbradník, v očkách svietia hviezdičky, ústa sa otvárajú a ruky lietajú hore-dole.

Techniku jedenia s lyžičkou sme po prvom pokuse mali zvládnutú na jednotku s hviezdičkou, ako keby sa Šarlotka s lyžičkou v ústach narodila.

Dojčenie je fenomén, nepreháňam

A viete, čo je zaujímavé? Kojenie. Je to nevyčerpateľná téma. S hocikým sa stretnem, s hocikým sa spoznám, vždy skončíme pri téme kojenie. Či kojím, to je otázka, ktorú dostanem niekedy aj päťkrát za deň. V mojich očiach sa kojenie stáva fenomén.

Zvládať laktačné krízy, popraskané bradavky, nepohodlie nočného vstávania, nepríjemné pohľady nechápavých ľudí v podnikoch či na ulici…

Chce to odvahu, trpezlivosť a trošku drzosti. Vráti sa to však každej dojčiacej žene v pohodlí stále pripraveného, teplého, sterilného a vyváženého jedla pre dieťa, ktoré ho upokojí, zasýti a „vyrába“ mu kvalitnú imunitu.

Som na seba pyšná, že som to zvládla a ako mi povedala naša pediatrička na poslednej poradni, keď som prekonala krízu, už budem kojiť dovtedy, kým budem chcieť. Pri ďalšej Bombičke už budem vedieť na čo si dať pozor a čomu sa vyvarovať, aby bolo pre mňa kojenie od začiatku príjemné a aby sme si to spolu užívali.

Za „predčasníčkov“

Ešte by som na záver chcela poslať veľa energie všetkým maminkám, ktoré sa boria s predčasníkmi…
Táničke, Marianne…všetkým, ktorí potrebujú povzbudiť odkazujem: Modlím sa za vás a vaše dietky každý večer…hoci sa nemodlím k Bohu (tomu kresťanskému), moje modlitby smerujú tam, odkiaľ prichádza pomoc. A budem sa
modliť aj vtedy, keď mi poviete, že už je dobre…lebo modlitba je dôležitou duševnou potravou. Dáva nám silu, dáva nám nádej a je z nášho vnútra. Pomodlite sa dnes večer aj vy ostatní a pošlite svoje modlitbičky tým, ktorí ich
potrebujú.

Vaše Bombičky

Foto: Braňo Herchl