Dieťa alebo partner?

Lenka túžila po dieťati, ale „nemala chlapa“. Teda nie toho pravého. Túžba po dieťati ale začínala byť neodbytná. Zoznámila sa so sympatickým, ale o desať rokov starším cudzincom. Išli do toho a Lenke sa splnil sen o dieťati. A skoro aj o chlapovi. On ale večne nemal čas, vídal sa so svojimi staršími deťmi v Nemecku. Síce ju zabezpečil, ale ich vzťah sa zredukoval na občasné návštevy.

Lenka si síce vybrala „ideálneho“ partnera, ale len podľa veľmi obmedzených kritérií. Muž bol len „nástrojom k niečomu“, „vhodný otec“.

Život sa nedá naplánovať

O ťažkom rozhodovaní sa sa rozprávame s MUDr. Radanou Kupftovou z psychoterapeutické poradne Emiterra.

Aj keď je dieťa, partnera hľadáme ďalej?
Určite. Potrebujeme mať s kým „riešiť život“. Byť sám nikto veľmi nechce, je to skôr výsledok vývoja situácie, rozhodnutia. Ale aj keď sa to nezdá, rozhodnutie to je vždy, aj keď je napríklad podvedomé. Niekedy naopak zostávame tam, kde nám to už neprospieva, alebo idem niekam, kde nám to veľmi neprospeje.

Ako to robia ženy, ktoré nemôžu naraziť ani na toho „vhodného darcu“?
Je veľa žien, ktoré sú ochotné sa nechať samy oplodniť. Nie v každom štáte je nutné mať partnera. Rozvíja sa „reprodukčný turizmus“. V živote ženy príde moment, kedy je dôležitejšie dieťa. Partner príde potom.

Niektoré ženy sa zoznámia s kýmkoľvek, keď sa im zdá, že by mohol byť zdravý, neriešia to, idú do toho. Partner potom príde časom. Potom je skupina žien, ktoré proste nepremýšľajú a stane sa to.

Romantický úlet, ženatý kamarát, čokoľvek. Nechcú potrat, dieťa si radšej nechajú. Časom potom hľadajú otcov. Ďalšie to viac plánujú. Dohodnú sa so známym, s kamarátom, že po ňom nebudú nič chcieť. Právne to nejde, ale takáto dohoda môže existovať. Možnosti sú rôzne.

Je nejaký recept na správnou voľbu?
Často sa nájdu ľudia, ktorí obaja už dieťa majú z predchádzajúceho vzťahu, potom majú ďalšie spolu a sú maximálne spokojní. Variabilita vzťahov je ohromná. Môžu byť neuveriteľne spletité, avšak tie môžu fungovať lepšie ako rodinka, ktorá sa naoko tvári ako klasická alebo vzorná, ale v skutočnosti to nefunguje.

Takže radšej nič veľmi neplánovať?
To je život. Nejde naplánovať. Čím viac plánujeme, tým je to horšie, život prestáva byť živý. Pevne sa držať nejakej predstavy znamená nutne nastúpiť cestu ku sklamaniu.

A čo keď je to naopak? Pár drží dobre pokope, ale deti nikde.
Samozrejme sú páry, ktoré sa rozhodli deti nemať. Potom máte páry, ktoré sú neplodné, ale prípady, že by sa stretli dvaja úplne neplodní jedinci, sú skôr ojedinelé.

Väčšinou má problém s plodnosťou buď jeden alebo druhý a často je to tiež neplodnosť dočasná, ľahko liečiteľná, prípadne spôsobená psychickým blokom, ktorý nemusí byť ťažké odstrániť.

Aj u párov, ktoré sa vzdajú vidiny vlastných detí a rozhodnú sa pre adopciu, môže neskôr dôjsť k rozchodu. Dieťa skrátka trhlinu vo vzťahu nezalepí. Ale sú naopak aj šťastnejšie prípady, kedy adoptované dieťa pomôže rodinnej rovnováhe natoľko, že dvojica nakoniec porodí i svoje vlastné.

Majú nejaký vplyv na otázku počatia „spoločenské zvyklosti?“
Od doby, čo je hormonálna antikoncepcia, to ľudia riešia viac rozumom už od začiatku sexuálneho života. Predtým sa na to vlietlo a človek sa musel zorientovať vo svojej situácii – riešiť život, vzťahy. Dnes sa viac premýšľa a objavuje sa viac komplikácií. Máme všetko pod kontrolou. Ale rastú problémy s plodnosťou, nezáujem o sex, impotencia.

K tomu pribúda ľudí, ktorí hovoria, že deti mať nechcú. Na prvom mieste je podnikanie, cestovanie – takto hovoria tridsiatnici. Pre dvadsiatnikov je otázka „dieťa“ ešte veľmi ďaleko. S vekom začíname premýšľať, to je normálne, už však ale nie je jednoduché na niečo len tak „vlietnuť“. Spontánnosť a hravosť by sa nemali vytratiť nikdy, tvorivosť k životu potrebujeme.

Je prekvapivo veľa ľudí, ktorí len prijímajú hotové veci, nič v skutočnosti neprežívajú. Niečo síce robia, ale chýba tomu šmrnc.

Situácií, kedy je na prednejšom mieste dieťa ako partner, môže byť veľa.
Poznáte to. Sú bláznivo zamilovaní a stane sa…sú spolu krátko, veľmi sa nepoznajú. Keď sa žena rozhodne si dieťa nechať aj bez partnera a ak to je prvýkrát, vôbec netuší, do čoho ide. Dieťa znamená život „naruby“, nanovo. Aj žena sa ako keby znovu narodí. A ešte k tomu sa v nej búria hormóny, ktoré ovplyvňujú jej nálady. To je ťažké aj normálne a nie, keď je ešte sama. Ak v jej živote „ten niekto“ nie je, veľmi záleží na širšom okruhu rodiny a priateľov.

Nabudúce na túto tému: názor psychológa Martina Prokeša.

Na Babywebe tiež nájdete:

Chcú dieťa, ale bez partnera
Partnerskú krízu dieťa pravdepodobne nevyrieši
Ako poznám, že je už ten správny čas na dieťa?