Druhý a tretí mesiac života

Pohybový vývoj

V druhom a treťom mesiaci dochádza aj k zmenám v pohybovom vývoji dieťaťa. Deti ešte stále trávia najviac času v polohe na chrbátiku. Držanie ich telíčka je už postupne istejšie a symetrickejšie. Ku koncu tretieho mesiaca udrží už hlavičku v strednej polohe, pričom mu hlavička neklesá nabok. To je veľmi dôležité tak pre ďalší pohybový, ako i pre duševný vývoj, pretože dieťatko má väčšie možnosti obzerať si okolie. Ak ho nosíme v náručí vo zvislej polohe pri pleci, je očividné, že sa snaží držať hlavičku vzpriamenú a pekne sa rozhliadať, hoci ešte niekedy predsa len zakolíše.

Ak položíme dieťatko na bruško, pričom sme ho na túto polohu zvykali už od narodenia, ako sme o tom písali vyššie, bude sa stále viac snažiť dvíhať hlavičku a opierať sa o predlaktie. Čas, počas ktorého vydrží v takejto polohe, sa bude postupne predlžovať a bude mu čím ďalej, tým príjemnejšia. Naučí sa totiž vidieť svet z iného uhla, a tak sa prehĺbi jeho zvedavosť a získa nové skúsenosti.

Správne zdvíhanie hlavičky v polohe na brušku, takzvané pasenie ovečiek, je dôležitou schopnosťou pre ďalší vývoj dieťatka, ktorú hodnotí praktický lekár pri preventívnych prehliadkach.

Vývoj pohybov ručičiek a rozumový vývoj

V tomto období sa zlepšuje aj pohybová koordinácia paží dieťatka. Keď leží na chrbátiku, môže sa pri pohybe ručičkami bezprostredne dotýkať visiacej hračky a náhodne ju rozkolísať. Postupne si začne uvedomovať, čo spôsobilo, a túto činnosť bude potom znova a znova precvičovať. Zdokonaľuje sa tak nielen vo vykonávaní cielených pohybov paží a ručičiek smerom k hračke, ale rozvíjajú sa i jeho myšlienkové procesy spolu s pozornosťou a pamäťou. Rozvíja sa aj vzájomná koordinácia ručičiek pod kontrolou zraku, čím dochádza k ďalšej významnej zmene. Dieťa je už schopné hračky zrakom nielen vnímať, ale sa ich časom aj úmyselne dotýkať a nakoniec ich aj uchopiť, čo sa darí skôr až koncom tretieho mesiaca alebo v nasledujúcej etape života.

Dôležitým momentom vo vývoji je aj to, keď si dieťatko začne jednou ručičkou chytať druhú, začne si ich spájať a ohmatávať, hoci ich zo začiatku ešte nepozoruje očami. Takéto spájanie ručičiek jedna mamička označila ako „modlenie“ a objavuje sa zvyčajne koncom tretieho mesiaca.

Vnímanie okolitého sveta

Súčasne dochádza k zmenám vo vnímaní okolitého sveta. Kým najmenšie dieťatko najlepšie pozoruje predmet vzdialený asi 25 – 30 cm od jeho očí, dvoj- až trojmesačné dieťa pozoruje čím ďalej, tým lepšie i vzdialenejšie predmety.

Rovnako aj reakcie na zvuk sa v druhom a treťom mesiaci stávajú výraznejšími a zreteľnejšími. Dieťa sa učí rozoznávať rôzne zvuky a dávať ich do súvislosti s konkrétnymi osobami a vecami. Pozornosť dieťatka však aj naďalej najviac upútava ľudská tvár a hlas.

Vývoj reči

Veľká zmena nastáva vo vývoji reči. Kým v prvom mesiaci života je hlavným hlasovým prejavom dieťaťa plač, v druhom a treťom mesiaci plaču ubúda a pri pokojnom bdení začína dieťatko mrmlať. V prvých šiestich až ôsmich týždňoch sa zvuky hlasu rozvíjajú do hlások podobným samohláskam, v druhom a treťom mesiaci sa viac podobajú spoluhláskam, napríklad „g“.

Keď je už dieťa schopné vydávať rôzne zvuky, začne s hlasom „experimentovať“, hrať sa s ním. Hra s hlasom sa spája s radosťou. Deti si pri nej obohacujú hlasový zoznam a učia sa riadiť nové dôležité vlastnosti zvukov, akými sú tón hlasu, melódia, dôraz a hlasitosť.

Sociálny a citový vývoj

V priebehu druhého mesiaca života sa u detí začína spravidla objavovať sociálny úsmev, ktorý označil známy detský psychológ profesor Zdeněk Matějček za „epochálny“ vývojový pokrok v citovom a sociálnom vývoji detí najranejšieho veku. Úsmev už nie je len obyčajná neuvedomelá grimasa. Teraz je už vedomý a zohráva dôležitú spoločenskú úlohu. Dieťatko ním dáva najavo radosť, že vidí dospelého, a nadväzuje s ním kontakt. Takémuto úsmevu nikto z nás neodolá. Radostne ho opätujeme, dieťatko zdravíme a hovoríme s ním, čo je mu zvyčajne príjemné a svoje radostné vzrušenie nám dáva najavo celým telíčkom.

