Baby LIVE! Šarlotka (85): To dáme!

Takto som si veru ďalšie tehotenstvo nepredstavovala. Tešila som sa na podobné obdobie, aké som mala so Šarlot, na ranný sexi kukuč v zrkadle, na pohodičku v živote, na spánok počas celého dňa i noci… V zrkadle na mňa každým pozretím gáni neznáma s opuchnutými očami a príšernými vlasmi, o panve s rozmermi prislúchajúcimi dedinskému traktoru ani nehovorím.

Spať sa mi darí na jedno zaspatie maximálne 2 hodiny, aj to len v noci a v jednej polohe. Po dvoch hodinách ma tak bolí otlačené ľavé ucho, že ma to dokáže zobudiť a nedovoliť zaspať na ďalšiu hodinu. Potom zaspím a môj močový mechúr si spomenie, že som ho ešte zabudla vyprázdniť, tak som opäť hore. Vzhľadom na enormne sa rozširujúcu panvu ma bolí niečo, čo sa začína pod pupkom a končí niekde pri kostrči… vraj úpony.

Aké vznešené meno pre takú boľavú súčasť tela! Moje nálady sú obvykle na bode mrazu a ľutujem svoje dieťatko v bruchu, ktoré ich musí prežívať spolu so mnou. Aj jej vysvetľujem, nech si trošku pohovorí s hormónmi, že to ony za to môžu. Aj ma nato vždy kopne, že rozumie, ale asi ešte nemá takú moc a nevie im rozkázať.

No nič. Musím to vydržať. Už len dva a pol mesiaca, to dám (takto si to hovorím každé ránečko pri pohľade na tú cudziu pani v zrkadle)!

Čítajte aj:

Dieťa a detská izba
Neuškodí vývoju bábätka nosenie v šatke?
Bábätko v aute. Na čo prihliadať pri detských autosedačkách

Minulú sobotu sme absolvovali ples rodiny v „našej“ dedine. Každý rok, odkedy sme spolu, naň chodíme. Ja som vynechala len raz, a to vtedy, keď som bola v očakávaní so Šarlot a v piatok pred sobotňajším plesom ma doktor natlačil do nemocnice. Tak som si to tentoraz nedala ujsť a radšej som si poradňu nechala až na tento týždeň, ale skôr sme si ples odsedeli, keď sme aj džemovali, tak len veľmi, veľmi opatrne, takzvaným dôchodcovským tempom.

Norko sa smial, že mi dá do stredu parketu stoličku a budem len nohami a rukami naznačovať tanec a ostatok tela si bude pokojne hovieť na tej stoličke. Ples bol, ako každoročne, príjemným okamihom na stretnutie mnohých známych i neznámych, a keďže nás dvoch s Norkom v dedine poznávajú hlavne preto, lebo bývame na netradičnom mieste (v lese nad dedinou) a môj muž, čoby správny „východňár“, sa dokáže skamarátiť s každým v priebehu prvých piatich sekúnd od podania ruky, kadekto sa pri nás pristavoval a „zakecával“.

Vydržali sme do druhej, čo je náš obvyklý čas na koniec spoločenských aktivít, takže sme si limit splnili a spokojní sme o pol tretej už prdkali do perín.

Šarlot bola s babinou a išlo im to spolu jedna radosť. Keďže sa naše dieťa rozhodlo babine predviesť, ako sa správne ne-zaspáva v skorodospeláckej posteli, musela si pomôcť drevenou postieľkou. Odišla z detskej a keď tam po desiatich minútach urputného smiechu, buchotu, pišťania a pospevovania nakukla, našla Šarlot s obrovským úsmevom na tvári celú nahatú, ako sa snaží vyzliecť si už aj to posledné, čo na nej ostalo – plienku.

A všetky veci vrátane spacieho vreca sa povaľovali po celej izbe, dokonca ponožky vraj viseli na rolete. No podarilo sa, divoch zaspal a zobudil sa až ráno o siedmej. Potom nasledovali všetky ranné rituály – mliečko, tancovanie okolo spievajúceho nočníka, prezliekanie, raňajky a keď babina chcela, aby sme si ešte oddýchli, musela zobrať hviezdu von. Išli teda nakŕmiť „hydinu“ (rozumej sliepky, hus, mačky, psy) a náramne sa zabávali jedna na druhej, lebo sa exkluzívne šmýkalo a kým prišli ku kurínu, dvakrát obidve hodili „salámku“.

Každopádne nás nechali spať do deviatej, čo sme ocenili a aj patrične využili. Pri raňajkách som si potom zasnívala o časoch, keď sme po príchode z plesu spali do poobedia, a aj sa mi trochu zacnelo.

Hneď som však všetky podobné myšlienky vygumovala… stačil mi jeden obrovský úsmev dvadsiatich zubov, ktorý patril len a len mne.

Už len dva a pol mesiaca, to určite dám…

Príjemný víkend prajeme,

Bombičky