Baby LIVE! Šarlotka (56): Voda „švježa“, autá bez autosedačiek

Doružova

Náš tatino pracuje ostošesť a my sa tak trošku poflakujeme, plážujeme, opaľujeme a oddychujeme.

Ja mám zameškané spanie asi tak rok a pol, preto keď je príležitosť, dám si s princeznou dvojhodinovečku a keď prídeme potom na pláž, až také ružovučké a krásnučké sme obidve :)..

Povolenie na cumlík

Cesta bola senzačná, do Viedne sme sa odviezli s našimi, lietadlo odlietalo načas, profesionálny pilot zvládol vzlietanie a pristávanie na jednotku s hviezdičkou (keby sa dalo, dali by sme mu aj lepšiu známku, ale nulka sa asi nedáva) a hviezde sa páčilo loziť po rodičoch a chichúňať sa so spolucestujúcimi.

Výnimočne mala povolený cumlík počas dňa v lietadle, a to sa jej náramne páčilo.
Potom ho však nechcela pustiť z ruky, no preto aby to taxikár s nami vydržal, mohla ešte dudlať počas cesty autom. Tá bola síce na kilometre krátka, na čas však podľa mňa dooosť dlhá.

Váľanie sa v aute či adrenalín

Napriek mojim emailom a prosbám o detskú autosedačku sa totiž nič také nekonalo. Vysvetlenie bolo, že tu predsa deti nemusia byť pripútané, princezná si počas hodinovej cesty behala po zadnom sedadle, váľala sa po mne, po sedačke, po okne, padala medzi sedačky, oslintala okno, niekoľkokrát sa pokúsila vystúpiť cez otvorené okno a vôbec nemohla uveriť tomu, že ide v aute a nemusí byť pripútaná.

Pre moju materinskú striktnosť to bol úder pod pás, lebo sa obávam, čo bude chcieť vystrájať doma v aute. Snáď zabudne:)..
Posledných 5 minút jazdy, samozrejme, úplne vyčerpaná zaspala v krkolomnej polohe, ktorá sa ani nedá opísať slovami, z ktorej bol celkom problém ju preložiť do kočíka…

No keby ste videli tú radosť a nadšenie v očiach, keď mohla bez obmedzení labzovať z jednej strany auta na druhú, možno by ste jej to aj vy dovolili 🙂

Prečítajte si tiež:

• Desatoro pre bezpečie dieťaťa na dovolenke
• Ako odučiť dieťa od cumlíka?

Nie, nie, nemýliť si toto s dovolenkou

Keďže sme si toto miesto nevyberali my podľa našich chutí a predstáv, musíme robiť veľa veľa kompromisov.

Sme v obrovitánskom hoteli, ktorý má svoje zlaté časy už sčasti za sebou. Je tu plno Rusov a Talianov, na moje počudovanie niektorí prišli autom. Atmoška nie je žiadna, preto sa cítim fakt divne, keď sa ráno prechádzam po vybetónovanej plážovej cestičke a večer márne naťahujem uši za šumom mora.

Poviem vám úprimne, asi som z iného cesta a dovolenku si predstavujem inak. Ale pri slove dovolenka sa zháčim a sama sebe vysvetlím, že som tu pracovne, a to, že mám aj voľný čas je len pridaná hodnota.. Okamžite sa teda prestávam sťažovať a beriem, čo dávajú.

Takže v podstate nám je skvele, máme sa fajnovučko a užívame si, čo nám toto miesto ponúka.

„Babyauto“

Opäť sme ocenili správny výber kočíka. Tento sme mali kúpiť hneď na začiatku a vôbec nič iné by sme nemuseli riešiť a vymýšľať. Ďalšia Bombička sa už bude voziť len super pohodlne a bez rodičovského frflania.

Do lietadla sa pekne naložil až na dráhe, naše dieťa je schopné v ňom spať celé tri hodiny aj dvakrát denne (úplne dobrovoľne), má kadejaké špeci dýchajúce podložky proti poteniu a nepohodliu, slnečné clony a „čojaviemaké“ super vychytávky…ale hlavne sa s ním dá ísť relatívne pohodlne aj po pláži (musím ho síce ťahať, ale to musia všetci).

Keď som dnes videla doobeda dve maminy, ako sa trápia so svojimi vychytávkovými super-módnymi kočíkmi a nevedia si dať rady s čiernohorským hrubozrnným pieskom, bolo mi ich úprimne ľúto, no v duchu som si „dala päť“ za môj výber. A vôbec nevadí ani čierna farba kočíka, z nejakého špeci-technického dôvodu je vo vnútri aj keď naň pečie slnko príjemne.

Teším sa, čím ďalším ma tento stroj ešte prekvapí v budúcnosti, načítala som si, že existuje aj prenosná taška na cestovanie, do ktorej zbalím stroj a ujovia v lietadle, keď ho nakladajú, kočík nepoškodia a neobdrú a nezašpinia, takže nová misia je kúpiť takúto tašku, nech vydrží baby-auto čo najdlhšie.

Čítajte tiež:

• Odkedy môžem ísť s dojčaťom k moru?
• Plánujte si výlety a dovolenky

More? Voda so sirupom

Keď som bola poslednýkrát u nás vo fitku, trkotali sme s trénerkou aj o našej ceste do Čiernej Hory, sľubovala som jej, že budem cvičiť a papať podľa plánu, ona si spomenula, že keď oni boli so svojím priateľom pred dvoma rokmi v Montenegre, vraj bola voda extrémne studená a taká „divná“.

Potvrdzujem, je „švježa“ a divné v nej je to, že vyzerá akoby sa v nej rozpúšťal sirup, pretože z kopcov steká studená horská sladká voda a mieša sa s teplou slanou morskou.

Takže to skutočne vyzerá, akoby ste v pohári vody rozpustili pol kila cukru. Skúste to a uvidíte, aké divné to na pohľad vyzerá.
Ale nám zvyknutým otužilcom nič nevadí a aj tak je hotelová pláž v zátoke, čiže voda má podľa môjho odhadu tak asi 25 až 27 stupňov.
Preto každý protest môjho malého človeka beriem len ako začínajúcu pubertu a netrápim sa s pomalým vchádzaním a otužovaním :).

Posledný deň si už určite sama vbehne do vĺn a nebude riešiť, či ju tlačia kamienky pod nohami, alebo je voda mokrá a studená.

More je jednoducho more a keď je možnosť, treba si ho užiť. To mi dnes pri raňajkách povedala jedna milá pani z „našej skupinky“.

Takže dovidženia priatelia 🙂