Malé rituály proti strachu zo samoty

Čas sa na chvíľku zastaví, uponáhľané tempo sa zmierni. Trojročná Júlia sa chystá do postieľky. Rodičia si k nej prisadnú, pomaznajú sa s ňou, porozprávajú krátku rozprávku. Tento malý rituál je v jej veku nevyhnutný na to, aby sa dokázala upokojiť a prejsť zo živých zážitkov do pokojného nočného spánku. No aj tieto večerné seansy by mali mať svoj poriadok: nemali by trvať dlhšie ako 10 až 15 minút a zodpovedať veku dieťaťa.

Rutina nie je to čo rituál

Do šiestich mesiacov veku dieťaťa hovoríme skôr o rutinných postupoch, ktoré vnášajú do jeho života poriadok. Od troch mesiacov je bábätko fyziologicky zrelé na to, aby mu deň nesplýval s nocou, a je teda načase zaviesť mu do života režim.

Okolo štvrtého mesiaca už vydrží v noci spať 6 až 8 hodín. V tom období je tiež dôležité uspôsobiť všetko na to, aby si rozdiely medzi dňom a nocou začalo uvedomovať.

Ak je to možné, večer sa ho snažíme ukladať v rovnakú hodinu a v miestnosti zhasíname. Ešte predtým sa s ním poláskame, popestujeme ho, zaspievame mu. Nesnažíme sa ho oblafnúť melódiou z hračky-mobilu. Namiesto upokojenia by to mohlo bábätko vyburcovať k aktivite. Nezabudneme mu ani zaželať dobrú noc, kým odídeme z izby.

Pomocníci, ktorí sa vypomstia

„Nedokáže zaspať inak ako v mojom náručí,“ namietajú mnohé matky. Väzba medzi nimi a dieťaťom je silná, hlavne v tomto veku, a tak sa často stáva, že nie dieťa, ale matka sa nedokáže odlúčiť. Krôčik za krôčikom však môžeme zmeniť aj toto, čas na to príde v predškolskom veku, v prvých rokoch života si môže dieťa vašu prítomnosť pri zaspávaní užívať, ak to vyhovuje obidvom stranám.

Ani cumlík na dobrú noc nie je najlepším riešením. Cumlík síce môže dieťaťu zaspávanie uľahčiť, ale prílišná závislosť od cumlíka môže mať za následok problémy s odvykaním a jeho časté nosenie môže negatívne ovplyvniť vývoj mäkkého podnebia. Navyše keď sa dieťa v noci prebudí, začne ho hľadať a napokon zobudí aj vás.

Neodporúča sa ani dávať dieťaťu tesne pred spaním mlieko, aby lepšie spalo. Telo sa „zamestnáva“ trávením, namiesto toho, aby sa funkcie utlmili. Navyše čokoľvek, čo dieťa dostane pred spánkom – môže to byť aj kaša alebo čaj pre dojčatá – vyvolá opäť návyk. V krajnom prípade môže viesť i k tomu, že v neskoršom veku, napríklad v dospievaní, si dotyčný bude hľadať nejakú látku, ktorá by mu pomohla v nepríjemných situáciách.

A čo spánok vo dne?

Nezatemňujeme a nechodíme ako myšky. Aj pri spánku počas dňa naaranžujeme scénu, ale inú ako na noc. Bábätko by malo zaspávať zakaždým na rovnakom mieste, ak je to možné, tak v rovnakú hodinu a po rovnakých aktivitách. Nenavodzujeme nočnú tmu a ani sa nesnažíme vyvarovať každého hluku.

Dieťa si postupne uvedomí rozdiel medzi spánkom vo dne a v noci. A ak si návyky osvojí a prijme ich, nemusí mať zo zaspávania strach.

Kamarát plyšák sa do postieľky vojde

Rodičovský náhradník. Aj tak by sme mohli nazvať plyšáka, ktorý zaspáva s dieťaťom v postieľke, v ideálnom prípade asi od šiestich mesiacov. Mal by však byť len jeden, nie desať. Ďalší pomocníci, ako pootvorené dvere a nočná lampička, nie sú nevyhnutné. Strach z tmy, zo samoty, to je pre dieťa neznáme. Sú to strachy rodičov, ktoré sa tu premietajú.

