Budeš mať bračeka alebo sestričku

Batoľa by sme mali na príchod bračeka alebo sestričky pripravovať hneď, ako mamička zistí, že je v druhom stave. Máme na to deväť mesiacov, takže času je dostatok… Ak začneme s prípravou až v okamihu, keď mamička príde s dieťaťkom z pôrodnice, riskujeme, že sa u väčšieho súrodenca objavia nežiaduce prejavy žiarlivosti.

Zdroj: archiv redakce

Prípravy na mladšieho súrodenca neznamenajú len vysvetľovať, viesť dieťa k väčšej samostatnosti, je tu i „praktická stránka veci“, napríklad otázka, kde bude batoľa spať.

Slová a dotyky

Už batoľaťu by mala mamička dovoliť, aby hladilo jej bruško a pritom mu hovoriť: „Tam je dieťatko, bábätko je v maminkinom brušku.“ Postupom času, ako sa bruško zväčšuje, môže dieťaťu vysvetľovať: „Tu je dieťatko, ktoré rastie a rastie. Dieťatko sa narodí a ty budeš mať bračeka, sestričku.“

Vedenie k samostatnosti

Len čo mamička otehotnie a jej prvé dieťa má dva roky, je to ten správny okamih, keď začať viesť batoľa k väčšej samostatnosti – aby sa takzvane uvoľnilo z jej náruče. Vedieme dieťa k tomu, aby bolo schopné samostatne sa hrať, kresliť… Je tiež dobré dávať dieťa na víkend k babičkám, tetám. Keď to začneme robiť až v období narodenia dieťaťa, je neskoro – dieťa to môže brať, že je tam odložené. Mali by sme urobiť všetko pre to, aby dieťa malo svoje vlastné radosti, záujmy a ochotne odišlo k babičke a bolo tam šťastné.

Posteľové machinácie

S väčším batoľaťom by sme tiež – pred príchodom jeho súrodenca na svet – mali robiť jednu zásadnú vec, a to pripravovať priestor pre bábätko. Keď rodičia spia s dieťaťom stále v jednej posteli alebo majú jeho postieľku tesne pri svojej, je neskutočne ťažké v momente, keď sa narodí bábätko, staršie dieťa presunúť do inej izby… Mali by sme teda včas začať zariaďovať detskú izbu a pripravovať veľkú posteľ pre „veľkého chlapčeka“ alebo pre „veľkú slečnu“.

Iné je to v prípade, keď budú obe deti spať v spálni s rodičmi, buď v dvoch postieľkach, alebo väčšie dieťa už vo „veľkej posteli“. Jedna z chýb, ktorú som nedávno v poradni odkryla ako dôvod žiarlivosti, bola takáto: keď sa narodilo bábätko, dali si rodičia posteľ staršieho súrodenca k nohám a malé mali pri hlavách – dvaapolročný chlapček za to na svoju malinkú sestričku neskutočne žiarlil. S rodičmi sme našli spôsob, ako tento problém vyriešiť. I keď to bolo pre mamičku nepohodlné, dala si k nohám bábätko a väčšie dieťa vrátili tam, kde bolo zvyknuté spať. Ak deti zostanú v spálni, mali by rodičia postieľku umiestniť tak, aby staršie dieťa nemalo pocit, že je odstrčené. Napríklad by staršie dieťa malo spať vedľa otecka a menšie vedľa mamičky.

Veľký malý pomocník

Mali by sme mať na pamäti, že deti odmalička rady pomáhajú. Nikdy nehovoríme svojmu batoľaťu, že na bábätko nesmie siahať. Naopak. Okamžite mu dáme drobca do náručia, aby si ho popestovalo. A mamička do všetkého, čo robí s dieťatkom, zapája staršieho súrodenca: „Prines plienky.“ alebo: „Poď sa pozrieť, ako som sa starala o teba, keď si bol tiež také bábätko, ako je Anička.“ Hlavne treba dieťaťu pripomínať, že rovnakým spôsobom sa mamička starala i oň, ale nemala pritom takého veľkého pomocníka, ako teraz má jeho.