Dajte zbohom plienkam

Predovšetkým nikomu a ničomu neprospeje, keď sa z nočníka stane objekt, ktorý vzbudzuje hrôzu dieťaťa a stiahnutý žalúdok matky. Hygienické návyky si dieťa prirodzene osvojuje vo veku dva až dva a pol roka. Nedospeje k tomu tým, že ho budeme od raného veku pravidelne učiť na nočník, ako sa predtým tradovalo. K potrebe chodiť na nočník alebo na toaletu sa dopracuje prirodzeným vývojom, rovnako ako sa naučí chodiť či rozprávať. Je to kamienok v mozaike jeho samostatnosti a socializácie.

S kamarátom z ihriska svoje dieťa neporovnávame

Dnes je už známe, že v 18. mesiacoch ešte dieťa nemá úplne pod kontrolou svoje telo a jeho funkcie, nie je na to zrelé. Väčšina drobcov dokáže kontrolovať svoj močový mechúr a zvierač medzi 24. a 48. mesiacom. Osem detí z desiatich sa to naučí spontánne. Dievčatká väčšinou skôr ako chlapci. Ak sa vaše dieťa v tom trochu oneskorí, netreba z toho robiť vedu. Určite ho nezaskočíme unáhleným vyhlásením: „Tak od dnešného dňa ti prestanem dávať plienky. Si už veľký, čoskoro pôjdeš do škôlky.“ Neporovnávame ho ani so súrodencom či s chlapčekom zo susedstva, ktorý si obľúbil nočník oveľa skôr. Najskôr sa presvedčíme, či je na svoju úlohu dostatočne zrelý.

Dobrý pozorovateľ vystihne správny moment

Stačí si to overiť na pár príkladoch. Dieťa by už malo niekoľko mesiacov vedieť chodiť samo a s istotou a dokázať zdolať aj schody. Ani sedenie či samostatné vstávanie zo sedu by mu nemalo robiť ťažkosti. Dokáže povedať „kakať“ a „cikať“ či podobné slovíčka a ukázať na nočník alebo na záchod. Vie vyjadriť, že má hlad alebo smäd, teda pretlmočiť posolstvo, ktoré mu vysiela jeho telo. V poriadku by mala byť i jemná motorika, prejaví sa to tým, že si bez problémov čmára po papieri. Navyše by malo pociťovať znečistenú plienku ako rušivú. A ak sa ešte navyše so záujmom vydáva na toaletu, keď je tam nejaký dospelý, aby sa pozrelo, čo tam veľkí robia, a napodobňuje to, svedčí to o jeho túžbe byť nezávislé. Ďalším plusovým bodom je, keď vydrží aspoň dve hodiny so suchou plienkou. Zvyčajne okolo troch rokov je dieťa dostatočne zrelé na to, aby bolo bez plienok. No nevypýta sa samo. Prinesieme mu nočník a ponúkneme mu: „Myslím si, že si už veľký, môžeš cikať a kakať na nočníku alebo na záchode. Ak to chceš skúsiť, prestanem ti dávať plienky.“

Nepríjemná separácia od istoty v plienkach

Takéto jednoduché to však vo všetkých prípadoch nebude. Dieťa má totiž svoju hlavu. V 18. až 24. mesiaci zažíva obdobie opozície a jeho najobľúbenejším slovkom je „nie“. Pristúpiť na to, že bude chodiť na nočník, znamená počúvnuť rodičov a prijať pravidlá spoločnosti. Takže jeho „nie“ sa vôbec nemusí týkať nočníka ako takého, ale ide o principiálne odmietnutie výzvy. V takom prípade treba počkať, až sa malému „opozičníkovi“ uráči urobiť tento krok sám. Niekedy na to stačí 14 dní. Ďalšia ťažkosť na psychologickej báze sa rysuje v tom, že sa dieťa môže cítiť svojím spôsobom ohrozené, ak sa zbavuje vecí, na ktoré je zvyknuté. V tom prípade treba počkať, až získa sebaistotu, uvedomí si a prijme svoju identitu. Jedným zo signálov môže byť, že do svojho slovníka zaradí zámeno „ja“.