Postupne si začína uvedomovať, že svojím úsmevom, ale aj iným správaním, napríklad plačom, vyvoláva v okolí určité reakcie. Na základe takýchto skúseností mu bude stále jasnejšie, že svojím správaním dokáže pôsobiť na svojich blízkych. To sú začiatky uvedomovania si vlastnej osoby prostredníctvom opakovanej komunikácie so svojimi najbližšími, čo je pre sociálny a citový vývoj dieťaťa veľmi dôležité. K nemu prispievajú aj nové skúsenosti s vlastným telíčkom, napríklad si ohmatáva ručičky, alebo pôsobenie na svoje umelé prostredie, napríklad úmyselne rozkolíše zavesenú hračku. A za to, čo už dieťatko zvládne, by sa malo vždy pochváliť, lebo pochvala a uznanie sú dôležitými základnými kameňmi pri budovaní vzťahu dieťatka k sebe samému.

Hra – Ako sa máme hrať s deťmi vo veku dvoch až troch mesiacov

Charakterizovali sme hlavné zmeny vo vývoji správania dieťaťa, ktoré nastávajú v druhom a treťom mesiaci života. To nám uľahčí uvažovať nad tým, ako sa najlepšie s deťmi v tomto veku hrať.

Čítajte tiež:

• Teš sa, budeš mať bračeka
• Dajte zbohom plienkam
• Mami, neopúšťaj ma, alebo Separačná úzkosť útočí

Hra na chrbátiku

Hneď ako je dieťatko pokojné a má otvorené oči, dospelý sa snaží zachytiť jeho pohľad a upútať jeho pozornosť. Pri svojom snažení „zdraví“ dieťa spravidla tak, ako sme to opísali v predchádzajúcej kapitole. Takéto správanie prispieva k nadviazaniu úzkeho kontaktu medzi dospelým a dieťaťom.

Ak sa podarí nadviazať s dieťatkom očný kontakt, môžeme skúšať, či upúta jeho pozornosť aj nejaká hračka. Najprv dieťatku ukazujeme hračku v strednej línii nad jeho hrudníkom. Dvojmesačné dieťatko sa zvyčajne na hračku pozerá a potom v radostnom vzrušení prudko zdvihne k hračke ručičky i nožičky.

Koncom tretieho mesiaca sa už niektorým deťom podarí ponúkanú hračku uchopiť oboma rukami. Keď dieťa zafixuje hračku zrakom, môžeme ňou skúsiť pomaly pohybovať na jednu stranu a potom zasa späť do stredu a pokračovať na druhú stranu, a lákať tak dieťatko, aby pohyb hračky sledovalo očami i hlavičkou.

Najmenšie deti zvyčajne zaujmú hračky kontrastných farieb, ako sú červená s bielou alebo vo farebnom pásme od oranžovej k červenej. Sledovanie býva ľahšie, ak hračka vydáva nejaký zvuk – tak upúta pozornosť nielen podnet zrakový, ale i podnet sluchový. Preto bývajú v obľube rôzne hrkálky. Dieťatku môžeme ukazovať i väčšie hračky, ktoré majú v sebe zabudované hracie strojčeky. Ak je takáto hračka navyše ešte aj farebne kontrastná, potom môže spolu s jej opakujúcou sa melódiou malé dieťa ľahko upokojiť a upútať jeho pozornosť.

K hre nepodnecujeme dieťa len tým, že mu sami ukazujeme hračky. Je dobré, keď má dieťa v čase bdenia hračku nad sebou zavesenú. Potom má možnosť pozorovať ju i vtedy, ak sa ním priamo nezaoberáme.
V tom môžeme vidieť začiatky samostatnej hry. Postupne sa bude náš potomok ručičkami dotýkať zavesenej hračky. Najskôr len náhodne, čo časom upúta jeho pozornosť. Opakovaním si začne uvedomovať vzťah medzi pohybom paží, dotykom hračky, jej rozkolísaním a ak to bude trebárs hrkálka, tak i zvukom. Z náhodnej činnosti sa postupne stane činnosť úmyselná a dieťatko sa začne hrať samo.

Môžeme takisto skúsiť vložiť dieťatku hračku do ruky. Zo začiatku majú deti prstíky zovreté do pästičky, preto sa hračkou ručičky najprv dotkneme, čím navodíme jej roztvorenie. Potom vložíme hračku do dlane a dieťa ju spravidla prstami zovrie. V tomto období si deti uchopenie a držanie hračky ešte neuvedomujú. Ak však majú k takejto činnosti príležitosť, môže sa stať, že ku koncu tretieho mesiaca sa ručička s hračkou dostane do zorného poľa dieťaťa a ono sa na krátky okamih na hračku, ktorú drží, zapozerá.