Od jedného roka je možné s dieťaťom pred spánkom rekapitulovať, čo sa v ten deň stalo, a načrtnúť, čo ho čaká zajtra. Až bude mať 18 až 24 mesiacov, uvíta jeden či dva krátke príbehy pred tým, ako mu zaželáme dobrú noc a odídeme.

Dobrou metódou je pripraviť dieťa na nadchádzajúci čas ísť do postele. „Až bude veľká ručička tu, tak pôjdeš spať,“ ukážeme mu na hodinách. Malo by to byť medzi 20. a 21. hodinou a rovnaký čas by sa mal dodržiavať v celom predškolskom veku.

Čítajte tiež:

• Ako rýchlo uspať dieťa
• Nie je skoro na vlastnú izbičku?
• Dieťa a detská izba

Prečítame obrázky, pofúkame boliestky

„Vyber si obrázkovú knižku,“ povieme pred spaním dvojročnému dieťaťu. Často siahne po takej, ktorú už pozná naspamäť. Neustupujeme, keď dieťa prosíka, aby mohlo ísť spať neskôr. Azda len počas víkendov. Inak ho ukladáme v rovnakú hodinu, no ak nemôže zaspať, dovolíme mu napríklad prezerať si knižku o niečo dlhšie.

V troch rokoch využijeme chvíľku pred spaním na to, aby sa dieťa vyrozprávalo zo svojich zážitkov a aby sme zistili, čo ho prípadne trápi. V tomto veku si tiež niektoré deti vymýšľajú vlastné rituály pred spaním. Napríklad ukladajú medvedíky do postieľky, dávajú dobrú noc plyšákom… Objavuje sa i strach z tmy. Nemávneme nad tým rukou, necháme v izbe svietiť nočnú lampičku. Strach z tmy zvyčajne mizne v piatich až šiestich rokoch.

Slová i vôňa osladia odlúčenie

„Odkývať“ rodičom ráno v škôlke, to dokáže len máloktoré dieťa, a ani to nie hneď. Len čo musí ísť samo do cudzieho prostredia, či už k opatrovateľke, alebo do škôlky, je to preň hlavne spočiatku stresujúce.

Musíme mu pomôcť prekonať strach z odlúčenia. Zvlášť dôležité je to u dieťaťa do ôsmich mesiacov, ktoré si neuvedomuje súvislosti a nie je na takú situáciu pripravené. Môžeme mu dať nejaký predmet, ktorý mu nás bude pripomínať, napríklad šatku s našou vôňou.

Tým väčším pribalíme do batôžka plyšáka, dve-tri obľúbené hračky. Poteší aj nejaká rodinná fotka a napríklad aj koláč, ktorá mamička upiekla. Pri odchode dieťaťu vysvetlíme, čo sa bude diať. Prečo sa musíme rozlúčiť a kto sa o ne bude starať. „Ani pre mňa nie je ľahké byť celý deň bez teba, ale večer sa uvidíme,“ vysvetlíme mu.

Čas na adaptáciu sa vypláca

Preklepneme si opatrovateľku, porozprávame sa s učiteľkou v škôlke. Keď sa sami presvedčíme o dôveryhodnosti osoby, ktorej svoje dieťa zverujeme, upokojí nás to a tento pokoj sa prenesie aj na nášho potomka. Je dobré oboznámiť človeka, ktorý sa bude o dieťa starať, až do detailu s tým, na čo je zvyknuté, čo má rado, ako ho upokojiť. Tak jeho rituály môžu pokračovať aj v neznámom prostredí.

Vyplatí sa tiež pripravovať dieťa postupne na zmenu, ktorá ho čaká. Ukážeme mu škôlku, prejdeme cestu k nej, rozprávame mu o tom, čo sa tam deje. My sa zase musíme pripraviť na to, že sa lúčenie často nezaobíde bez plaču.

Keď sa potom večer zase doma zvítame, necháme dieťa vyrozprávať sa zo zážitkov, ktoré ho postretli. A všímame si signály, ktoré napovedia, že niečo nie je v poriadku: bolesti brucha, ťažkosti so spánkom, agresivita, pomočovanie. Následne treba pátrať po tom, čo je ich príčinou. Akékoľvek prehliadanie sa totiž môže vypomstiť.