Kristína v 11. tt: Večne unavená

Niekoľkokrát za deň ma to ťahá zo stoličky na gauč, z gauča do postele. Takéto dni to naozaj vyzerá, že len jem a spím. Potom sa k tomu prirodzene pridruží lenivosť. Do ničoho sa mi nechce. Namiesto kopy riadu si radšej ľahnem ku knihe, niekedy k televízoru, dlhšie sa túlam po internete, čo som si predtým odvykla. Do mnohých vecí sa musím nútiť. Má to aspoň jednu výhodu, nebehám zbytočne po obchodoch.

Ale ked‘ už musím vybehnúť do mesta, zastavím sa vo fitku. Zo školy alebo z obľúbených kaviarní je to tam na skok. Bol to aj taký novoročný záväzok, ak už do mesta, tak aj cvičiť. Najhoršie je prezliecť sa, potom to už ide. Pôvodne som si kúpila permanentku, aby som mohla pokračovať v behaní, lebo v zime ľahko nachladnem. Teraz to vyzerá trochu smiešne. Po viac ako dvoch týždňoch chorôb a sviatkov som musela začať len rýchlou chôdzou. Ked‘ som sa skúsila pomaly rozbehnúť, pulz mi vyskočil hore tak rýchlo, akoby som rok nebehala. Musela som ísť na to inak.

Stanovila som si hranicu, nad ktorú mi pulz nemôže vyskočiť, ešte nižšiu, ako sa v tehotenstve odporúča. Telo sa takto príliš nespotí, len sa príjemne zohreje, čo je príjemné na krížoch. S pomalším tempom viem ľahšie povedať, kedy treba prestať. Ked‘ sa teplo z krížov prenesie do brucha a prestane byť príjemné, spomalím a už len niekoľko minút pomaly kráčam, aby sa telo postupne ochladilo. Hoci som si myslela, že si budem môcť dovoliť pri cvičení viac, užívam si to. Veľmi rýchlo vidieť pokroky, keď si môžem rýchlosť alebo sklon zvýšiť a nad’alej zostať v limite. Môžem tak cvičiť bez toho, aby som sa bála, že to preženiem. A ak to takto pôjde d’alej, možno si raz budem môcť dovoliť ten pomalý beh.

Už druhý týždeň si teda chodím len zachodiť, na čo sa ostatní, ktorí na pásoch bežia, stále trochu s prekvapením pozerajú. Ja si tam trištvrte hodinu len tak vykračujem, a ked‘ je plno, mám pocit, že som ten, čo ostatným, ktorí sa chcú poriadne zapotiť, blokuje miesto. A keby len to, ešte počas chôdze stále pijem a vyjedám sušené banány alebo hrozienka. Musí to vyzerať ako poriadna nekultúra. Kým nebude vidieť bruško, asi to tak zostane.

Čítajte tiež:

• Ako na únavu v tehotenstve? Železom
• Čo je dobré piť v tehotenstve?
• Jedálny lístok pre tehotné

A podobné to je aj vtedy, ked‘ si namiesto rýchlej chôdze idem zacvičiť na karimatku. Kedysi som robila intenzívne tréningy, striedala silové cvičenia so skákaním, jednoducho som sa neprestala hýbať. Teraz cvičím pomaly, s prestávkami a s hrozienkami. Napriek tomu sa mi tu cvičí lepšie ako doma, pretože všetko rušivé sa dá zamknúť v skrinke a potom sa môžem sústrediť len na seba. Nakoniec som sa vzdala aj inštruktáže od trénera. Len opakujem cviky, ktoré mám odcvičené doma z videí, a kombinujem ich podľa toho, na čo sa cítim No a kým predtým som si po takomto cvičení ešte išla zabehať, teraz robím len jedno alebo druhé, no nie viac ako hodinku.

A kým ma predtým cvičenie príjemne vyčerpalo a povzbudilo, teraz sa väčšinou plazím unavená domov. Minule som urobila chybu, že som si išla zacvičiť pred skúškou a trvalo mi večnosť, kým som na ňu dorazila. Teraz je cvičenie to posledné, čo v meste vybavím, a rovno si so sebou prinesiem aj niečo väčšie na jedenie alebo sa rýchlo niekde zastavím. Únavu asi neporazím, ale na chvíľu si s ňou viem poradiť. Len sa treba prinútiť.

Aj tento týždeň uletel a uvedomila som si, že som o tehotenstve takmer nikomu nepovedala. Kým bruško nie je vidno, niekedy naň sama zabúdam. Včas sa mi však pripomenie hladom. Na čo sa teraz najviac tešíme, je prvý spoločný ultrazvuk. Neviem sa dočkať, keď vám o ňom napíšem.

Kristína je v 11. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?

Partnerom rubriky je: Femibion – väčšia istota pre mamičku, že bude mať dostatok aktívnej formy kyseliny listovej pre správny vývoj svojho bábätka. Prečo? Vďaka Metafolínu. Viac o doplnku stravy na www.femibion.sk.