Postupujeme krôčik za krôčikom

Dieťaťu vo veku okolo 20mesiacov predstavíme nočník ako novú vec, s ktorou by sa malo najskôr zoznámiť. Spočiatku necháme, aby si naň sadalo v plienkach, aby sa hralo na to, že už chodí na nočník. Občas, keď ho prebaľujeme, hodíme dovnútra špinavú plienku, aby pochopilo, na čo tá vec slúži. My sami sa následne učíme rozoznať, kedy sa dieťa chystá cikať či kakať, a ponúkneme mu, ale nevnucujeme nočník. Nie však v izbe, ale na toalete, aby si dieťa zafixovalo, čo sa na tomto mieste robí. Nekupujeme mu nočník v tvare nejakého zvieratka alebo vyludzujúce rôzne zvuky a dieťa na ňom nechávame hrať sa. Mal by to byť jednoduchý a funkčný predmet. Dáme mu tiež k dispozícii toaletný papier, aby sa s ním učilo zaobchádzať. Aj za cenu toho, že to bude trochu horor. Časom sa to napraví.

Čítajte tiež:

• Desať spôsobov, ako sa zbaviť cumlíka
• Vývoj reči počas prvého roku
• Bábätko škúli, je to normálne alebo Ako je to so zrakom novorodencov?

Vydrží týždeň. Je to v suchu?

Prvý raz bez plienok. Najskôr si to vyskúšame pri popoludňajšom spánku. Pred ním dieťaťu ponúkneme nočník, ale dáme mu ešte i plienku. Ak zostáva dva či tri razy po sebe suchá, môžeme ju skúsiť odobrať i pred spánkom. Následne to skúšame i v iných fázach dňa a pobyt bez plienky postupne predlžujeme. Dieťaťu zaobstaráme sťahovacie plienkové nohavičky, aby si mohlo samo „odskočiť. Ak sa mu to asi týždeň darí a nenastanú žiadne veľké katastrofy, dáme mu slipy alebo nohavičky. Aj keď počas dňa je už bez plienok, na noc mu ich dávame ešte približne tri až šesť mesiacov. Ak má plienky suché každé ráno počas celého týždňa, nedávame mu ich už ani na noc. Nevylučuje to však príležitostné „nehody“. Až do piatich rokov je normálne, že sa dieťa občas v noci pociká. Spočiatku sa mu nesnažíme vnucovať nejaký pevný režim vyprázdňovania, až následne, keď sa s novou situáciou zžije, začneme mu pripomínať, aby použilo nočník po jedle, pred spaním a po ňom.

S pochvalou, ale bez darčekov

„Mám z teba veľkú radosť. Som na teba pyšná, že si už veľký.“ To úplne stačí ako pochvala, keď sa dieťa naučí chodiť na nočník. Žiadne obdivné výkriky, darčeky a rodinné slávnosti, to by bolo prehnané. Hovorte o pokroku svojho dieťaťa i s ostatnými zainteresovanými, napríklad s prarodičmi, aby do úspešne pokračujúcej akcie nevstupovali podľa svojich odlišných predstáv. Upozornite potomka, aby vám vždy povedal, až sa mu bude chcieť ísť na veľkú či malú potrebu, a neprenasledujte ho večnými otázkami: „Ešte sa ti nechce cikať?“ Ak sa už raz rozhodnete, že odteraz to pôjde bez plienok, nevracajte sa k nim ani v prípade, že nastanú drobné nehody. Ak sa však dejú častejšie, bez výčitiek zasa dieťaťu plienku dajte a po mesačnej prestávke to skúste opäť bez nej. A nezúfajte. Na chodenie na nočník nejestvujú žiadne tabuľky. Niektoré deti to zvládnu za pár týždňov, iné majú na noc plienky ešte v štyroch či piatich rokoch.