Baby LIVE! Šarlotka (73): Viera a iné aktivity

Preto, keď sa večer so Šarlot modlíme, prihovárame sa anjelikom a chcem, aby sa ona sama svojím rozumom rozhodla, či sa jej páči imaginárny svet niektorej konkrétnej cirkvi, alebo bude veriť sama sebe a svojej intuícii. Ja som bola vychovávaná v kresťanskej viere, chodila som do kostola, v škole na náboženstvo, na spevokol… bola to zábava, to uznávam, ale nepresvedčilo ma to, aby som sa stala ich ovečkou.

Nepovažujem ani za zvlášť dôležité dať svoje dieťa pokrstiť, hoci mnohí mi vysvetľujú, že keď sa „nedajbože niečo stane“, moje dieťa uviazne v očistci, nedajbože mu budú dvere neba zatvorené pred nosom. Pripadá mi to ako v nejakej rozprávke a hoci sa ma nikto z takýchto „presviedčačov“ nikdy nespýtal, či som prívržencom nejakej viery, vedia presne, čo je pre mňa a moje dieťa najlepšie. A tu sa dostávame ku kameňu úrazu. Ľudia vo všeobecnosti milujú, keď sa môžu zaoberať druhými, ich problémami a riešiť všetko za iných.

Hoci, ako hovorí moja mama, najprv by si mali upratať pred svojimi dverami a až potom zametať okolo. Často som sklamaná z okolia, keď o sebe počúvam nepravdy. Je určite ľahšie žiť život niekoho druhého a riešiť veci, ktoré nepália, ako niesť zodpovednosť na vlastných pleciach. Stále tvrdím, že keby každý začal riešiť a žiť len ten svoj život, odrazu by nikto nemal čas na klebety, každý by bol spokojný sám so sebou a hneď by sa celej zemeguli dýchalo ľahšie. 🙂

Čítajte aj:

Oblečenie, topánočky a pobyt vonku
Homeopatická liečba detí
Prečo niektoré ženy zanevrú na sex?

Nedávno som čítala článok o tom, aká je naša zem preľudnená, ako nestíhame vyrábať a dopestovať potraviny pre nás všetkých, ako vládne v tretích krajinách hladomor a ako im treba pomáhať. A na ďalšej strane rovnakého časopisu bol článok, že európske krajiny vymierajú, pretože sa rodí čoraz menej detí a že by bolo dobré, keby sa podporila pôrodnosť trebárs aj zaujímavými motivačnými kampaňami zo strany vlád.

Z týchto dvoch protichodných informácií a som ostala v pomykove spýtala som sa samej seba, či teda mám rodiť ďalšie Bombičky, alebo nie. Aj WHO je v rozpakoch, lebo niekde podporuje pôrodnosť a niekde bojuje kampaňami proti nadmernej pôrodnosti. Je mi jasné, že je žiaduce, aby sa rodili deti v silných krajinách, ktoré si dochovajú vlastné pracovné sily, naučia ich presne to, čo krajina potrebuje pre ďalší rozvoj, a v slabých krajinách sa počet novonarodených detí umelo znižuje kadejakými, možno aj nekalými praktikami. Možno by to chcelo zmeniť sociálny systém, ktorý aktuálne zvýhodňuje tých, ktorým sa nič nechce, a nepodporí tých, ktorí o svoje šťastie poctivo bojujú s nástrahami každého dňa. Možno by potom v rómskych osadách nenachádzali blond anjelikov, ktorí slúžia pre „vychytralcov“ ako výborný predajný artikel. Vždy keď ma pri obchode osloví niekto s ponukou Nota Bene, kúpim si.

Lebo viem, že tento človek bojuje a chce sa vrátiť do spoločnosti ako plnohodnotný člen. Keď však za mnou príde niekto a žobroní peniaze za nič, spýtam sa ho, či si je vedomý toho, koľko mňa stojí energie a času vyrobiť tie „drobné“, ktoré on odo mňa pýta. Obvykle s úsmevom pozorujem vzďaľujúcu sa tvár s výrazom nepochopenia, ale som spokojná, že som nepodporila ďalšieho lenivca a aspoň maličkým kúskom prispela k jeho oslobodeniu. Lebo keby mu takto odpovedal úplne každý, koho osloví, možno by sa raz nad tým zamyslel, možno by to raz pochopil a chytil by sa trebárs lopaty a začal kopať kanály. Lebo roboty je stále habadej, treba však na ňu chuť a odhodlanie. A to je to, čo žiadny sociálny systém nikomu nedá.

Moje sedemnásťmesačné dieťa už teraz chápe, že keď chce ísť večer do postele najedené, musí si nachystať misku, lyžičku, obliecť podbradník a nakŕmiť sa. Som zvedavá, kedy ju naučím si tú kašu už aj uvariť. 🙂

Krásny jesenný víkend prajem,

Mika