babyweb.sk > Sex a vzťahy > Láska a partnerstvo > Každá rodina potrebuje svoje rituály
Každá rodina potrebuje svoje rituály
Bozk pred spaním, nedeľné obedy so starými rodičmi, Vianoce v lete, novoročný punč s rodinou a priateľmi, oslavy narodenín, púšťanie lampiónov šťastia, každoročná rodinná súťaž v lukostreľbe… To všetko sú rituály. Každodenné, každoročné, tradičné alebo originálne, len rodinné alebo prežívané v rámci širšej rodiny a kruhu priateľov. Tradície, na ktoré sa tešíme, ku ktorým sa vraciame. Ale prečo?
Rituály utužujú vzťahy. Sú zastavením v behu, niečím stabilným, tým, na čo sa môžeme tešiť. Dávajú nám istotu, ukazujú, že sme súčasťou spoločenstva. Môžeme vymýšľať špeciálne, výhradne naše rodinné rituály alebo používať tie bežné – hlavná je ich hodnota. Rituály učia prejavovať city, upevňovať alebo narušovať status quo, vyvolávať zmeny, ale aj obnovovať rovnováhu. Sú liečivé pre telo i ducha. Pomáhajú odovzdávať rodinné hodnoty z generácie na generáciu, prinášajú posolstvo vzájomnosti a spolupatričnosti, zahŕňajú aj presahujú racionalitu.
Tým, že zažijeme, ako celá rodina skáče vo vreciach a otec jasá, že zvíťazil, máme perfektnú spomienku. Ako často sa vraciame v rozhovoroch k takýmto zážitkom: „A spomínaš si, ako otec behal okolo garáže, mával rukami a kričal, že je prvý?!“ Krásne stmeľujúca téma, historka, ktorá ožíva pri rodinných stretnutiach. Michael Marsch označuje tradície ako „pamäť rodu“ – niečo, čo si generácie odovzdávajú rozprávaním príbehov, fotografiami, videozáznamami z rodinných akcií alebo zápismi v rodinnej kronike.
Rituály zaisťujú stabilitu
„Rituály sú dôležité najmä pre deti a starších ľudí. Príslušníci oboch týchto skupín sú veľmi citliví na zmeny – vnášajú im do života neistotu, zmätky, niekedy až strach. Pravidelnosť, periodicita a jasná štruktúra rituálov poskytuje zázemie, bezpečie, stabilitu a poriadok,“ opísala ich dôležitosť manažérka a autorka elektronických publikácií o time manažmente a zosúladení rodinného života s prácou Olga Medlíková.
Každodenné rituály ako napríklad spôsob vítania, lúčenia, robenie úloh, ranné vstávanie a zvyky s ním spojené zároveň svojou stereotypnosťou umožňujú človeku určité pohodlie. Keď sme vyčerpaní alebo chorí, vykonávame tieto činnosti automaticky, bez toho, aby sme na ne museli myslieť. Je to pohodlná skratka, ďalšia výhoda rituálnych činností.
Spomínate si, ako vás ako dieťa otravovali rodičovské otázky: „Čo bolo v škole?“, „Čo ste mali na obed?“, „Čo pani učiteľka?“ No po rokoch ste si uvedomili, že mama vám tým prejavovala záujem o váš deň. Že chcela vedieť, čo ste robili, kým ste sa nevideli. A aj keď ste sa najmä v puberte zaprisahávali, že toto robiť nebudete, tieto otázky, samozrejme, svojim deťom kladiete tiež.
Alebo rituál spoločného jedla či zaspávania. Keď rodina je spoločne aspoň počas víkendu (cez týždeň sa to tak často nedá, kvôli rozdielnemu vyťaženiu jej členov), je to príležitosť sa spolu porozprávať, vymeniť si zážitky za týždeň, na ktoré nebol v tom každodennom kolotoči čas, rozprávať si klebety, vtipy alebo sa z len tak pre zábavu pohádať – a to všetko učí dieťa komunikovať, vnímať druhých, ale aj počúvať.
Trebárs rituál zaspávania sa bude prirodzene meniť z pôvodnej rozprávky a pusy na dobrú noc napríklad na rozprávanie sa v posteli o láskach a poslednom rande, na spoločné počúvanie relaxačnej hudby alebo napríklad polnočnú Margaritu ženských členiek rodiny ako v americkej komédii Magická posadnutosť.
Čítajte tiež:
Zmena nie je vylúčená
Keď sú rodinné rituály zdravé a dobre nastavené, dokážu pomôcť dieťaťu prekonať ťažké situácie – nástup do školy, odsťahovanie sa z domu, prepad na skúškach, bolestný rozchod alebo ťažkosti vo vzťahu. To isté platí, samozrejme, aj pre dospelých. „Zdravé rituály sú také, ktoré sa obmieňajú podľa potrieb rodiny, podľa jej života a vývoja jej členov. Nesmie sa na nich rigidne lipnúť,“ vysvetlila Medlíková. Majú byť oporou, ochranou, stabilizáciou a radosťou.
„Je zaujímavé, že keď spolu začnú žiť dvaja ľudia z rozdielneho rodinného prostredia, tak ten, ktorý vo svojej pôvodnej rodine zažil funkčné rituály, k nim väčšinou toho druhého pritiahne,“ upozornila manažérka.
V našej spoločnosti sa na tradície a rituály hocikedy hľadí s dešpektom ako na niečo, čo zväzuje a obmedzuje osobnú slobodu jednotlivca. Pravda je, že rituály sú náročné, najmä časovo, ale často aj energeticky alebo finančne. Veď zorganizovať oslavu dedkových osemdesiatin pre 58-člennú rodinu je celkom náročná práca.
V spoločnosti tiež chýbajú všeobecné rituály, takže rodiny či komunity si často vytvárajú svoje vlastné (púte, bazáriky detského oblečenia, spoločné výstupy na pamätné miesta…). Táto tendencia naopak narastá. Vidieť, že my ľudia rituály k životu potrebujeme.
Nezostáva nič iné, než si želať, aby zdravých rituálov mala každá rodina čo najviac. Aby boli pre rodičov i deti príležitostí vnímať sa, zdieľať a byť si bližšie.