Baby LIVE! Šarlotka (90): Veľryba

Dnes som sa pýtala svojej mamy, či som koniec tehotenstva takto ťažko prežívala aj pri Šarlot. Akosi som už na to zabudla a zdá sa mi, že teraz trpím výrazne viac. Niekedy sa aj samu seba poľutujem a potom si „nadám“, že som mala byť tehotná a rodiť oveľa skôr, kým moje telo bolo ešte pružné, pripravené na záťaž tehotenstva, kým som bola mladšia a krajšia.

To, že mám doma malého dvojročného divocha, mi vôbec nepridáva na energii a vďačím všetkým okolnostiam za to, že keď nie je Norko doma, vypomáha mi moja mama. Lebo „prebehnúť” sa desaťkrát za hodinu hore-dole po schodoch či cvičiť na fitlopte, tancovať, kúpať, uspávať a inak míňať energiu dokážem už len s vypätím všetkých síl, a to ešte treba aj niečo navariť, aj oprať, aj umyť…

Stále si opakujem, že už len mesiac a pol, že to už vydržím, len čím som bližšie k tomu magickému dátumu, tým sa cítim viac unavená a ubolená. Minulotýždňová poradňa nedopadla až tak veľmi pozitívne, no nie práve najhoršie. Doktor si trošku pokrútil hlavou pri pohľade na stav krčka, odporučil mi intenzívny pohodový režim, na čo som mu položila otázku, že ako toto jeho odporúčanie mám pretaviť do pochopiteľnej verzie pre dvojročné dieťa. Pokrčil bezradne plecami, decentne sa usmial a boli sme porozprávaní.

Už zo dva týždne sa chystám na tašku do nemocnice, tašku pre babku (pre Šarlot, kým bude tata oslavovať), tašku pre bábo… akosi stále nie je dosť času. Pri Šarlot som bola poctivo pripravená už pár týždňov a všade som si „pôrodnicovú“ tašku vozila so sebou. Ako je prirodzene očakávateľné, pri druhom už nie som taká poctivka a spolieham sa na vyššie mocnosti, ktoré mi doprajú dostatok času na prípravu, zabezpečia mi hladký priebeh predpôrodného času či samotnej prvej doby pôrodnej.

Čítajte aj:

Ako nezaplaviť deti darčekmi?
Škodia nám geneticky modifikované potraviny?
Autizmus: hlboký ponor do vlastného sveta

Aj keď doktor ma znepokojene upozornil, že pravdepodobne bude tento druhý pôrod ešte rýchlejší ako prvý :-), a to ten prvý bol superrýchly. Skúšal ma už aj presviedčať, či nepouvažujem o bližšej pôrodnici, aby sme to vôbec stihli. Radšej som ho ani nestresovala informáciou, že si nie som istá, či to vôbec môj muž stihne (myslím odviezť ma), pretože má teraz také šialené pracovné tempo, že skoro každý týždeň je niekde mimo domu. Ak by to celé prebiehalo tak parádne ako pri prvom pôrode, odšoférovala by som sa aj sama.

Kto mi to však zaručí? Pri Šarlot sa mi ozajstné bolesti rozbehli až po príchode do nemocnice, po ceste mi len odtekala plodová voda. Všetci známi mi pripomínajú, že si opäť prosia informáciu, že už ideme na to. Pretože po celej tridsaťkilometrovej ceste pred dvoma rokmi som obvolávala všetkých kamošov a rodinných príslušníkov plná eufórie a radosti a všetkým sa to tak páčilo, že chcú byť informovaní aj teraz. Urobím, čo bude v mojich silách, sľubujem.

Každé ráno po otvorení očí pozorujem zmeny v zornom uhle smerom k mojim nohám. Od určitého času som si zaviedla toto sledovanie ako ranný ritual. Ľahnem si na chrbát a kukám na špičky nôh. Každé ráno vidím progres. Teda vidím, že skoro nič nevidím. Rast môjho brucha napreduje významným tempom a ja sa nestíham čudovať, ako sa mi poskracovali tričká a tielka a dnes som konečne vytiahla už aj ozajstné tehotenské nohavice. Tým, že ozajstné, mám na mysli nohavice s „bruchom“.

Doteraz som si stále nahovárala, že ešte mi ich netreba, že ešte sa zmestím do prvotrimestrových… ale už veru nejaký ten piatok nosím radšej len legíny, šaty a sukne, aby som sa nemusela stresovať myšlienkou na „sexi“ krivky. Dnes som si povedala, že už je najvyšší čas vytiahnuť aj tie najobrovskejšie z obrovských vecí, nech ich aspoň trošku vynosím. A pomaly začínam v bazárikoch rozpredávať tehotenské oblečenie pre tie šťastnejšie (ktorým sa panva nerozťahuje), ktoré som nosila v prvom a druhom trimestri a teraz na ne už len s nostalgiou spomínam. Lebo ak sa raz dám na to tretie dieťa, ako som pôvodne mala v pláne, nechávam si čas.

Nech sa telo zregeneruje, nech si oddýchnem, nech mi princezné trochu odrastú… Je mi skoro jasné, že po tomto období sa už na nič podobné nahovoriť nedám, 🙂 ale veď možno… raz aj motyka vystrelí….:-)

Užívajte si jarné slniečko, doskakavenia, priatelia!

Bombičky