Deti? Nikdy! alebo Keď vládne strach z pôrodu

Lenka sa už na strednej škole úmyselne vyhýbala hodinám rodinnej výchovy, na ktorej im premietali pôrod. Jednoducho to nezniesla. V sedemnástich rokoch to ona i jej okolie považovali za nezrelosť, ale ona sama neskôr zistila, že to tak nie je. Dnes má tridsaťsedem a jej pocity sú ešte horšie.

„Keď mi vlani kamarátka rozprávala, ako prebiehal pôrod, musela som odísť na záchod. Bolo mi veľmi zle iba z toho rozprávania. Na fotografie som sa vôbec nemohla pozrieť, bola by som sa povracala. Potila som sa ešte aj na druhý deň. Už sa s ňou nestretávam, je druhý raz tehotná a nemám silu ani na to, aby som ju videla,“ hovorí Lenka.

Neznesiem pocit byť tehotná

Svoj chorobný strach z pôrodu si Lenka nelieči. Nemá momentálne nijakého partnera, ktorý by chcel deti. „Samozrejme, v mojom živote boli muži, ktorí so mnou chceli mať deti. Ale ja ich nechcem mať. Nemôžem zniesť pocit, že som tehotná a budem rodiť. Radšej nijaké deti, ako to prežiť,“ priznáva Lenka, ktorá so svojimi názormi zďaleka nie je osamotená. Chorobným strachom z pôrodu, teda tokofóbiou, trpí viac žien.

„Ak strach z pôrodu začne výrazne ovplyvňovať život ženy a jej rozhodnutia, dá sa uvažovať o prítomnosti úzkostnej poruchy zvanej tokofóbia. Tokofóbia môže mať vplyv na rozhodovanie napríklad tým, že žena tehotenstvo odďaľuje alebo v extrémnom prípade dá radšej prednosť adopcii,“ hovorí psychologička Petra Vondráčková.

Keď už dieťa, tak cisárskym

Ženy, ktoré vážnou formou tejto poruchy trpia, väčšinou na ulici s kočíkom nestretnete. Majú panickú hrôzu z otehotnenia. Väčšinou sa pri pohlavnom styku viacnásobne chránia.

Ženy s ľahšou formou tokofóbie síce aj otehotnejú, ale panickú hrôzu z pôrodu majú aj tak. Ak je žena tehotná, môže sa patologický strach z pôrodu prejaviť na jej rozhodnutí radšej sa dobrovoľne podrobiť cisárskemu rezu.

„Príznaky tokofóbie sa môžu žene opakovane objaviť už len pri myšlienke na pôrod a jeho okolnosti v podobe nadmernej úzkosti sprevádzanej vegetatívnymi príznakmi ako napríklad potenie, búšenie srdca, sucho v ústach, závraty či nevoľnosti,“ vysvetľuje psychologička. Ochorenie môže mať aj podobu fyzických problémov či problémov koncentrovať sa na prácu a rodinné aktivity.

Čítajte tiež:

• Prečo spolu spávame, aj keď nechceme otehotnieť?
• Budem matkou – čoho sa musím vzdať?
• Veľmi sa bojím pôrodu

Pomoc?

Tokofóbia sa zvyčajne lieči psychoterapiou. Dajú sa využiť postupy zamerané priamo na zníženie nadmerného strachu prostredníctvom expozície situácií spojených s pôrodom či inými technikami redukujúcimi strach, ako napríklad relaxácia.

„Iným psychoterapeutickým prístupom je pátranie po skutočnostiach, ktoré môžu byť v pozadí vzniku a udržiavania symptómov tokofóbie – napríklad strach, či budem dobrá matka, alebo aktuálne partnerské problémy,“ hovorí Petra Vondráčková.

Ak sú príznaky tokofóbie veľmi silné, podávajú sa vo vyhrotených prípadoch na ich liečbu psychofarmaká, najčastejšie anxiolytiká a antidepresíva, ktoré majú čo najmenší vplyv na plod.