Baby LIVE! Šarlotka (43): Cesty-necesty alebo ako sa cestuje s kočíkom

Prípravy na jednotku

Keďže je hviezda už skoro samostatná jednotka, je pre ňu nepredstaviteľné stráviť v autosedačke viac ako hodinu a pol, aj to len spánkom. Zvyšný čas chce tráviť pohybom, hraním, jedením, grganím, tancovaním, rozprávaním…hocičím, len nie sedením v autosedačke a pozeraním ubiehajúcej cesty.
Preto som sa rozhodla, že pôjdeme vlakom.

Príprava bola v duchu môjho perfekcionizmu. Keďže sme zatiaľ po Slovensku necestovali vlakom, zavolala som si na známych snehuliakov a paličky a pýtala som sa, akým vlakom mám najpohodlnejšie cestovať s malým dieťaťom a kočíkom.

Pani mi milo odporučila IC vlak, v ktorom je vyhradený vozeň pre deti a invalidov.
Vraj je v ňom veľkorysý priestor na kočík a je uspôsobený pohodlnému cestovaniu s malým dieťaťom.

Spokojná som si kúpila v dostatočnom predstihu lístok cez internet a hoci webstránka našich železníc je komplikovanejšia ako účtovnícky softvér, zvládla som to a spokojne som čakala na hodinu odchodu.

Z nášho mesta do Žiliny sme sa odviezli parádnym nízkoprahovým vlakom a po vystúpení nastal prvý problém.

Čítajte aj:

• Akým prostriedkom cestovať s bábätkom?
• Vyberáme kočík pre drobca. Na čo si dať pozor?

Prvý problém: Bariéry

Premiestňovanie sa medzi perónmi. Pomoc prišla v podobe spolucestujúcich, ktorí mi ochotne pomohli zniesť a vyniesť kočík na vlakovú stanicu. Po drobnom meškaní nášho vlaku a opätovnom nosení kočíka hore-dole po schodoch (lebo vraj výťahy sú naplánované, len ešte nedostali na ne peniaze) som s hrôzou zistila, že kočík sa na milimeter zmestí do dverí vlaku a sľubovaný veľkorysý priestor nedostačuje veľkosti nášho prepravného prostriedku.

Detský vagón, ktorý stál pre Šarlot rovnako ako spiatočná letenka do/z Barcelony bol obyčajný kupákový vozeň, ktorý mal jednu polovicu upravenú pre vozíčkarov.
Nakoľko som si však objednala sedadlo v detskej časti, nemohla som sa tam usadiť.

Druhý problém: Kam s kočíkom

No a nastal problém. Ako sa vybaliť, dávať pozor na pohybujúce sa dieťa a zložiť kočík a kam vlastne s tým kočíkom. V našom kupé sedela jedna milá pani, ktorá sa bez problémov ponúkla, že mi malú postráži, kým vyriešim problém.

O chvíľu prišiel pán hlavný steward, ktorý ma ako na prvú vec upozornil, že kočík v chodbičke pri nástupných dverách nemôže ostať.

Na moju otázku, kam ho môžem dať, mi ponúkol odkladací priestor za 2,50 eura.
Dve sekundy som nevedela lapiť dych a po mojej otázke, že čo vlastne som si zaplatila tým miestom v detskom vagóne mi oznámil, že som si mohla kúpiť prvú triedu a mala by som v cene umiestnenie dvoch batožín v odkladacom priestore.
A začala sa slovná prestrelka, kedy som sa dožadovala práva, ktoré som si kúpila cestovným lístkom v detskom vozni (10 eur!) a vysvetľovaním zo strany stewarda, že vlastne som si nič extra nekúpila, len som vyhodila peniaze.

Riešenie: V štýle Kuby

Nakoniec som rezignovala pri vysvetlení, že spoločnosť, ktorá prevádzkuje vlaky IC je spolovice vlastnená štátom a spolovice súkromnou spoločnosťou a tým, že pán steward s tým nič nespraví.

Na okamih som sa ocitla na Kube, kde všetci všetko riešia slovom “maňana” a odniesla som si kočík do nášho kupé, kde zabral viac ako polovicu priestoru.

Pri poznámke a žmurknutí pána stewarda, že “a takto nemusíte platiť 2,5 eura”, som len odvrátila tvár a nezmohla som sa ani len na profesionálny naučený úsmev.

Prečítajte si tiež:

• Prvý rok života, rok najbúrlivejších zmien
• Prvá pomoc batoľatám

Blíži sa veľký deň

No a takto sa nám tu žije. Ale nesťažujem sa, aspoň sa naučíme prežiť aj v najhorších podmienkach a keď príde koniec sveta, možno práve takýmito situáciami budeme zocelení dostatočne nato, aby sme presvedčili záchrancov, že sme tí správni na zachovanie ľudstva a zachránenie.

Projekt baby-friendly prevádzky som musela kvôli práci nachvíľu odsunúť nabok, budúci týždeň sa však naň pustím so silou tigra a pevne verím, že onedlho vám budem môcť predstaviť webstránku a začneme označovať miesta a prevádzky, kde si vážia rodiny a pomáhajú nám cítiť sa dobre vo vlastnom živote.

A viete čím žijeme popri práci už pár dní? Prípravou veľkej detskej oslavy :). Veď predsa Šarlotka bude mať budúci týždeň svoje prvé narodeniny. Torta je objednaná, darčeky pripravené, hostia pozvaní, fotografka objednaná…už len oslávenkyňa sa nahodí do svojich najlepších šiat a môžeme začať 🙂 no a balóniky nemôžu chýbať…

Prajem vám všetkým krásny víkend plný pohody a predsviatočnej atmosféry.

Vaše Bombičky

Foto: Braňo Herchl