Baby LIVE! Šarlotka (61): Ako kočovníci

Môj Norko to berie s humorom, stále mi vysvetľuje, aby som momentálnu situáciu vnímala tak, akože sme niekde na dovolenke, a aby som si to tak aj užívala. Lenže, keď každé ráno vstanem, oblečiem sa a idem do práce, to sa ťažko presviedčam, že som na dovolenke 🙂 Ale dom sa každý deň začína čoraz viac podobať na našu finálnu predstavu a už začínam v hlave zariaďovať izby. Zatiaľ len tak opatrne, vyberám si štýl, ako zariadim izby, lebo z prestavby nám už asi na nábytok neostane, ale postupne, pomaly sa aj na skrine a stoly našetrí, a o rok-dva budeme presúvať oblečenie konečne zo škatúľ do skríň 🙂 hlavne, že máme postele a strechu nad hlavou 🙂

Včera som zažila svoj prvý materinský šok. Moje dieťa zistilo, že si vie otvoriť dvere v kancelárii, a zdrhlo mi. Boli sme v robote my s dcérou samy, ja som si odskočila na toaletu a popritom som sa s ňou stále rozprávala. Počula som ju blízko pri sebe a spokojne som si išla umyť ruky. Ako som vyšla z toalety, počujem čudné kriky zvonku. Niečo v tom zmysle, že: „Stoj, vráť sa, choď naspäť!…“ Vtom sa zapol môj materinský inštinkt a uvedomila som si, že asi 15 sekúnd som nepočula džavotanie. Rýchlejšie ako hocijaký kenský šprintér som vybehla na dvor cez OTVORENÉ dvere a rovno k ceste. Viete, kde bola moja chichúňajúca sa dcéra? Asi tak 10 cm od cesty! A pani z vedľajšieho balkóna zúfalo vykrikovala, aby sa vrátila, aby stála, aby sa nepohla… Schmatla som ju a po prehltnutí prvých emócií som sa jej snažila vysvetliť, že na cestu sa nesmie a že to nie je bezpečné. Ale 16-mesačné dieťa asi veľmi nechápe, čo mu hovorím a hlavne nerozumie tomu, že niečo je nebezpečné.

Čítajte aj:

Ísť do parku či na ihrisko?
Prečo je dôležité relaxovať
Plávanie malých detí nie je žiadna veda

Poviem vám, pribudlo mi ďalších 100 šedivých vlasov, do večera som sa správala ako nepríčetná matka kontrolujúca každý krok svojho dieťaťa a s výčitkami svedomia bojujem doteraz. A ešte aj dlho budem. Miestami mi bolo do plaču, aká som neschopná matka. Potom som si však vždy pripomenula, že sa nič nestalo, že moje dieťa je zdravé a šťastné a má teraz proste obdobie, keď chce všetko spoznať, skúsiť a objaviť. A treba naň dávať pozor každú sekundu. Lebo behanie je momentálne jeho najväčší koníček 🙂 a behá tak rýchlo, ako vedelo rýchlo štvornožkovať.

Minulý týždeň sme boli na pár dní na babskej jazde. Zobrali sme babku a vybrali sme sa na návštevu k sesternici Elle do Olomouca. Brat so švagrinou išli kamarátom na svadbu, tak sme ju boli postrážiť, a dievčatá sa už veľmi dlho nevideli, tak som bola zvedavá, aká bude reakcia. Reakcia najprv žiadna neprišla. Ako keby jedna pre druhú neexistovali. Asi tak po hodine začala Šarlot opakovať všetko po Elle a po dvoch hodinách konečne vytvorili minigang a už šantili.

Užili sme si krásne počasie, šmýkačky, pieskoviská, prechádzky, bazénik, ale jediný problém bol s jedením. Ani jedna nechcela sedieť na stoličke a jesť. Tak sme sa vynašli a hoci s tým nie som veľmi spokojná, inak to nešlo. Pustili sme im rozprávku Máša a Medveď a popri pozeraní len otvárali ústa a boli obidve schopné zjesť aj dvojitú porciu. Obvykle sme to stihli do konca druhej rozprávky. A veru nebyť tejto rozprávky, cestu vlakom domov by sme veľmi ťažko prežili. Na začiatku tehotenstva som si dala záväzok, že moje dieťa nebude používať výdobytky modernej doby a nebude to elektronické dieťa, no postupne svoj názor upravujem. Ako hovorí Norko, je určite lepšie naučiť dcéru všetko používať, ale naučiť ju to používať správne. A musím priznať, že žiť v tomto storočí znamená aj moderné technológie, moderné prístupy a moderný pohľad. Alebo skôr nadhľad.

Neroztopte sa cez víkend, vraj má byť veľmi, veľmi letno.

Bombičky